Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pogačar sa tak vo veku 21 rokov a 364 dní stane v nedeľu druhým najmladším víťazom v histórii Tour.
Autor TASR
La Planche des Belles Filles 19. septembra (TASR) - Už pred štartom Tour patrili medzi najväčších favoritov na víťazstvo a po prvých dvoch týždňoch sa otvorene hovorilo o slovinskom double. No len málokto čakal, že v predposlednej etape si pozície vymenia. Tadej Pogačar zo SAE-Team Emirates však nestrácal nádej ani keď strácal 57 sekúnd v celkovom poradí. Vedel, že v časovke dokáže svojho krajana Primoža Rogliča (Jumbo-Visma) zdolať a na tú s cieľom na La Planche des Belles Filles sa perfektne pripravil.
Dvadsaťjedenročný mladík zdolal svojho o deväť rokov staršieho krajana v jazde proti chronometru už v júni na národnom šampionáte. Vtedy vyhral o deväť sekúnd, no trasa s prevýšením 700 m merala len 15 kilometrov. Teraz mali obaja pred sebou 36,2 km so záverečným 5,9 km dlhým stúpaním s priemerným sklonom 8,5% a maximami až nad 20%.
Pogačar predviedol nevídaný výkon. Išiel si vlastnú ligu a druhého v poradí Holanďana Toma Dumoulina (Jumbo-Visma) zdolal o priepastných 1:21 min. Podstatný však bol súboj o žltý dres. Pogačar mal už na prvom medzičase náskok 13 sekúnd, na konci 30 km dlhej rovinatej časti dokonca 36 a keď si pod kopcom vymenil časovkársky špeciál za cestný, letel ďalej. Roglič sa naopak trápil a aj pri výmene bicykla akoby váhal. V tom čase mal ešte 20 sekúnd k dobru, no v polovici stúpania už bolo jasné, že o celkový triumf príde.
"Urobili sme si podrobný prieskum a vedel som o každej zákrute, každom výmole na ceste, vedel som, kedy a kde akcelerovať. Išiel som naplno až do konca a nakoniec som to zvládol," opísal dôležitú prípravu na predposlednú etapu, ktorá mu vyniesla miesto medzi cyklistickými velikánmi.
Tímoví riaditelia ho počas etapy informovali o stave prostredníctvom vysielačky, no keď vyšiel do stúpania, ktoré bolo obsypané stovkami skandujúcich fanúšikov, stratil prehľad. "Na rovinatej pasáži som počúval tímové rádio, no keď som sa dostal na kopec, nepočul som ani slovo, pretože fanúšikovia boli príliš hluční. Nevedel som, aké sú časové rozdiely, proste som išiel naplno. Tento kopec poznám veľmi dobre, takže som zapol plný plyn odspodu až po vrch," vysvetlil v cieli.
Pogačar sa tak vo veku 21 rokov a 364 dní stane v nedeľu druhým najmladším víťazom v histórii Tour po Henrim Cornetovi (19 rokov, 352 dní). V pondelok navyše oslávi 22. narodeniny. Okrem žltého dresu získa aj biely pre najlepšieho mladého pretekár a bodkovaný pre najlepšieho vrchára. To sa mu podarilo ako prvému v histórii, keďže biely dres neexistoval v časoch legendárneho Eddyho Merckxa. Navyše vyhral aj tri etapy. "Myslím si, že sa mi sníva, akoby mi išla vybuchnúť hlava. Je to šialené. Bol som šťastný za druhé miesto a teraz mám žltý dres. Je mi ľúto Primoža, absolvoval veľmi dobrú Tour, počas celého priebehu bol najlepší a jeho tím odviedol výbornú prácu, no dnes mal zlý deň," citovala ho oficiálna stránka Tour.
Na rozdiel od svojho staršieho krajan, ktorému počas celého priebehu pomáhali kolegovia z Jumba ako Dumoulin, vynikajúci Wout van Aert, Robert Gesink, George Bennet, Sepp Kuss či kapitán Tony Martin, si Pogačar vybojoval titul v podstate sám. Po tom, ako mu odpadli výborní domestici do kopcov Fabio Aru (9. etapa) a Davide Formolo (10. etapa), musel vo finálnych fázach v kopcoch reagovať na útoky súperov sám. A to nabral už v 7. etape na vetre stratu takmer minútu a pol a z druhého spadol až na 15. miesto. V cieli predposlednej etapy však ukázal svoju skromnú povahu a nezabudol poďakovať tímovým kolegom: "Som hrdý na svoj tím, počas troch týždňov vyvinuli veľké úsilie. Niesť posledný deň žltý dres je pre mňa splnený sen, obrovský úspech. Od začiatku sme snívali o tom, že ho získame. Podarilo sa."
Kým v tíme SAE Emirates zavládla obrovská radosť, Primož Roglič a jeho spolujazdci nemohli uveriť, že zostanú bez žltého dresu, o ktorý bojovali celé tri týždne a takmer nik neveril, že ho môžu stratiť. "Je to obrovské sklamanie. Je to pre nás úplné prekvapenie, pretože dnes ráno bol Primož uvoľnený ako vždy. Nič nenasvedčovalo tomu, že bude mať zlý deň. Pracovali sme na tom tri týždne. Boli sme pripravení to dokončiť, ale zdolal nás Pogačar," uviedol pre Sporzu Wout van Aert. "Zjavne som dosť netlačil. Bolo to tak. Stále viac a viac mi chýbala sila, ktorú som potreboval. Až do konca som zo seba dával všetko. Uvidíme, ako sa s tým vyrovnám," povzdychol si Roglič, druhý muž celkového poradia.
Dvadsaťjedenročný mladík zdolal svojho o deväť rokov staršieho krajana v jazde proti chronometru už v júni na národnom šampionáte. Vtedy vyhral o deväť sekúnd, no trasa s prevýšením 700 m merala len 15 kilometrov. Teraz mali obaja pred sebou 36,2 km so záverečným 5,9 km dlhým stúpaním s priemerným sklonom 8,5% a maximami až nad 20%.
Pogačar predviedol nevídaný výkon. Išiel si vlastnú ligu a druhého v poradí Holanďana Toma Dumoulina (Jumbo-Visma) zdolal o priepastných 1:21 min. Podstatný však bol súboj o žltý dres. Pogačar mal už na prvom medzičase náskok 13 sekúnd, na konci 30 km dlhej rovinatej časti dokonca 36 a keď si pod kopcom vymenil časovkársky špeciál za cestný, letel ďalej. Roglič sa naopak trápil a aj pri výmene bicykla akoby váhal. V tom čase mal ešte 20 sekúnd k dobru, no v polovici stúpania už bolo jasné, že o celkový triumf príde.
"Urobili sme si podrobný prieskum a vedel som o každej zákrute, každom výmole na ceste, vedel som, kedy a kde akcelerovať. Išiel som naplno až do konca a nakoniec som to zvládol," opísal dôležitú prípravu na predposlednú etapu, ktorá mu vyniesla miesto medzi cyklistickými velikánmi.
Tímoví riaditelia ho počas etapy informovali o stave prostredníctvom vysielačky, no keď vyšiel do stúpania, ktoré bolo obsypané stovkami skandujúcich fanúšikov, stratil prehľad. "Na rovinatej pasáži som počúval tímové rádio, no keď som sa dostal na kopec, nepočul som ani slovo, pretože fanúšikovia boli príliš hluční. Nevedel som, aké sú časové rozdiely, proste som išiel naplno. Tento kopec poznám veľmi dobre, takže som zapol plný plyn odspodu až po vrch," vysvetlil v cieli.
Pogačar sa tak vo veku 21 rokov a 364 dní stane v nedeľu druhým najmladším víťazom v histórii Tour po Henrim Cornetovi (19 rokov, 352 dní). V pondelok navyše oslávi 22. narodeniny. Okrem žltého dresu získa aj biely pre najlepšieho mladého pretekár a bodkovaný pre najlepšieho vrchára. To sa mu podarilo ako prvému v histórii, keďže biely dres neexistoval v časoch legendárneho Eddyho Merckxa. Navyše vyhral aj tri etapy. "Myslím si, že sa mi sníva, akoby mi išla vybuchnúť hlava. Je to šialené. Bol som šťastný za druhé miesto a teraz mám žltý dres. Je mi ľúto Primoža, absolvoval veľmi dobrú Tour, počas celého priebehu bol najlepší a jeho tím odviedol výbornú prácu, no dnes mal zlý deň," citovala ho oficiálna stránka Tour.
Na rozdiel od svojho staršieho krajan, ktorému počas celého priebehu pomáhali kolegovia z Jumba ako Dumoulin, vynikajúci Wout van Aert, Robert Gesink, George Bennet, Sepp Kuss či kapitán Tony Martin, si Pogačar vybojoval titul v podstate sám. Po tom, ako mu odpadli výborní domestici do kopcov Fabio Aru (9. etapa) a Davide Formolo (10. etapa), musel vo finálnych fázach v kopcoch reagovať na útoky súperov sám. A to nabral už v 7. etape na vetre stratu takmer minútu a pol a z druhého spadol až na 15. miesto. V cieli predposlednej etapy však ukázal svoju skromnú povahu a nezabudol poďakovať tímovým kolegom: "Som hrdý na svoj tím, počas troch týždňov vyvinuli veľké úsilie. Niesť posledný deň žltý dres je pre mňa splnený sen, obrovský úspech. Od začiatku sme snívali o tom, že ho získame. Podarilo sa."
Kým v tíme SAE Emirates zavládla obrovská radosť, Primož Roglič a jeho spolujazdci nemohli uveriť, že zostanú bez žltého dresu, o ktorý bojovali celé tri týždne a takmer nik neveril, že ho môžu stratiť. "Je to obrovské sklamanie. Je to pre nás úplné prekvapenie, pretože dnes ráno bol Primož uvoľnený ako vždy. Nič nenasvedčovalo tomu, že bude mať zlý deň. Pracovali sme na tom tri týždne. Boli sme pripravení to dokončiť, ale zdolal nás Pogačar," uviedol pre Sporzu Wout van Aert. "Zjavne som dosť netlačil. Bolo to tak. Stále viac a viac mi chýbala sila, ktorú som potreboval. Až do konca som zo seba dával všetko. Uvidíme, ako sa s tým vyrovnám," povzdychol si Roglič, druhý muž celkového poradia.
