Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich pôvod môže siahať až do 14. storočia. Nález odborníci označili za raritný.
Autor TASR
Prievidza/Tužina 7. januára (TASR) - Torzo baníckeho kahana a ďalšie časti nástrojov potrebné pri dolovaní objavili v hornonitrianskej obci Tužina. Ich pôvod môže siahať až do 14. storočia. Nález odborníci označili za raritný.
"Archeologické nálezy z Tužiny sú dokladom toho, že aj v tejto obci bola v stredoveku, prípadne na začiatku novoveku ťažba zlata. Vzhľadom na to, že ju máme doloženú aj v okolitých osadách, tak sme to predpokladali, ale terénne a archeologické stopy z tohto chotára neboli doložené," povedala archeologička Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Dominika Andreánska.
V Tužine podľa nej objavili základné banícke nástroje, ktorými sú banícke želiezka, fragment klinu, fragmenty konských podkov, keďže kone využívali baníci pri práci. "Raritou je torzo baníckeho kahana, ktorý poukazuje na to, že baníci na tomto mieste vstupovali do podzemia a potrebovali si ho nejakým spôsobom osvetliť," priblížila s tým, že čo sa týka terénu, stopy tvoria predovšetkým zahusťovacie ryhy štôlní, ktoré vedú k portálom, terasy, haldy navŕšené z vydolovaného materiálu.
"Pre nás je to unikát, pretože dopĺňa celkový obraz ťažby zlata na hornej Nitre. Tak, ako máme v Malinovej rozsiahle ryžoviská, v Chvojnici zase hlbinné štôlne, v Tužine sa k tomu pripája aj tá povrchová, aj hlbinná ťažba," skonštatovala Andreánska.
Artefakty objavil nálezca v lokalite pomocou detektoru kovov, čo je nelegálne. Cez prostredníka ich odovzdali múzeu. Zákaz cieleného hľadania artefaktov i pomocou detektorov kovov upravuje pamiatkový zákon, nálezy musí verejnosť ohlásiť polícii a Pamiatkovému úradu SR, pripomenula Jana Oswaldová z Krajského pamiatkového úradu Trenčín, pracovisko Prievidza. Ak ide podľa nej o náhodný objav, nálezcovi patrí i nálezné. "V Tužine nálezcov pred stíhaním a trestným konaním zachránilo to, že artefakty odovzdali do múzea, ktoré s pamiatkovým úradom spravilo zápisnicu, obhliadlo terén. Nálezy skončili v depozitári múzea, čo znamená, že zostali v majetku SR," ozrejmila.
"Nález artefaktov dokazuje pomerne intenzívnu banícku činnosť v období stredoveku a ranného novoveku v oblasti Malej Magury, konkrétne východných svahov a obcí Chvojnica, Tužina, Nitrianske Pravno. Teda Pravnianskej doliny, kde osídlenie vychádzalo práve z Nitrianskeho Pravna, začínalo v 14. storočí z dôvodu nálezov zlata," skonštatoval Ján Vingárik z múzea.
Lokalita tak podľa neho zažila v 14. storočí tzv. zlatú horúčku, pretože sa nevedelo, aké množstvo zlata sa tam nachádza. "Vedelo sa, že je ho tam dosť, a to podľa nálezov zlatých zŕn v potokoch, ktoré stekajú z pohoria. Preto sem prišli Nemci a vzniklo tu husté osídlenie a čakalo sa, že to bude obrovský boom aj do ďalších rokov. Neskôr sa však ukázalo, že dostupné zásoby zlata nie sú až také ako napríklad v sopečných oblastiach," dodal.
"Archeologické nálezy z Tužiny sú dokladom toho, že aj v tejto obci bola v stredoveku, prípadne na začiatku novoveku ťažba zlata. Vzhľadom na to, že ju máme doloženú aj v okolitých osadách, tak sme to predpokladali, ale terénne a archeologické stopy z tohto chotára neboli doložené," povedala archeologička Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Dominika Andreánska.
V Tužine podľa nej objavili základné banícke nástroje, ktorými sú banícke želiezka, fragment klinu, fragmenty konských podkov, keďže kone využívali baníci pri práci. "Raritou je torzo baníckeho kahana, ktorý poukazuje na to, že baníci na tomto mieste vstupovali do podzemia a potrebovali si ho nejakým spôsobom osvetliť," priblížila s tým, že čo sa týka terénu, stopy tvoria predovšetkým zahusťovacie ryhy štôlní, ktoré vedú k portálom, terasy, haldy navŕšené z vydolovaného materiálu.
"Pre nás je to unikát, pretože dopĺňa celkový obraz ťažby zlata na hornej Nitre. Tak, ako máme v Malinovej rozsiahle ryžoviská, v Chvojnici zase hlbinné štôlne, v Tužine sa k tomu pripája aj tá povrchová, aj hlbinná ťažba," skonštatovala Andreánska.
Artefakty objavil nálezca v lokalite pomocou detektoru kovov, čo je nelegálne. Cez prostredníka ich odovzdali múzeu. Zákaz cieleného hľadania artefaktov i pomocou detektorov kovov upravuje pamiatkový zákon, nálezy musí verejnosť ohlásiť polícii a Pamiatkovému úradu SR, pripomenula Jana Oswaldová z Krajského pamiatkového úradu Trenčín, pracovisko Prievidza. Ak ide podľa nej o náhodný objav, nálezcovi patrí i nálezné. "V Tužine nálezcov pred stíhaním a trestným konaním zachránilo to, že artefakty odovzdali do múzea, ktoré s pamiatkovým úradom spravilo zápisnicu, obhliadlo terén. Nálezy skončili v depozitári múzea, čo znamená, že zostali v majetku SR," ozrejmila.
"Nález artefaktov dokazuje pomerne intenzívnu banícku činnosť v období stredoveku a ranného novoveku v oblasti Malej Magury, konkrétne východných svahov a obcí Chvojnica, Tužina, Nitrianske Pravno. Teda Pravnianskej doliny, kde osídlenie vychádzalo práve z Nitrianskeho Pravna, začínalo v 14. storočí z dôvodu nálezov zlata," skonštatoval Ján Vingárik z múzea.
Lokalita tak podľa neho zažila v 14. storočí tzv. zlatú horúčku, pretože sa nevedelo, aké množstvo zlata sa tam nachádza. "Vedelo sa, že je ho tam dosť, a to podľa nálezov zlatých zŕn v potokoch, ktoré stekajú z pohoria. Preto sem prišli Nemci a vzniklo tu husté osídlenie a čakalo sa, že to bude obrovský boom aj do ďalších rokov. Neskôr sa však ukázalo, že dostupné zásoby zlata nie sú až také ako napríklad v sopečných oblastiach," dodal.
