Handlová 15. mája (TASR) – Staré karbidové lampy, prvé elektrické svietidlá, merače plynu, čakany, sekery, vŕtačky, prilby, ktoré používali baníci pri ťažbe uhlia, ale aj vzácne dokumenty, dotýkajúce sa baní, si návštevníci môžu pozrieť v baníckom múzeu, ktoré si vo svojom rodinnom dome v Handlovej zriadil bývalý baník, Ján Procner (1943).

"Pochádzam z baníckej rodiny. Môj dedo bol baníkom v Štiavnických baniach a ja som ako čerstvo vyučený banícky učeň určité obdobie pracoval dokonca so svojím otcom, tiež Jánom, na jednom pracovisku. V podzemí som odpracoval 33 rokov. Zostalo mi z bane aj po otcovi či dedovi mnoho pamiatok, fotografií i listinných dokumentov. Chcel som ich uchovať a tak sa zrodil nápad vybudovať si doma vlastné banícke múzeum," vysvetľuje Ján Procner mladší. Začal ho budovať pred 13 rokmi.

Na čestnom mieste má v múzeu otcovu banícku uniformu, jeho vysoké vyznamenanie, ba aj "papajtašku", ako sa hovorí malej koženej brašni, v ktorej si nosil do bane desiatu. Mnoho dokladov o minulosti baní v Handlovej mu priniesli viacerí Handlovčania. A tak má napríklad výplatné pásky baníkov z roku 1940, menoslov baníkov z toho obdobia, dokumenty o baníckych štrajkoch počas prvej svetovej vojny, ale aj prvú kolektívnu zmluvu z roku 1933. Najstarší dokument o výskyte uhlia a jeho ťažbe povrchovým spôsobom pochádza z roku 1772.

Vlastní jeho vernú kópiu. Pretože technický pokrok v baniach, najmä po druhej svetovej vojne, bol rýchly, postupne sa zabúda na rôzne ručné postupy pri dobývaní uhlia a razení banských chodieb. Požiadal preto kolegu výtvarníka, tiež bývalého baníka Igora Lackoviča z Prievidze, aby mu namaľoval podľa jeho popisu jednotlivé výjavy z baní. A tak v múzeu má obrazy, ako v bani kone ťahali vozíky s uhlím a hlušinou, ako sa stavali drevené výstuže alebo ako baníci rúbali uhlie zbíjačkami.



Procnera však verejnosť pozná aj ako všestranného umelca. Je výrobcom hudobných nástrojov, spieva vo folklórnom súbore, skladá piesne, ale predovšetkým je významným rezbárom. Aj v múzeu má niekoľko desiatok svojich reliéfov z baníckeho prostredia, ako si na baňu pamätá, avšak v hutnejšej a často aj humornej podobe. Múzeum už navštívili tisícky ľudí, nielen z Handlovej a jej okolia, ale tiež zo zahraničia. Svedčí o tom hrubá kniha návštev. Hovorí, že najradšej má, ak príde otec - baník s deťmi alebo starý otec so svojimi vnúčatami a vysvetľujú im na základe jeho exponátov, ako to v bani vyzerá.

Uvedomuje si, že múzeum nie je kompletné, mnohé exponáty pre nedostatok miesta nemôže vystaviť. Preto privítal, že mesto spolu s Baníckym múzeom v Banskej Štiavnici sa rozhodlo vybudovať mestské banícke múzeum. Už vyhliadlo aj budovu, bývalého klubu mládeže, kde bude priestor aj na staré banícke mechanizmy. "Časť svojich exponátov tam presuniem. Ale niektoré pamiatky a drevorezby si ponechám vo svojom múzeu," uzavrel Procner.