Bánovce nad Bebravou 15. marca (TASR) - Negatívny dopad na životné prostredie môže podľa obyvateľov Bánoviec nad Bebravou a samosprávy mesta spôsobiť umiestnenie zariadenia na výrobu gumového regenerátu vo výrobnom areáli na Textilnej ulici. Technológiu tam chce sprevádzkovať firma Impexco agencies, s.r.o., so sídlom v Bake, ktorá už predložila svoj zámer na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

"Takýto druh výroby alebo zariadenia na zhodnocovanie odpadov nepatrí takmer do centra mesta. V tesnej blízkosti areálu sa nachádzajú rodinné domy, bytové domy, záhradkárske osady, oddychové zóny a mestský park, ktorý v dohľadnej dobe plánujeme revitalizovať," uviedol Peter Baláž, vedúci oddelenia životného prostredia, dopravy, obchodu a služieb Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou.

Ako ďalej ozrejmil, hlavné dôvody, prečo samospráva zariadenie na Textilnej ulici nechce v súvislosti s vplyvmi na jednotlivé zložky životného prostredia, je zaťaženosť ovzdušia. "Samozrejme, pri takejto činnosti vznikajú určité zlúčeniny, chemické látky, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia. V štúdii je uvádzaný 80-metrový komín, ktorým by mali byť tieto látky vypúšťané. No a zároveň je neprípustné 10.000 ton opotrebovaných pneumatík dovážať cez centrum mesta do areálu, čiže ide aj o dopravnú zaťaženosť a veci s tým spojené," vysvetlil.

Bánovská samospráva zorganizovala uplynulý týždeň aj stretnutie s asi 300 obyvateľmi, ktorí odmietli plánovaný zámer. Nesúhlas s plánovanou investíciou v areáli výrobného závodu vyjadrila aj susediaca spoločnosť eterna, s.r.o., ktorá šije košele. Ako tvrdí jej konateľka Margita Sirotná, umiestnenie zariadenia do susediaceho areálu by znamenalo ohrozenie výroby ako takej. "Ohrozuje to vlastne certifikát, ktorý má pridelený eterna, s.r.o., a celá firma eterna Mode Holding GmbH Passau na základe ekologickej nezávadnosti celého reťazca od výroby materiálu cez technickú prípravu v Nemecku v Passau až po jednotlivé závody," zdôraznila s tým, že v praxi by to znamenalo, že eterna odíde z tohto areálu a zamestnanie stratí prakticky viac než 1000 pracovníkov, a to eterny a susediacej Zornice Banko Fashion.

"Naším cieľom je vyrábať regenerát. Regenerát je základná surovina pre akýkoľvek gumárenský priemysel, ktorý dokáže spracovať všetko, cez pneumatiky až po gumorohorože, gumotextílie, ktoré sú v pláne v ďalšej fáze. My v prvom rade zamestnáme ľudí, ktorí budú vyrábať regenerát a následne na to bude nastupovať výroba gumotextílií a gumotextilných rohoží pre automobilový priemysel," ozrejmil konateľ spoločnosti Impexco agencies, s.r.o., Rudolf Juššík. Podľa jeho ďalších slov na Slovensku takáto technológia nie je. Bánovčania sa tiež, ako povedal Juššík, nemusia obávať toho, že bude firma do areálu dovážať haldy starých pneumatík. "Za prvé ich nemáme kde skladovať, naším zámerom je totiž doviezť rozomletý granulát, ktorý spracováva úplne iný spracovateľ a našou úlohou je z neho vyrobiť gumový regenerát," spresnil. Zámer podľa konateľa spoločnosti nepotrebuje ani v štúdii uvádzaný 80-metrový komín, ktorý už stojí a ako tvrdí, technológia nebude znečisťovať životné prostredie. "Exhaláty tam v podstate nie sú žiadne, jediné, čo tam môže unikať, je para z chladiaceho systému," vysvetlil.

Za nesúhlasom verejnosti je podľa Juššíka to, že si obyvatelia a samospráva nedôsledne preštudovali zámer a zároveň im to nebolo vysvetlené. "Čakáme na rozhodnutie z ministerstva, aby sme sa s nimi mohli stretnúť a ozrejmiť im, o čo vlastne ide," poznamenal.

Zariadenie má stáť v areáli Zornice Banko Fashion, a.s., podľa slov jej generálneho riaditeľa Igora Maukša, bude spoločnosť rešpektovať rozhodnutia štátnych a miestnych orgánov. "Projekt musí byť v súlade s ekologickými normami, čiže pokiaľ by mal byť nejaký dopad na ekológiu, nič sa tu realizovať nebude," zdôraznil.

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) vydal k doručenému zámeru stanovisko Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR, v ktorom žiada v správe o hodnotení navrhovanej činnosti vypracovať rozptylovú štúdiu s cieľom zhodnotenia vplyvu zdroja znečisťovania ovzdušia na kvalitu ovzdušia v priľahlej oblasti a vyhodnotiť vplyvy dopravy a dopravných trás na životné prostredie v danej lokalite. Na tejto štúdii sa podľa Juššíka pracuje.

Časť poslancov bánovského mestského zastupiteľstva bola zase iniciátorom petície proti realizácii zámeru. Petičné hárky pritom podpísalo okolo 4904 ľudí a výbor ich odoslal tento týždeň na MŽP SR. Samospráva zase na ministerstvo zaslala list, kde odôvodňuje svoj nesúhlas s navrhovaným zámerom, k rovnakému kroku vyzýva aj obyvateľov mesta. Stanoviská samosprávy mesta a obyvateľov zobral na zreteľ aj vo svojom stanovisku TSK.

Začiatok realizácie zámeru odhadla firma na druhý kvartál tohto roka, začiatok prevádzky zase na tretí kvartál tohto roka. Predpokladané náklady investície by mali byť vo výške tri milióny eur.