Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viac ako 2500 ovocných drevín v katastroch 21 obcí na slovenskej strane Bielych Karpát zmapovali pracovníci Štátnej ochrany prírody – Správy CHKO Biele Karpaty počas dvoch rokov trvania projektu.
Autor TASR
Trenčín 17. februára (TASR) – Viac ako 2500 ovocných drevín v katastroch 21 obcí na slovenskej strane Bielych Karpát zmapovali pracovníci Štátnej ochrany prírody – Správy CHKO Biele Karpaty počas dvoch rokov trvania projektu Bielokarpatský ovocný poklad. Jeho cieľom bolo v spolupráci so švajčiarskou nadáciou ProSpecieRara odhaliť a zachovať staré a krajové odrody jabloní a hrušiek.
Podľa koordinátorky projektu Kataríny Rajcovej z CHKO Biele Karpaty počas dvoch sezón zistili 184 starých a krajových odrôd jabloní a 93 odrôd hrušiek. „Sú medzi nimi aj staré klasické odrody, ktoré boli vyšľachtené pred niekoľkými storočiami, ale sú medzi nimi aj novšie a miestne odrody, ktoré sú viazané na veľmi malý región, často len na jednu obec. Takou je napríklad odroda jablka Bročák z Hornej Súče,“ priblížila Rajcová s tým, že zistené odrody sa stanú súčasťou medzinárodnej odrodovej databázy.
Ako dodala, spomedzi všetkých odrôd vytypovali najcharakteristickejšie a najvzácnejšie odrody Bielych Karpát, ktoré vysadili v novom genofondovom sade v Starej Turej. Vysadili tu 138 stromov, na ktorých sú naštepené staré a krajové odrody. „Sad bude súčasťou siete slovenských genofondových sadov, ale zároveň ho chceme urobiť prístupný verejnosti a časom si môžu odtiaľ zobrať vrúble na množenie,“ doplnila koordinátorka projektu.
Podľa Bruna Jakubca z Technickej univerzity vo Zvolene výskumy starých odrôd jabloní dokázali, že niektoré majú aj dvojnásobný obsah vitamínu C. „Ich veľkou devízou však je, že sú veľmi pestré. Nie je to len o chutiach, ale aj o možnostiach spracovania. Sú odrody, ktoré dozrejú už v júni, iné sa zberajú neskoro na jeseň a jesť sa dajú ešte v lete na ďalší rok, keď už dozrievajú skoré odrody. Niektoré sa používali na kŕmenie hospodárskych zvierat, iné sú výborné na pečenie, ďalšie sú vhodné na pálenie, ďalšie na mušt či sušenie,“ skonštatoval Jakubec.
Jedným z najväčších prínosov projektu je podľa neho aj skutočnosť, že staré a krajové odrody ovocných drevín dokážu priviezť ľudí späť ku krajine. „Nechceme len to, aby sa zachovávali staré a krajové odrody, ale to, aby ľudia opäť v krajine hospodárili. Je to jeden zo spôsobov, akým sa krajina môže pekne oživiť,“ dodal Jakubec.
Daniela Benediková z Génovej banky SR v Piešťanoch upozornila, že génová banka je na Slovensku koordinátorom Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín. „V rámci Slovenska máme ďalších 23 iných riešiteľských pracovísk. Podobných genefondových sadov, ako v Starej Turej, je na Slovensku sedem. Genetické zdroje neslúžia len pre nás, ale treba ich zachovať pre ďalšie generácie. Napríklad niektoré staré odrody jabĺk sa vyznačujú vlastnosťami, ktoré tie prešľachtené odrody nemajú. Keď si porovnáte džem zo starej odrody s džemom z prešľachtenej, je to taký rozdiel, ako medzi prirodzeným a umelým,“ uzavrela Benediková.
Projekt Bielokarpatský ovocný poklad je spoločným programom švajčiarsko-slovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie. Celkové náklady na projekt dosiahli takmer 200.000 eur.
Podľa koordinátorky projektu Kataríny Rajcovej z CHKO Biele Karpaty počas dvoch sezón zistili 184 starých a krajových odrôd jabloní a 93 odrôd hrušiek. „Sú medzi nimi aj staré klasické odrody, ktoré boli vyšľachtené pred niekoľkými storočiami, ale sú medzi nimi aj novšie a miestne odrody, ktoré sú viazané na veľmi malý región, často len na jednu obec. Takou je napríklad odroda jablka Bročák z Hornej Súče,“ priblížila Rajcová s tým, že zistené odrody sa stanú súčasťou medzinárodnej odrodovej databázy.
Ako dodala, spomedzi všetkých odrôd vytypovali najcharakteristickejšie a najvzácnejšie odrody Bielych Karpát, ktoré vysadili v novom genofondovom sade v Starej Turej. Vysadili tu 138 stromov, na ktorých sú naštepené staré a krajové odrody. „Sad bude súčasťou siete slovenských genofondových sadov, ale zároveň ho chceme urobiť prístupný verejnosti a časom si môžu odtiaľ zobrať vrúble na množenie,“ doplnila koordinátorka projektu.
Podľa Bruna Jakubca z Technickej univerzity vo Zvolene výskumy starých odrôd jabloní dokázali, že niektoré majú aj dvojnásobný obsah vitamínu C. „Ich veľkou devízou však je, že sú veľmi pestré. Nie je to len o chutiach, ale aj o možnostiach spracovania. Sú odrody, ktoré dozrejú už v júni, iné sa zberajú neskoro na jeseň a jesť sa dajú ešte v lete na ďalší rok, keď už dozrievajú skoré odrody. Niektoré sa používali na kŕmenie hospodárskych zvierat, iné sú výborné na pečenie, ďalšie sú vhodné na pálenie, ďalšie na mušt či sušenie,“ skonštatoval Jakubec.
Jedným z najväčších prínosov projektu je podľa neho aj skutočnosť, že staré a krajové odrody ovocných drevín dokážu priviezť ľudí späť ku krajine. „Nechceme len to, aby sa zachovávali staré a krajové odrody, ale to, aby ľudia opäť v krajine hospodárili. Je to jeden zo spôsobov, akým sa krajina môže pekne oživiť,“ dodal Jakubec.
Daniela Benediková z Génovej banky SR v Piešťanoch upozornila, že génová banka je na Slovensku koordinátorom Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín. „V rámci Slovenska máme ďalších 23 iných riešiteľských pracovísk. Podobných genefondových sadov, ako v Starej Turej, je na Slovensku sedem. Genetické zdroje neslúžia len pre nás, ale treba ich zachovať pre ďalšie generácie. Napríklad niektoré staré odrody jabĺk sa vyznačujú vlastnosťami, ktoré tie prešľachtené odrody nemajú. Keď si porovnáte džem zo starej odrody s džemom z prešľachtenej, je to taký rozdiel, ako medzi prirodzeným a umelým,“ uzavrela Benediková.
Projekt Bielokarpatský ovocný poklad je spoločným programom švajčiarsko-slovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie. Celkové náklady na projekt dosiahli takmer 200.000 eur.
