Bojnice 21. augusta (TASR) - Ako zdroj príjmov slúžili v minulosti kúpele v Bojniciach panstvu z Bojnického hradu a neskôr zámku. Prvý písomný doklad o ich existencii pochádza z roku 1113, ktorý je vlastne aj prvou písomnou zmienkou o Bojniciach.

"Kúpele boli vždy integrálnou súčasťou bojnického panstva vlastne od nepamäti, od prvej písomnej zmienky v roku 1113, keďže stáli v blízkosti vtedajšieho hradu, neskoršieho zámku a slúžili pre potrebu zamestnancov, respektíve majiteľov panstva, ale tiež ako zdroj príjmov," uviedol pre TASR Erik Kližan zo Slovenského národného múzea (SNM)- Múzea Bojnice.

Ako ďalej pripomenul, aj súčasný zámok stojí na travertínovej skale, ktorá je vlastne dielom horúcich prameňov a dá sa predpokladať, že ho vytvorili pramene, ktoré sa dnes nachádzajú v kúpeľoch. "Pretože vek tejto skaly, na ktorej stojí nielen zámok, ale aj celá historická časť mesta Bojnice, je odhadovaný na 135.000 rokov. A prameň, ktorý bol v hradnej studni, buď zrejme vyschol alebo sa skôr presunul geologickými zlomami. Čiže pramene na území dnešných kúpeľov, sú zrejme tie, ktoré pred státisícmi rokmi boli práve na hradnej kope," podčiarkol.

Či sa do kúpeľov chodili ich majitelia kúpať, to sa presne podľa Kližana nevie, pretože patrili k viacerým panstvám šľachtických rodov, ktoré sa väčšinou pohybovali pri cisárskom dvore, takže Bojnice mohli byť pre nich kúpele nižšieho rangu. "Ale zamestnanci panstva, ktorí tu boli, tieto bazény využívali. Sú správy z minulosti, že v kúpeľoch boli napríklad tri bazény. Ten s horúcou vodou pôvodne slúžil pre tie najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, s miernou vodou zrejme pre ľudí, ktorí si za to priplatili a s chladenou vodou práve pre zamestnancov panstva," priblížil.

Ako sa píše v publikácii Juraja Vernera o pôvode vôd v Uhorsku, Bojnické kúpele boli už v 16. storočí v Uhorsku známe ako liečivé žriedla. Vtedy boli majiteľmi tamojšieho panstva Thurzovci, pričom sa predpokladalo, že dnešný biely bazén pochádza práve z thurzovskej výstavby.

O neskoršiu prestavbu kúpeľov, zámku, kostola či celého mestečka sa zaslúžili po svojom príchode na bojnické panstvo aj niektorí členovia šľachtického rodu Pálffyovcov. S prestavbou kúpeľov, ako ozrejmil Kližan, začal palatín Pavol Pálffy a dokončila ju po jeho smrti v roku 1654 jeho manželka, grófka Františka Khuenová Pálffyová. "Kúpele plnili odvtedy tiež úlohu zdroja príjmov, keďže priestory, ktoré tam boli, išli dosť často do prenájmu. No a posledný šľachtický majiteľ bojnického panstva, gróf Ján František Pálffy sa po prestavbe hradu tiež pustil aj do údržby niektorých priestorov kúpeľov, ktoré si zaslúžili nejakú ruku gazdu, pretože dlhé storočie neboli vôbec nejako opravované," vysvetlil.

K miestnym kúpeľom ako i histórii bojnického panstva sa viaže aj povesť o Pókyho skamenených dukátoch, ktoré sa nachádzajú na území mesta. "Lakomý kastelán Póky okrádal svojho pána a pramene, ktoré boli dovtedy voľne prístupné, nechal oplotiť a chcel za ne vyberať peniaze. Na jedného žobráka pre to, že nemal peniaze, poštval aj psy. Skôr, ako psy na žobráka dosiahli, ten preklial kastelána s tým, že všetky jeho peniaze sa premenia na kamene. Kastelán tomu najskôr neveril, no ale potom naozaj zistil, že všetky peniaze, ktoré získal čiernou prácou, sa premenili na kamene a pološialený ich vyhádzal z okien hradu," pripomenul Kližan. Skamenené Pókyho dukáty sú však podľa jeho ďalších slov v skutočnosti druhohorným reliktom, konkrétne ide o lastúrniky, numulity alebo peniažkovce.