Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Drevený vyrezávaný luster váži takmer 700 kilogramov.
Autor TASR
Bojnice 2. júna (TASR) – V Huňadyho sále, najväčšej reprezentačnej miestnosti Bojnického zámku, začali v týchto dňoch inštalovať obrovský polychrómovaný barokový, takmer 700-kilogramový drevený vyrezávaný luster.
Už niekoľko mesiacov je luster komplexne zrekonštruovaný a rozložený na jednotlivé dielce. Čaká už len na moment, keď sa po prvý raz rozžiari. Zatiaľ je pod stropom vo výške asi desať metrov poskladané horné poschodie lustra s priemerom asi 300 centimetrov. Pod ním budú postupne montovať spodnú časť s priemerom až 400 cm. „Inštaláciu musíme dokončiť do 28. júna, kedy sa v tejto, takisto komplexne zrekonštruovanej sále, uskutoční svadobná hostina,“ informoval riaditeľ Múzea Bojnice Ján Papco. „Nebolo však jednoduché umiestniť taký ťažký luster v strope sály. Odborníci museli najskôr spracovať projekt na zabezpečenie statiky pomocou spevnených železných prvkov, upevnených v múroch a strešnom krove,“ dodal riaditeľ.
Unikátny luster
Uviedol, že luster skutočne patrí medzi unikáty. Je najväčší na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. Má tvar zrezaného kužeľa, jeho rozmery sú štyri krát tri metre a pozostáva z približne 600 drevených vyrezávaných a polychrómovaných dielcov. Pochádza z kaštieľa v Továrnikoch, dnes súčasti mesta Topoľčany a do Bojnického zámku sa dostal začiatkom 50. rokov v rámci delimitácie umeleckých predmetov. Bol však znečistený a v zlom stave.
Niektoré časti boli polámané, alebo chýbali. Najskôr dokonca nevedeli o čo ide, pretože bol rozložený na jednotlivé dielce. Reštaurovanie lustra zverili skúsenému reštaurátorovi Albínovi Okšovi, ktorý obnovoval už viacero umeleckých artefaktov v Bojnickom zámku. Na obnovu pôvodnej bielo-zlatej polychrómie použil okrem bielej farby aj zlato s rýdzosťou 24 karátov. Pôvodne bol luster určený ako osvetľovacie teleso pre 110 sviečok. Kvôli bezpečnosti však v ňom budú svietiť elektrické, úsporné nízko wattové žiarovky, ktoré sa neprehrievajú.
Dilema
Dilemou zatiaľ zostáva, kto je autorom tohto diela. Reštaurátor nenašiel ani na jednej z drevených súčastí lustra autorskú značku, alebo podpis a ani datovanie. „Možno je skryté v strednej kovovej časti, na ktorej sú zavesené ramená. Tú sme však pri reštaurovaní zbytočne nerozoberali," konštatoval Okša.
Aj riaditeľ múzea potvrdil, že ide o dielo neznámeho, ale veľmi zručného, možno aj slovenského majstra - rezbára. Jedno je isté, že vzniklo okolo polovice 18. storočia, keď rekonštruovali továrnický kaštieľ.
Už niekoľko mesiacov je luster komplexne zrekonštruovaný a rozložený na jednotlivé dielce. Čaká už len na moment, keď sa po prvý raz rozžiari. Zatiaľ je pod stropom vo výške asi desať metrov poskladané horné poschodie lustra s priemerom asi 300 centimetrov. Pod ním budú postupne montovať spodnú časť s priemerom až 400 cm. „Inštaláciu musíme dokončiť do 28. júna, kedy sa v tejto, takisto komplexne zrekonštruovanej sále, uskutoční svadobná hostina,“ informoval riaditeľ Múzea Bojnice Ján Papco. „Nebolo však jednoduché umiestniť taký ťažký luster v strope sály. Odborníci museli najskôr spracovať projekt na zabezpečenie statiky pomocou spevnených železných prvkov, upevnených v múroch a strešnom krove,“ dodal riaditeľ.
Unikátny luster
Uviedol, že luster skutočne patrí medzi unikáty. Je najväčší na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. Má tvar zrezaného kužeľa, jeho rozmery sú štyri krát tri metre a pozostáva z približne 600 drevených vyrezávaných a polychrómovaných dielcov. Pochádza z kaštieľa v Továrnikoch, dnes súčasti mesta Topoľčany a do Bojnického zámku sa dostal začiatkom 50. rokov v rámci delimitácie umeleckých predmetov. Bol však znečistený a v zlom stave.
Niektoré časti boli polámané, alebo chýbali. Najskôr dokonca nevedeli o čo ide, pretože bol rozložený na jednotlivé dielce. Reštaurovanie lustra zverili skúsenému reštaurátorovi Albínovi Okšovi, ktorý obnovoval už viacero umeleckých artefaktov v Bojnickom zámku. Na obnovu pôvodnej bielo-zlatej polychrómie použil okrem bielej farby aj zlato s rýdzosťou 24 karátov. Pôvodne bol luster určený ako osvetľovacie teleso pre 110 sviečok. Kvôli bezpečnosti však v ňom budú svietiť elektrické, úsporné nízko wattové žiarovky, ktoré sa neprehrievajú.
Dilema
Dilemou zatiaľ zostáva, kto je autorom tohto diela. Reštaurátor nenašiel ani na jednej z drevených súčastí lustra autorskú značku, alebo podpis a ani datovanie. „Možno je skryté v strednej kovovej časti, na ktorej sú zavesené ramená. Tú sme však pri reštaurovaní zbytočne nerozoberali," konštatoval Okša.
Aj riaditeľ múzea potvrdil, že ide o dielo neznámeho, ale veľmi zručného, možno aj slovenského majstra - rezbára. Jedno je isté, že vzniklo okolo polovice 18. storočia, keď rekonštruovali továrnický kaštieľ.
