Podľa povesti lipy pod Bojnickým zámkom sadil v roku 1301 pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí pod nimi kráľ Matej Korvín usporadúval snemy a hostiny.
Autor TASR
Bojnice 8. júna (TASR) – Zmladené vetvy vyrastajúce z torza najstaršej lipy na Slovensku, vyše 700-ročnej Lipy Kráľa Mateja pod Bojnickým zámkom, v týchto dňoch bohato zakvitli. V zámockom parku sa šíri omamná vôňa lipového kvetu.
„Je to dôkazom toho, že revitalizačné zásahy, ktoré sme podľa pokynov odborníkov vlani na lipe, tak ako každý rok, opäť urobili, boli účinné. Tento vzácny strom teda ešte žije, aj sa rozvíja a zdá sa, že má ešte dostatok síl, aby žil ďalej,“ s radosťou konštatoval Ján Papco, riaditeľ Múzea Bojnice, ktoré sa o lipu stará. Plnia sa riaditeľove slová, ktoré povedal dávnejšie že „Matejova lipa prežije nielen našu, ale možno aj ďalšie generácie“.
Ešte začiatkom 50. rokov minulého storočia jej konáre siahali do 30-metrovej výšky a obvod kmeňa meral 12,5 metra. Potom však začala chátrať a zdalo sa, že už dožíva. V roku 1952 pracovníci Múzea Bojnice urobili na jej korune kondičný rez a staticky zabezpečili hlavné konáre, ktoré hrozili odlomením. V roku 1962 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Napriek zásahom však postupne odumreli ďalšie hlavné konáre a bolo treba neustále ošetrovať torzo kmeňa, ktorý napadli drevokazné huby a hmyz.
Napokon sa odborníkom podarilo zregenerovať jej koreňový systém, vyriešili tiež zavlažovanie jej koreňov, čo bolo základom pre záchranu lipy. Odvtedy je zakázaný vstup návštevníkov do jej blízkosti. Potom lipa skutočne ožila a vyhnala nové výhonky. Od roku 1990 začali prvé pokusy dopestovať jej potomkov. Najskôr zo semien, ale to na zachovanie genetického fondu nepostačovalo. Napokon pracovníci Arboréta Borová Hora výpestky zavrúbľovali a dopestovali tak niekoľko jej dcér. Najkrajšiu z nich na jeseň v roku 2005 zasadil vedľa jej matky vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. „Vegetatívna dcéra sa má k svetu, už takmer dosiahla výšku matky. „Keď raz Lipa kráľa Mateja dožije, bude mať dôstojnú nástupkyňu,“ dodal Papco.
Povesť
Podľa povesti lipy pod Bojnickým zámkom sadil v roku 1301 pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí pod nimi kráľ Matej Korvín usporadúval snemy a hostiny. Svedčia o tom zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulkami, „pod našimi milými lipami bojnickými“. Preto jediná zachovaná z týchto líp dostala aj meno po tomto panovníkovi. Prežila nájazdy Turkov a podľa historických prameňov veľmi šetrne sa k nej správalo počas stavovských povstaní v 17. storočí aj Bočkajove vojsko. V jednej z historických listín je totiž napísané, že boj prebiehal „so zvláštnou šanobou lipy pamätnej“.
„Je to dôkazom toho, že revitalizačné zásahy, ktoré sme podľa pokynov odborníkov vlani na lipe, tak ako každý rok, opäť urobili, boli účinné. Tento vzácny strom teda ešte žije, aj sa rozvíja a zdá sa, že má ešte dostatok síl, aby žil ďalej,“ s radosťou konštatoval Ján Papco, riaditeľ Múzea Bojnice, ktoré sa o lipu stará. Plnia sa riaditeľove slová, ktoré povedal dávnejšie že „Matejova lipa prežije nielen našu, ale možno aj ďalšie generácie“.
Ešte začiatkom 50. rokov minulého storočia jej konáre siahali do 30-metrovej výšky a obvod kmeňa meral 12,5 metra. Potom však začala chátrať a zdalo sa, že už dožíva. V roku 1952 pracovníci Múzea Bojnice urobili na jej korune kondičný rez a staticky zabezpečili hlavné konáre, ktoré hrozili odlomením. V roku 1962 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Napriek zásahom však postupne odumreli ďalšie hlavné konáre a bolo treba neustále ošetrovať torzo kmeňa, ktorý napadli drevokazné huby a hmyz.
Napokon sa odborníkom podarilo zregenerovať jej koreňový systém, vyriešili tiež zavlažovanie jej koreňov, čo bolo základom pre záchranu lipy. Odvtedy je zakázaný vstup návštevníkov do jej blízkosti. Potom lipa skutočne ožila a vyhnala nové výhonky. Od roku 1990 začali prvé pokusy dopestovať jej potomkov. Najskôr zo semien, ale to na zachovanie genetického fondu nepostačovalo. Napokon pracovníci Arboréta Borová Hora výpestky zavrúbľovali a dopestovali tak niekoľko jej dcér. Najkrajšiu z nich na jeseň v roku 2005 zasadil vedľa jej matky vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. „Vegetatívna dcéra sa má k svetu, už takmer dosiahla výšku matky. „Keď raz Lipa kráľa Mateja dožije, bude mať dôstojnú nástupkyňu,“ dodal Papco.
Povesť
Podľa povesti lipy pod Bojnickým zámkom sadil v roku 1301 pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí pod nimi kráľ Matej Korvín usporadúval snemy a hostiny. Svedčia o tom zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulkami, „pod našimi milými lipami bojnickými“. Preto jediná zachovaná z týchto líp dostala aj meno po tomto panovníkovi. Prežila nájazdy Turkov a podľa historických prameňov veľmi šetrne sa k nej správalo počas stavovských povstaní v 17. storočí aj Bočkajove vojsko. V jednej z historických listín je totiž napísané, že boj prebiehal „so zvláštnou šanobou lipy pamätnej“.