Bojnice 24. septembra (TASR) – Strojársky inžinier Juraj Dufek (1976) z Bojníc je nielen virtuózom v hre na gajdy, pravidelne vystupuje spolu so SĽUK-om, ale zároveň je aj popredným a na Slovensku jediným profesionálnym výrobcom gájd. Za 17 rokov, čo sa výrobe týchto tradičných ľudových dychových nástrojov venuje, ich zhotovil viac než 400 kusov. Vyrába ich nielen pre slovenských gajdošov, ale na jeho gajdách hrajú vo viacerých európskych krajinách.

Dufek začínal ako absolútny samouk, v mladosti nenavštevoval hudobnú školu, ani predtým nehral na žiadny iný hudobný nástroj. Zapáčil sa mu však zvuk írskych gájd a zatúžil takýto nástroj mať. Vtedy už študoval na vysokej škole v Bratislave a kvôli nim išiel cez prázdniny na brigádu do Škótska. Za zarobené peniaze si tam kúpil svoje prvé gajdy. Stáli ho 125 libier a to boli pritom tie najlacnejšie. Zohnal si potrebnú literatúru a skúšal na nich hrať. Hovorí vtipne, že sa stal virtuózom za osem hodín, ale denného cvičenia. Mal šťastie, že počas štúdií stretol pedagóga Antona Vranku, ktorý bol skúseným gajdošom, ale najmä výrobcom gájd. Ten ho presvedčil, že najlepšie pre gajdoša je, ak si gajdy vyrobí sám. Naučí sa ich ladiť a v prípade potreby aj opraviť. Všetko podstatné odpozoroval od svojho učiteľa a pustil sa do ich výroby. Prvé gajdy mali mech z plastovej tašky, gajdicu si vyrobil ručne z bazového dreva a piskory z trstiny, tak ako výrobcovia gájd stovky, ba tisíce rokov dozadu.

Postupne sa zdokonaľoval, začal sa venovať výrobe gájd, ako sa požívali na hornej Nitre a na strednom Slovensku. Vyrábal ich aj pre priateľov. Našiel si dodávateľa mechov z kozích koží, pretože to je jediné z gájd, čo nedokáže vyrobiť. Začal používať na drevené časti dobre vysušené slivkové drevo, ktoré je dostatočne tvrdé aj farebne výrazné. Na opracovanie dreva, vyvŕtanie otvorov do gajdíc už používa sústruhy. Namiesto trstiny piskory sú z plastu a kompozitných uhlíkových materiálov. Sú podľa neho stabilnejšie, lepšie odolávajú vlhku a zmene teplôt. Pritom sa dajú rovnako dobre naladiť.

Gájd je veľa druhov. Naučil sa vyrábať aj tie, ktoré používajú v iných regiónoch Slovenska, ba aj v susedných krajinách. Spoločne s popredným gajdošom a pedagógom na Katedre etnológie a etnomuzikológie Univerzity Konštantína filozofa v Nitre Bernardom Garajom sa mu podarilo zrekonštruovať gajdy zo slovensko-moravského pohraničia len podľa popisu hudobného skladateľa Leoša Janáčka.

Svojou produkciou gájd pomáha Dufek oživovať gajdošské tradície. Na hornej Nitre sa gajdy po prvý raz písomne spomínajú v 16. storočí, v súvislosti so šľachtickou svadbou na Bojnickom zámku. Poslední gajdoši v tomto regióne vyhrávali niekedy medzi svetovými vojnami. V súčasnosti ho teší, že záujem o tento druh hudby rastie najmä medzi mládežou. Odhaduje, že v súčasnosti na Slovensku aktívne hrá na gajdy okolo 150 už prevažne mladých ľudí.

Nechce si nechávať svoje vedomosti a skúsenosti pre seba. Aj počas minulého mesiaca spoločne s Regionálnym kultúrnym centrom Prievidza viedol tvorivú dielňu výroby gájd, na ktorej sa zúčastnilo deväť záujemcov. Naučili sa tam základom výroby drevených častí gájd a opracovávali kravské rohy, ktoré sa popri kovových požívajú na takzvané roztruby, ktoré rezonanciou prenášajú a zosilňujú zvuk gájd. V súčasnosti dokončuje štyri flámske gajdy, pre objednávateľov zo Slovenska a Rakúska. Potom sa chystá vyrábať gajdy pre jedného ukrajinského gajdoša.