Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V okrese Prievidza sú miestom najväčšieho výskytu druhov vtákov mokrade, ktoré vznikli na základe banskej činnosti medzi Prievidzou a obcou Koš poklesom povrchu a zatopením priehlbín vodou.
Autor TASR
Prievidza 24. apríla (TASR) – Na hornej Nitre, tak ako prakticky na celom Slovensku, ochrancovia prírody zaznamenávajú stále výraznejší úbytok operencov kvôli konaniu človeka. Tvrdí to popredný slovenský ornitológ, člen výboru Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLive Slovensko a zoológ Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, Vladimír Slobodník z Prievidze.
Značný záujem je o sériu jeho prednášok a besied na tému Aktivity človeka a početnosť operencov na hornej Nitre. V tomto týždni ju pre verejnosť pripravilo Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi. Medzi základné negatíva podľa Slobodníka patrí skutočnosť, že sa mení pestrá skladba drevín v lesoch i na poľnohospodárskych plochách, na ktoré boli v minulosti vtáky zvyknuté. Tak napríklad v lesoch lesníci likvidujú staré stromy, ktorých prirodzené dutiny, drobné spevavce, ďatle a iné vtáky využívajú na hniezdenie. „Miznú remízky medzi poľami, malé lesíky a staršie stromy na medziach, napríklad divo rastúce plané čerešne. Ale tiež porasty vŕb a jelší na brehoch potokov, v ktorých nachádza útočište mnohých druhov vtákov. Štátom dotované firmy, vyrábajúce drevenú štiepku na energetické účely, totiž neraz necitlivo vyrúbu tieto dreviny, často aj počas hniezdenia“, upozorňuje ornitológ.
Podľa neho pokračuje aj pokles počtu lastovičiek, čo súvisí s čoraz nižším chovom hospodárskych zvierat, kde sa najčastejšie zdržuje aj ich hlavná potrava, muchy a iný hmyz. Lastovičky si totiž zvyknú robiť hniezda aj priamo v maštaliach. Belorítky a dážďovníky zasa majú stále menšiu možnosť hniezdiť kvôli zatepľovaniu panelákov. Okrem toho ľudia ich vyháňajú, pretože im ničia hniezda aj na takých budovách, kde to nemôže nikomu prekážať.
Nelegálni rybári
V okrese Prievidza sú miestom najväčšieho výskytu druhov vtákov mokrade, ktoré vznikli na základe banskej činnosti medzi Prievidzou a obcou Koš poklesom povrchu a zatopením priehlbín vodou. Slobodník má ťažké srdce na nelegálnych rybárov. „Pred rokmi sme napočítali na mokradiach okolo 150 druhov operencov. V poslednom čase ich však vyháňajú rybári, hoci nejde o oficiálne rybárske plochy na lov rýb. Autami prichádzajú blízko k mokradiam, sú hluční. Vtáky vyrušujú a už sme zaznamenali pokles hniezdiacich vtákov o desať až 15 druhov. Pri Koši sme napríklad napočítali päť párov potápok chochlatých. Kvôli rybárom, ktorí svoje návnady na silóne sa usilujú nahodiť čo najďalej od brehu, sa väčšinou zdržujú uprostred vodnej plochy, alebo sa pred nimi schovávajú v trstine,“ upozorňuje na negatívne konanie ľudí.
Konštatuje, že klesá aj počet voľakedy hojne sa vyskytujúcich domácich i poľných vrabcov. Na druhej strane pribúda divo žijúcich holubov, ktoré sa združujú najmä v mestách, kde nachádzajú dosť potravy. „Niekedy sa až obávam, keď vidím na prievidzskom námestí, ako starí rodičia s vnúčatami kŕmia holuby. Sú už pomerne krotké a lietajú príliš blízko detí. Pritom je známe, že tieto vtáky prenášajú najviac chorôb. Mesto ich síce z času na čas dáva odchytať, alebo používa dravcov na zníženie ich počtu. Ale situácia sa príliš nezmení, ak ľudia budú ďalej holuby kŕmiť“, zdôrazňuje na besedách ornitológ.
Značný záujem je o sériu jeho prednášok a besied na tému Aktivity človeka a početnosť operencov na hornej Nitre. V tomto týždni ju pre verejnosť pripravilo Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi. Medzi základné negatíva podľa Slobodníka patrí skutočnosť, že sa mení pestrá skladba drevín v lesoch i na poľnohospodárskych plochách, na ktoré boli v minulosti vtáky zvyknuté. Tak napríklad v lesoch lesníci likvidujú staré stromy, ktorých prirodzené dutiny, drobné spevavce, ďatle a iné vtáky využívajú na hniezdenie. „Miznú remízky medzi poľami, malé lesíky a staršie stromy na medziach, napríklad divo rastúce plané čerešne. Ale tiež porasty vŕb a jelší na brehoch potokov, v ktorých nachádza útočište mnohých druhov vtákov. Štátom dotované firmy, vyrábajúce drevenú štiepku na energetické účely, totiž neraz necitlivo vyrúbu tieto dreviny, často aj počas hniezdenia“, upozorňuje ornitológ.
Podľa neho pokračuje aj pokles počtu lastovičiek, čo súvisí s čoraz nižším chovom hospodárskych zvierat, kde sa najčastejšie zdržuje aj ich hlavná potrava, muchy a iný hmyz. Lastovičky si totiž zvyknú robiť hniezda aj priamo v maštaliach. Belorítky a dážďovníky zasa majú stále menšiu možnosť hniezdiť kvôli zatepľovaniu panelákov. Okrem toho ľudia ich vyháňajú, pretože im ničia hniezda aj na takých budovách, kde to nemôže nikomu prekážať.
Nelegálni rybári
V okrese Prievidza sú miestom najväčšieho výskytu druhov vtákov mokrade, ktoré vznikli na základe banskej činnosti medzi Prievidzou a obcou Koš poklesom povrchu a zatopením priehlbín vodou. Slobodník má ťažké srdce na nelegálnych rybárov. „Pred rokmi sme napočítali na mokradiach okolo 150 druhov operencov. V poslednom čase ich však vyháňajú rybári, hoci nejde o oficiálne rybárske plochy na lov rýb. Autami prichádzajú blízko k mokradiam, sú hluční. Vtáky vyrušujú a už sme zaznamenali pokles hniezdiacich vtákov o desať až 15 druhov. Pri Koši sme napríklad napočítali päť párov potápok chochlatých. Kvôli rybárom, ktorí svoje návnady na silóne sa usilujú nahodiť čo najďalej od brehu, sa väčšinou zdržujú uprostred vodnej plochy, alebo sa pred nimi schovávajú v trstine,“ upozorňuje na negatívne konanie ľudí.
Konštatuje, že klesá aj počet voľakedy hojne sa vyskytujúcich domácich i poľných vrabcov. Na druhej strane pribúda divo žijúcich holubov, ktoré sa združujú najmä v mestách, kde nachádzajú dosť potravy. „Niekedy sa až obávam, keď vidím na prievidzskom námestí, ako starí rodičia s vnúčatami kŕmia holuby. Sú už pomerne krotké a lietajú príliš blízko detí. Pritom je známe, že tieto vtáky prenášajú najviac chorôb. Mesto ich síce z času na čas dáva odchytať, alebo používa dravcov na zníženie ich počtu. Ale situácia sa príliš nezmení, ak ľudia budú ďalej holuby kŕmiť“, zdôrazňuje na besedách ornitológ.
