Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Trenčiansky kraj

Novovzniknutý Hornonitriansky banícky spolok mal svoj prvý šachtág

Na snímke Pivo účastníci museli piť podľa pravidiel na pokyn prezídia, na diagonálu, teda približne do pol pohára, na kytičku, po jednotlivých glogoch, ale tí, ktorých prijímajú do baníckeho a ich krstní, ktorých si vybrali, museli zdolať pohár piva na jeden dúšok. Pivo účastníci museli piť podľa pravidiel na pokyn prezídia, na diagonálu, teda približne do pol pohára, na kytičku, po jednotlivých glogoch, ale tí, ktorých prijímajú do baníckeho a ich krstní, ktorých si vybrali, museli zdolať pohár piva na jeden dúšok. Na dôkaz, že naozaj vypili všetko, položili si pohár na hlavu hore dnom. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Úlohu neomylného prezídia, ktorý má počas riadenia šachtágu neobmedzenú moc a jeho príkazy sú nespochybniteľné, prevzal na seba Milan Durbák.

Prievidza 5. decembra (TASR) – Slávne, vysoké a neomylné prezídium, kontrárium, fuschmajor, kantor, slávne firmy, pivný dispečer, semesteri, fuchsovia, ošliador, alebo aj pivné zasranie. Tieto a ďalšie základné výrazy a pojmy jednoznačne patria k baníckemu šachtágu, vysoko organizovanej, stáročiami ustálenej a pritom vtipnej formy baníckej zábavy. Pri príležitosti tohoročného sviatku svätej Barbory, patrónky baníkov, šachtág po prvý raz zorganizovali členovia novovzniknutého Hornonitrianskeho baníckeho spolku v Prievidzi.

Neomylné prezídium

Úlohu neomylného prezídia, ktorý má počas riadenia šachtágu neobmedzenú moc a jeho príkazy sú nespochybniteľné, prevzal na seba Milan Durbák, z Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku z Banskej Štiavnice. Prišiel prievidzským baníkom pomôcť s organizáciou podujatia. Štiavničania totiž obnovili tradíciu šachtágov v roku 2001, keď prijali takzvaný Pivný zákon, pôvodné ustanovenia a zásady, ktoré je treba dodržiavať pre udržanie poriadku a povznesenej náklady na šachtágu.

Vychádzajú z tradície

„Toto spoločenské podujatie vychádza z tradície študentov staroslávnej Baníckej akadémie, ktorú v roku 1762 založila cisárovná Mária Terézia“, pripomenul účastníkom Durbák a všetkým vysvetlil ako sa majú správať. Ide o regulované pitie piva, riadenú zábavu, spievanie baníckych piesní a prijímanie nováčikov, teda fuchsov, do baníckeho stavu skokom, cez koženú zásteru – ošliador. Pivo účastníci museli piť podľa pravidiel na pokyn prezídia, na diagonálu, teda približne do pol pohára, na kytičku, po jednotlivých glogoch, ale tí, ktorých prijímajú do baníckeho a ich krstní, ktorých si vybrali, museli zdolať pohár piva na jeden dúšok. Na dôkaz, že naozaj vypili všetko, položili si pohár na hlavu hore dnom.


Skok cez ošliador

Skokom cez ošliador prijali do baníckeho stavu prednostu mestského úradu v Prievidzi, Norberta Turanoviča, poslanca mestského zastupiteľstva Júliusa Uríka a nového banského technika Miroslava Krajčíka. Všetkých k tomuto aktu podľa tradícií priviedli cez celú miestnosť za pravé ucho ich krstní. Potom museli ešte odpovedať na rôznorodé otázky, aj súkromného charakteru. Až keď bolo slávne prezídium spokojné s odpoveďami, mohli preskočiť kožu. Tak získali postavenie semestrov a čestné členstvo v baníckom spolku.

Trest za nesprávne pitie piva

Súčasťou boli aj tresty za nesprávne pitie piva, nedovolené opustenie miestnosti, rozprávanie, ak to účastník nemal povolené a podobne. Trestom bolo vypiť namiesto piva pohár mlieka, alebo vody, aj posedenie na spomínanom pivnom zasraní, teda na akejsi hanbe. Podujatie sa vydarilo a predseda spolku Vladimír Tulis prisľúbil, že v založenej tradícii budú v Prievidzi pokračovať.