Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To, čo sa podarilo dosiahnuť aj vďaka Štátnej ochrane prírody, je veľký úspech, skonštatoval zoológ zo ŠOP SR Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Stanislav Harvančík.
Autor TASR
,aktualizované Koš 8. augusta (TASR) - Mokrade v Koši a nováckej časti Laskár Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) nebudú musieť nakoniec zasypávať. Rozhodol o tom odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Trenčíne. Unikátnu lokalitu s desiatkami druhov vtákov a viacerými rastlinami majú ochranári záujem vyhlásiť za chránené územie.
Rozhodnutie, v ktorom nesúhlasí so zmenou košskej a laskárskej mokrade, vydal Okresný úrad v Trenčíne koncom júna. Dospel k záveru, že zasypaním mokradí a ich rekultiváciou na poľnohospodárske pozemky by došlo k nenávratnému zničeniu a zániku biotopov európskeho a národného významu. Na úrad sa obrátili HBP, ktoré mali v zmysle banského zákona územie rekultivovať na ornú pôdu. To by znamenalo ich zánik, s čím nesúhlasili ochranári.
"Košské mokrade sú významnou lokalitou regionálneho i možno nadregionálneho významu, pretože sa tu vyskytuje veľké množstvo druhov chránených živočíchov. Najmä vtáky sú zaujímavé, viazané na vodné prostredie. To, čo sa podarilo dosiahnuť aj vďaka Štátnej ochrane prírody (ŠOP), je veľký úspech," skonštatoval zoológ zo ŠOP SR Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Stanislav Harvančík.
Dve najväčšie prepadliská pritiahli celú škálu na vodu viazaných živočíchov vrátane druhov európskeho významu, ako sú bobor a vydra, tiež chránenú hrabavku škvrnitú a najmä vtáky, priblížil ornitológ Vladimír Šrank. "Vtáky postupne obsadzovali hniezdiská, veľké množstvo sa tu vyskytuje aj počas jarného a jesenného ťahu. Na mokradiach sa vyskytuje viac ako 180 druhov, z toho je 70 hniezdiacich a ďalších 15 tam pravdepodobne hniezdi," doplnil.
Harvančík upozornil, že ukončením ťažobnej činnosti prestane byť lokalita zásobovaná vodou v takej miere, ako bola. "Prietok potoka Ťakov sa zníži a mokrade začnú postupne vysychať, hlavne v týchto extrémnych klimatických podmienkach. Avšak nezaniknú úplne, lebo niekde sú také hlboké, že nevyschnú úplne. Úlohou ŠOP SR bude hľadať financie na to, aby sme zabezpečili prívod vody, čo bude veľmi ťažká úloha," doplnil. ŠOP už podľa odborníka pripravuje projekt, ktorého cieľom bude vyhlásiť územia za jednu z kategórií chránených lokalít.
"Unikátne prírodné biotopy košsko-novácke mokrade sa vytvárali postupne v priebehu štyroch desaťroční ako dôsledok priemyselnej ťažby uhlia na hornej Nitre. Od roku 1985 sa vplyv banskej činnosti v bani Nováky začal prejavovať aj na povrchu," pripomenula hovorkyňa HBP Adriana Siváková. Medzi mestom Nováky a obcou Koš dochádzalo k poklesom terénu, vytvárali sa terénne depresie, ktoré sa postupne plnili povrchovou a podzemnou vodou. Časom sa z nich vyvinuli rozsiahle územia mokraďového charakteru, ktoré rýchlo kolonizovali spoločenstvá rastlín a živočíchov.
Rozhodnutie, v ktorom nesúhlasí so zmenou košskej a laskárskej mokrade, vydal Okresný úrad v Trenčíne koncom júna. Dospel k záveru, že zasypaním mokradí a ich rekultiváciou na poľnohospodárske pozemky by došlo k nenávratnému zničeniu a zániku biotopov európskeho a národného významu. Na úrad sa obrátili HBP, ktoré mali v zmysle banského zákona územie rekultivovať na ornú pôdu. To by znamenalo ich zánik, s čím nesúhlasili ochranári.
"Košské mokrade sú významnou lokalitou regionálneho i možno nadregionálneho významu, pretože sa tu vyskytuje veľké množstvo druhov chránených živočíchov. Najmä vtáky sú zaujímavé, viazané na vodné prostredie. To, čo sa podarilo dosiahnuť aj vďaka Štátnej ochrane prírody (ŠOP), je veľký úspech," skonštatoval zoológ zo ŠOP SR Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Stanislav Harvančík.
Dve najväčšie prepadliská pritiahli celú škálu na vodu viazaných živočíchov vrátane druhov európskeho významu, ako sú bobor a vydra, tiež chránenú hrabavku škvrnitú a najmä vtáky, priblížil ornitológ Vladimír Šrank. "Vtáky postupne obsadzovali hniezdiská, veľké množstvo sa tu vyskytuje aj počas jarného a jesenného ťahu. Na mokradiach sa vyskytuje viac ako 180 druhov, z toho je 70 hniezdiacich a ďalších 15 tam pravdepodobne hniezdi," doplnil.
Harvančík upozornil, že ukončením ťažobnej činnosti prestane byť lokalita zásobovaná vodou v takej miere, ako bola. "Prietok potoka Ťakov sa zníži a mokrade začnú postupne vysychať, hlavne v týchto extrémnych klimatických podmienkach. Avšak nezaniknú úplne, lebo niekde sú také hlboké, že nevyschnú úplne. Úlohou ŠOP SR bude hľadať financie na to, aby sme zabezpečili prívod vody, čo bude veľmi ťažká úloha," doplnil. ŠOP už podľa odborníka pripravuje projekt, ktorého cieľom bude vyhlásiť územia za jednu z kategórií chránených lokalít.
"Unikátne prírodné biotopy košsko-novácke mokrade sa vytvárali postupne v priebehu štyroch desaťroční ako dôsledok priemyselnej ťažby uhlia na hornej Nitre. Od roku 1985 sa vplyv banskej činnosti v bani Nováky začal prejavovať aj na povrchu," pripomenula hovorkyňa HBP Adriana Siváková. Medzi mestom Nováky a obcou Koš dochádzalo k poklesom terénu, vytvárali sa terénne depresie, ktoré sa postupne plnili povrchovou a podzemnou vodou. Časom sa z nich vyvinuli rozsiahle územia mokraďového charakteru, ktoré rýchlo kolonizovali spoločenstvá rastlín a živočíchov.
