Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmenu názvu ulice odsúhlasil prievidzský mestský parlament na základe požiadavky investora na svojom rokovaní 22. septembra a 29. septembra sa jej spätným premenovaním na Západnú ulicu zaoberal opäť.
Autor TASR
Prievidza 2. novembra (TASR) - Trenčiansky krajský policajný vyšetrovateľ odmietol podozrenie zo spáchania zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, ktoré sa dotýka premenovanie Západnej ulice na Max Brose v Prievidzi. "V tomto prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania, nakoľko poslancami Mestského zastupiteľstva v Prievidzi vlastne nebola naplnená skutková podstata uvedeného zločinu," informoval dnes TASR trenčiansky krajský policajný hovorca Pavol Kudlička.
Polícii prípad postúpila Okresná prokuratúra v Prievidzi. Tá sa ním zaoberala v súvislosti s medializovanými informáciami, na základe ktorých mal byť Max Brose, zakladateľ spoločnosti Brose, členom nacistickej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).
Zmenu názvu ulice odsúhlasil prievidzský mestský parlament na základe požiadavky investora na svojom rokovaní 22. septembra a 29. septembra sa jej spätným premenovaním na Západnú ulicu zaoberal opäť. Urobil tak na základe poslaneckého návrhu Martina Lukačoviča (Smer-SD), ktorý ho predložil aj za ostatných členov strany, pričom argumentoval práve možnou nacistickou minulosťou zakladateľa spoločnosti Brose. Poslanci nakoniec jeho návrh nepodporili.
"My sme, samozrejme, preverovali, kto je Max Brose, aby to nevyznelo tak, že bez nejakého preverenia si informácií sme predložili názvoslovnej komisii tento návrh. Komunikovali sme so zástupcami spoločnosti Brose, od nich sme dostali stanovisko, že bola do roku 2004 spracovaná vedecká štúdia, ktorá viaceré z tých obvinení nepotvrdila. Takisto tam bola informácia, že v roku 1949 v rámci Norimberských procesov nebol uznaný Max Brose za vinného. Druhou skutočnosťou, ktorú sme zobrali do úvahy, bolo to, že v meste Coburg, kde Max Brose žil, pracoval aj zomrel, sa touto vecou (premenovaním ulice po ňom, pozn. TASR) zaoberali 11 rokov a v marci tohto roku prijalo mestské zastupiteľstvo v Coburgu aj uznesenie, ktorým rehabilitovali Maxa Broseho," argumentoval koncom septembra na rokovaní zastupiteľstva vedúci kancelárie primátorky mesta Prievidza Alojz Vlčko.
Nemecký výrobca komponentov pre automobily oficiálne ohlásil svoju investíciu v prievidzskom priemyselnom parku 11. mája. Do strategického závodu plánuje firma investovať 50 miliónov eur, výrobu chce začať v roku 2017. V prvých troch rokoch svojej existencie by mal projekt priniesť 600 pracovných miest, v konečnej fáze by ich malo byť 3000. Ambíciou investora je tiež postupne zastavať väčšinu územia parku. Spoločnosti odsúhlasila vláda SR aj investičnú pomoc vo výške 12,5 milióna eur.
Polícii prípad postúpila Okresná prokuratúra v Prievidzi. Tá sa ním zaoberala v súvislosti s medializovanými informáciami, na základe ktorých mal byť Max Brose, zakladateľ spoločnosti Brose, členom nacistickej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).
Zmenu názvu ulice odsúhlasil prievidzský mestský parlament na základe požiadavky investora na svojom rokovaní 22. septembra a 29. septembra sa jej spätným premenovaním na Západnú ulicu zaoberal opäť. Urobil tak na základe poslaneckého návrhu Martina Lukačoviča (Smer-SD), ktorý ho predložil aj za ostatných členov strany, pričom argumentoval práve možnou nacistickou minulosťou zakladateľa spoločnosti Brose. Poslanci nakoniec jeho návrh nepodporili.
"My sme, samozrejme, preverovali, kto je Max Brose, aby to nevyznelo tak, že bez nejakého preverenia si informácií sme predložili názvoslovnej komisii tento návrh. Komunikovali sme so zástupcami spoločnosti Brose, od nich sme dostali stanovisko, že bola do roku 2004 spracovaná vedecká štúdia, ktorá viaceré z tých obvinení nepotvrdila. Takisto tam bola informácia, že v roku 1949 v rámci Norimberských procesov nebol uznaný Max Brose za vinného. Druhou skutočnosťou, ktorú sme zobrali do úvahy, bolo to, že v meste Coburg, kde Max Brose žil, pracoval aj zomrel, sa touto vecou (premenovaním ulice po ňom, pozn. TASR) zaoberali 11 rokov a v marci tohto roku prijalo mestské zastupiteľstvo v Coburgu aj uznesenie, ktorým rehabilitovali Maxa Broseho," argumentoval koncom septembra na rokovaní zastupiteľstva vedúci kancelárie primátorky mesta Prievidza Alojz Vlčko.
Nemecký výrobca komponentov pre automobily oficiálne ohlásil svoju investíciu v prievidzskom priemyselnom parku 11. mája. Do strategického závodu plánuje firma investovať 50 miliónov eur, výrobu chce začať v roku 2017. V prvých troch rokoch svojej existencie by mal projekt priniesť 600 pracovných miest, v konečnej fáze by ich malo byť 3000. Ambíciou investora je tiež postupne zastavať väčšinu územia parku. Spoločnosti odsúhlasila vláda SR aj investičnú pomoc vo výške 12,5 milióna eur.
