Klasický mlyn sa nezameriava na veľkovýrobu múky, práve naopak. "Toto je malá výroba. Melieme pre ľudí na výmenu alebo múku dodávame do pizzerií, cukrární," spresnil Vrtiel.
Autor TASR
Čereňany 6. júna (TASR) - Približne 700 rokov má panský mlyn, ktorý stojí blízko bytových domov a starej sýpky v obci Čereňany v okrese Prievidza. Ako jeden z posledných na Slovensku je stále funkčný, múku tam melie už piata generácia rodiny Vrtielovcov.
"Tých klasických drevených mlynov je na Slovensku veľmi málo, možno sme aj poslední, ktorí takýmto štýlom melieme, že máme vodnú turbínu a tá nám poháňa mlyn. Teraz v tých moderných mlynoch ide všetko cez počítač, ale človek tam ako obsluha byť musí. Taký mlynár z veľkého mlyna by s týmto naším nepohol, ja s veľkým ale určite," poznamenal zatiaľ posledný z generácie mlynárov Vrtielovcov Juraj, ktorý v tomto období preberá výrobu v rodinnom mlyne po otcovi Jozefovi. Popri mlyne v Čereňanoch pracuje ako mlynár ešte v druhej práci, za mlynára sa rovnako ako jeho otec aj vyučil, študoval potravinársku školu v Nitre.
"Mlyn vlastnil pradedo, ktorému ho v 1948. znárodnili, neskôr to mali Západoslovenské mlyny a cestovinárne. Tento bol vtedy ako štátna rezerva, lebo kopu mlynov sa rozobralo a rozbilo, ale vlastne v okrese vždy nechali jeden takýto starý - ak príde vojna, tak ho pustia. V roku 1989 nám štát mlyn vrátil v rámci reštitúcie a s výrobou múky začal otec," priblížil históriu Vrtiel.
Klasický mlyn sa nezameriava na veľkovýrobu múky, práve naopak. "Toto je malá výroba. Melieme pre ľudí na výmenu alebo múku dodávame do pizzerií, cukrární," spresnil Vrtiel.
Práca mlynára, ako povedal, ho baví. Či sa mlynárskemu remeslu bude venovať aj šiesta generácia, Jurajov syn, predvídať ešte nevie. "Či ho to bude baviť, to je otázne. Dnes je všetko o odbyte, o peniazoch, keď vám nezaplatia, tak vás to položí," dodal Vrtiel.
"Tých klasických drevených mlynov je na Slovensku veľmi málo, možno sme aj poslední, ktorí takýmto štýlom melieme, že máme vodnú turbínu a tá nám poháňa mlyn. Teraz v tých moderných mlynoch ide všetko cez počítač, ale človek tam ako obsluha byť musí. Taký mlynár z veľkého mlyna by s týmto naším nepohol, ja s veľkým ale určite," poznamenal zatiaľ posledný z generácie mlynárov Vrtielovcov Juraj, ktorý v tomto období preberá výrobu v rodinnom mlyne po otcovi Jozefovi. Popri mlyne v Čereňanoch pracuje ako mlynár ešte v druhej práci, za mlynára sa rovnako ako jeho otec aj vyučil, študoval potravinársku školu v Nitre.
"Mlyn vlastnil pradedo, ktorému ho v 1948. znárodnili, neskôr to mali Západoslovenské mlyny a cestovinárne. Tento bol vtedy ako štátna rezerva, lebo kopu mlynov sa rozobralo a rozbilo, ale vlastne v okrese vždy nechali jeden takýto starý - ak príde vojna, tak ho pustia. V roku 1989 nám štát mlyn vrátil v rámci reštitúcie a s výrobou múky začal otec," priblížil históriu Vrtiel.
Klasický mlyn sa nezameriava na veľkovýrobu múky, práve naopak. "Toto je malá výroba. Melieme pre ľudí na výmenu alebo múku dodávame do pizzerií, cukrární," spresnil Vrtiel.
Práca mlynára, ako povedal, ho baví. Či sa mlynárskemu remeslu bude venovať aj šiesta generácia, Jurajov syn, predvídať ešte nevie. "Či ho to bude baviť, to je otázne. Dnes je všetko o odbyte, o peniazoch, keď vám nezaplatia, tak vás to položí," dodal Vrtiel.