Zasadnutie na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom sa uskutočnilo 19. septembra 1848 v dome pani Koléniovej v Myjave – dnešnom sídle múzea.
Autor TASR
Myjava 19. septembra (TASR) – Predstavitelia kultúrnych a cirkevných inštitúcií a zástupcovia samospráv si dnes spomienkovým stretnutím v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu Slovenských národných rád v Myjave pripomenuli 166. výročie historicky prvého zasadnutia I. Slovenskej národnej rady (SNR).
Podľa slov riaditeľky múzea Aleny Petrákovej sa I. SNR oficiálne konštituovala vo Viedni už 16. septembra 1848. Na prvom zasadnutí sa však na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom stretla práve 19. septembra 1848 v dome pani Koléniovej v Myjave – dnešnom sídle múzea. „Tu, pri brehu riečky Myjava, na prvom zasadnutí SNR Ľudovít Štúr vyhlásil nezávislosť slovenského národa od Uhorska a vyhlásil neposlušnosť maďarskej vláde. Zároveň Slovenská národná rada vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie,“ priblížila Petráková.
Ako dodala, po prvýkrát v dejinách sa Slováci domáhali svojich práv a slobôd a uvedomili si, že každý národ má právo na vlastný štát. „To bola hlavná myšlienka politického nacionalizmu. Jeho ohniská boli na rôznych miestach Európy a habsburská monarchia nebola výnimkou,“ skonštatovala Petráková s tým, že pripomínanie si tejto historickej udalosti nemá len regionálny, ale aj celoslovenský význam.
Myjava bola podľa nej pre Štúrovcov veľmi zaujímavá, pretože to bol čisto evanjelický kraj nepoznačený maďarizáciou. „Mladí ľudia z Myjavy a okolia, ktorí mohli študovať, išli najmä na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde už v tom čase pôsobil Ľudovít Štúr. Štúr rád chodil do tohto kraja a kopanice boli blízke aj samotnému Hurbanovi,“ doplnila riaditeľka múzea.
Podľa slov riaditeľky múzea Aleny Petrákovej sa I. SNR oficiálne konštituovala vo Viedni už 16. septembra 1848. Na prvom zasadnutí sa však na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom stretla práve 19. septembra 1848 v dome pani Koléniovej v Myjave – dnešnom sídle múzea. „Tu, pri brehu riečky Myjava, na prvom zasadnutí SNR Ľudovít Štúr vyhlásil nezávislosť slovenského národa od Uhorska a vyhlásil neposlušnosť maďarskej vláde. Zároveň Slovenská národná rada vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie,“ priblížila Petráková.
Ako dodala, po prvýkrát v dejinách sa Slováci domáhali svojich práv a slobôd a uvedomili si, že každý národ má právo na vlastný štát. „To bola hlavná myšlienka politického nacionalizmu. Jeho ohniská boli na rôznych miestach Európy a habsburská monarchia nebola výnimkou,“ skonštatovala Petráková s tým, že pripomínanie si tejto historickej udalosti nemá len regionálny, ale aj celoslovenský význam.
Myjava bola podľa nej pre Štúrovcov veľmi zaujímavá, pretože to bol čisto evanjelický kraj nepoznačený maďarizáciou. „Mladí ľudia z Myjavy a okolia, ktorí mohli študovať, išli najmä na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde už v tom čase pôsobil Ľudovít Štúr. Štúr rád chodil do tohto kraja a kopanice boli blízke aj samotnému Hurbanovi,“ doplnila riaditeľka múzea.