Dodnes sa z hradu zachovali zemné hrádze, ktoré boli pravdepodobne obvodovými múrmi a náznak oblúku.
Autor TASR
Košecké Podhradie 4. júla (TASR) – Prvá písomná zmienka o hrade Košeca pochádza z roku 1312, zmieňuje sa o ňom vtedajší kastelán hradu Loránd. Hrad sa vypínal nad údolím Podhradského potoka neďaleko obce Košecké Podhradie asi päť kilometrov od strediskovej obce Košeca v Ilavskom okrese. Z hradu je dnes už iba ruina, vedia o ňom iba obyvatelia blízkeho okolia, v širšom okolí a na Slovensku nie je veľmi známy.
Ako pre TASR povedal historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne Adrián Drobňák, majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti prešiel niekoľkými majiteľmi. Bol v rukách kráľa, vlastnilo ho aj niekoľko významných šľachtických rodov (Košeckí, Lieskovskí, Petrócziovci).
„S rodom Petrócziovcov sa spája aj zničenie hradu. Štefan Petróczi sa vymedzil voči cisárovi Leopoldovi I. po jeho nástupe na uhorský trón. Stal sa účastníkom príprav Vešeléniho sprisahania a spolutvorcom nápadu na únos panovníka. Cisára chceli uniesť na poľovačke pri Viedni do hradu Košeca, kde by ho držali dovtedy, kým by sa nezaviazal splniť všetky ich požiadavky. Cisár sa o sprisahaní dozvedel, Štefana Petrócziho predvolali na súd do Bratislavy. Ten však ušiel do Sedmohradska, v neprítomnosti ho odsúdili na smrť sťatím,“ priblížil Drobňák.
V roku 1670 cisár využil sériu nepokojov na území dnešného Slovenska, Košecký hrad obsadili cisárske vojská a zbúrali ho. „Existuje viacero verzií o zbúraní hradu. Jedna hovorí, že ho podmínovali a vyhodili do vzduchu, druhá hovorí, že ho dal zbúrať generál Heister. Asi najpravdepodobnejšia verzia je, že cisárske vojsko hrad počas roka zdemolovalo a následne vyhodili do povetria hradné múry, bašty a základy,“ doplnil historik.
Dodnes sa z hradu zachovali zemné hrádze, ktoré boli pravdepodobne obvodovými múrmi a náznak oblúku. Ten je zrejme pozostatkom po delovej bašte.
Ako pre TASR povedal historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne Adrián Drobňák, majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti prešiel niekoľkými majiteľmi. Bol v rukách kráľa, vlastnilo ho aj niekoľko významných šľachtických rodov (Košeckí, Lieskovskí, Petrócziovci).
„S rodom Petrócziovcov sa spája aj zničenie hradu. Štefan Petróczi sa vymedzil voči cisárovi Leopoldovi I. po jeho nástupe na uhorský trón. Stal sa účastníkom príprav Vešeléniho sprisahania a spolutvorcom nápadu na únos panovníka. Cisára chceli uniesť na poľovačke pri Viedni do hradu Košeca, kde by ho držali dovtedy, kým by sa nezaviazal splniť všetky ich požiadavky. Cisár sa o sprisahaní dozvedel, Štefana Petrócziho predvolali na súd do Bratislavy. Ten však ušiel do Sedmohradska, v neprítomnosti ho odsúdili na smrť sťatím,“ priblížil Drobňák.
V roku 1670 cisár využil sériu nepokojov na území dnešného Slovenska, Košecký hrad obsadili cisárske vojská a zbúrali ho. „Existuje viacero verzií o zbúraní hradu. Jedna hovorí, že ho podmínovali a vyhodili do vzduchu, druhá hovorí, že ho dal zbúrať generál Heister. Asi najpravdepodobnejšia verzia je, že cisárske vojsko hrad počas roka zdemolovalo a následne vyhodili do povetria hradné múry, bašty a základy,“ doplnil historik.
Dodnes sa z hradu zachovali zemné hrádze, ktoré boli pravdepodobne obvodovými múrmi a náznak oblúku. Ten je zrejme pozostatkom po delovej bašte.