Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Trenčiansky kraj

VIDEO: Na Veľkej Javorine sa opäť streli Česi, Moravania a Slováci

Návštevníci Slávností bratstva Čechov a Slovákov sledujú slávnostné kladenie kytíc k pamätníku na hraničnom hrebeni Veľkej Javoriny 30. júla 2017. FOTO TASR - Radovan Stoklasa

Veľká Javorina sa stala pamätným miestom stretávania sa Čechov a Slovákov už v 19. storočí.

Veľká Javorina 30. júla (TASR) – To, čo sa nepestuje, to ani nerastie. Na margo vzťahov medzi Čechmi, Moravanmi a Slovákmi to počas dnešných Slávností bratstva Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine povedal hajtman Zlínskeho kraja Jiří Čunek.




"Môj otec vždy hovoril, že s bratom sa niekedy vidíš raz za niekoľko rokov, ale so susedom sa stretávaš každý deň. A preto je potrebné so susedom dobre vychádzať. Sme susedia, a tak musíme vychádzať dobre. S ostatnými štátmi sme pre jazykovú bariéru, ale aj pre rozdielnu históriu nikdy nenadviazali také dobré vzťahy," skonštatoval Čunek.

Podľa predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku sa Slováci s Čechmi rozišli v roku 1993, aby sa v roku 2005 opätovne stretli v spoločnej Európe. "Myslím si, že tie vzťahy sú ešte lepšie ako pred rokom 1993. Niektoré veci sa vyčistili a o to máme teraz k sebe bližšie. A som rád, že práve tu, na Veľkej Javorine, sa takýmto spôsobom pravidelne stretávame už 25 rokov," pripomenul Baška.

Stretávanie bratských národov na najvyššom vrchu Bielych Karpát je pre starostu prihraničnej obce Lubina v okrese Nové Mesto nad Váhom Martina Beňatínskeho veľký duševný zážitok. "Je to udržiavanie tradície, ktorá trvá už 172 rokov. Aspoň na tomto kúsku Zeme sú k sebe ľudia vľúdnejší, ukazujú celému svetu, ako sa dá rozísť aj v pokoji, ako sa dá spolunažívať. A v tomto sme jedineční," zdôraznil starosta s tým, že v budúcom roku pripravia pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky slávnosti na Javorine veľkolepejšie a v novom šate.

Veľká Javorina sa stala pamätným miestom stretávania sa Čechov a Slovákov už v 19. storočí. Na spoločných výletoch sa tu stretávali slovenskí a českí študenti, učitelia, kňazi, umelci, ale i prostí ľudia. V auguste 1845 na Javorine "nitrianski Slováci" s priateľmi z Moravy oslávili prvé číslo Slovenských národných novín a v roku 1847 tu slovenskí a českí študenti nadšene privítali kultúrno-politickú prílohu týchto novín pod názvom Orol Tatranský.

V revolučnom roku 1848 skladali prísahu na Javorine slovenskí dobrovoľníci pod vedením J. M. Hurbana. Česko-slovenské kontakty sa v slávnostnej podobe obnovili v auguste 1860 a už o dva roky usporiadali národovci zo slovenskej strany mohutný výlet. V období Rakúsko-Uhorska boli stretnutia na Javorine zakázané a účastníkom hrozili prísne tresty.

Po vzniku ČSR sa stretnutia obnovili. Posledné československé zhromaždenie pred druhou svetovou vojnou sa konalo 25.7.1933 z iniciatívy Štefánikovej spoločnosti. V rokoch vojny sa kraj pod Javorinou stal významným územím protifašistického odboja. Po oslobodení sa 1.9.1945 konal na Javorine I. národný zjazd československej vzájomnosti, v duchu Hurbanovho hesla "Tu bratia vždy stretať sa budú, tu vernosť prisahať si budú" sa tu stretlo 25.000 Čechov a Slovákov.

Nová kvalita stretávania sa na Javorine s pôvodným názvom Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine vznikla 7. júna 1990. Na tejto pamätnej hore sa stretli vrcholné štátne reprezentácie SR a ČR a na mieste niekdajšej uhorskej hranice bol v predvečer prvých slobodných volieb osadený Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti. Symbolizuje viac ako 150-ročnú myšlienku, že aj napriek premenám Európy si prostí ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí zostanú rovnako blízki.