Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Technická pamiatka v Haluzickej tiesňave je tvorená sústavou priečnych objektov postavených na Haluzickom potoku v rokoch 1926 až 1927. Kaňon má dnes dĺžku 1,5 kilometra.
Autor TASR
Haluzice 22. júna (TASR) – Programom pre deti zo základných škôl v Trenčíne a v Novom Meste nad Váhom a z materskej školy v obci Haluzice si v stredu Lesy SR pripomenuli 10. výročie vybudovania lesníckeho náučného chodníka v Haluzickej tiesňave a jej okolí. Informovala o tom hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Marína Debnárová.
"Žiaci si trasu jeden a pol kilometra dlhého náučného chodníka prešli aj s lesnými pedagógmi, spoznávali prírodu, semienka a stopy zvierat, naučili sa aj zaujímavosti z histórie, absolvovali tiež pohybové aktivity a hry priamo na lúke," priblížila Debnárová.
Ako informoval Adrián Dedík z lesnej správy Nové Mesto nad Váhom, Haluzická tiesňava je dielom prírody aj človeka. Ak by sa v minulosti nepristúpilo k systematickému zalesneniu územia, dnes by vyzeralo inak.
"Podložie tvorí dolomitický vápenec. Na holých skalách sa vegetácia prácne zalesňovala. Z vŕbových prútov sa splietali plôtiky a robotníci do nich nosili na chrbtoch zeminu a sadenice. V súčasnosti tu dominujú popínavé rastliny, konkrétne brečtan, pavinič, ale aj lieska, rastú tu aj topole, vŕby, jelše a agát. Svahy sa tak zastabilizovali a nedochádza k erózii pôdy. Ide o nadčasové dielo, ktoré do dnešných dní plní vodozádržnú aj pôdoochrannú funkciu" pripomenul Dedík.
Technická pamiatka v Haluzickej tiesňave je tvorená sústavou priečnych objektov postavených na Haluzickom potoku v rokoch 1926 až 1927. Kaňon má dnes dĺžku 1,5 kilometra, hĺbku 50 metrov a šírku 200 metrov. Hlavným cieľom stavby bolo zabrániť povodniam a odnášaniu naplavenín na polia. Na krátkom úseku tu možno vidieť 12 prehrádzok a ďalších drobných vodných stavieb.
"Autorom technickej pamiatky je lesník Leo Skatula. Išlo o jedno z prvých diel v rámci prípravy prác Biskupického kanála, ktorý zreguloval tok Váhu. Zabránilo sa tým naplaveniu sedimentov priamo do kanála, kde by spôsobovali problémy s technológiou v hydrocentrále," doplnil Dedík.
"Žiaci si trasu jeden a pol kilometra dlhého náučného chodníka prešli aj s lesnými pedagógmi, spoznávali prírodu, semienka a stopy zvierat, naučili sa aj zaujímavosti z histórie, absolvovali tiež pohybové aktivity a hry priamo na lúke," priblížila Debnárová.
Ako informoval Adrián Dedík z lesnej správy Nové Mesto nad Váhom, Haluzická tiesňava je dielom prírody aj človeka. Ak by sa v minulosti nepristúpilo k systematickému zalesneniu územia, dnes by vyzeralo inak.
"Podložie tvorí dolomitický vápenec. Na holých skalách sa vegetácia prácne zalesňovala. Z vŕbových prútov sa splietali plôtiky a robotníci do nich nosili na chrbtoch zeminu a sadenice. V súčasnosti tu dominujú popínavé rastliny, konkrétne brečtan, pavinič, ale aj lieska, rastú tu aj topole, vŕby, jelše a agát. Svahy sa tak zastabilizovali a nedochádza k erózii pôdy. Ide o nadčasové dielo, ktoré do dnešných dní plní vodozádržnú aj pôdoochrannú funkciu" pripomenul Dedík.
Technická pamiatka v Haluzickej tiesňave je tvorená sústavou priečnych objektov postavených na Haluzickom potoku v rokoch 1926 až 1927. Kaňon má dnes dĺžku 1,5 kilometra, hĺbku 50 metrov a šírku 200 metrov. Hlavným cieľom stavby bolo zabrániť povodniam a odnášaniu naplavenín na polia. Na krátkom úseku tu možno vidieť 12 prehrádzok a ďalších drobných vodných stavieb.
"Autorom technickej pamiatky je lesník Leo Skatula. Išlo o jedno z prvých diel v rámci prípravy prác Biskupického kanála, ktorý zreguloval tok Váhu. Zabránilo sa tým naplaveniu sedimentov priamo do kanála, kde by spôsobovali problémy s technológiou v hydrocentrále," doplnil Dedík.
