Bošáca 1. apríla (TASR) – Nadviazať na tradičné ovocinárstvo v Bošáckej doline sa pokúša obec Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom v spolupráci s občianskym združením (OZ) Pangaea. V posledných dvoch rokoch v celej doline vysadili okolo 500 ovocných stromov.



„Bošácka dolina je od nepamäti známa tradičným ovocinárstvom. Chceli sme nadviazať na túto históriu. Pripravili sme projekt, ktorý by mal obnoviť renesanciu ovocinárstva v bošáckom chotári. Je to projekt zameraný na ľudí a ovocné stromy, teda spojenie človeka s ovocným stromom. Chceme, aby sa ľudia naučili sadiť a ošetrovať stromy. Ľuďom sme poskytli ovocné stromy a takto chceme naštartovať u všetkých vekových kategórií záujem o zachovanie kultúrneho a prírodného bohatstva,“ povedal Ľudovít Vašš z OZ Pangaea.

Ako dodal, v celej Bošáckej doline momentálne vysádzajú posledné slivky. „Vysádzame slivky bystrické, durandzie, slivky vhodné na sušenie, pálenie, ale aj na priamy konzum. Okrem sliviek sme vysadili jablone, hrušky, čerešne. Ide o stromy, ktoré sa štepia na semenné podpníky. To je veľký rozdiel oproti tým stromom, ktoré dokážeme kúpiť v obchodoch. Sú to stromy, ktoré budú dlhoveké, v určitom štádiu budú aj samostatné, takže nebudú potrebovať takú starostlivosť. Sú to odrody nie bežné, sú staré, niektoré už aj zabudnuté odrody. Snažíme sa sadiť aj stromy lokálneho pôvodu, miestne odrody, ktoré sa nerozšírili do iných dolín, do iných oblastí Slovenska,“ priblížil Vašš.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Občianske združenie Pangaea bolo tiež iniciátorom prihlásenia unikátnej hrušky ružovky v bošáckej miestnej časti Zabudišová do prestížnej celoslovenskej súťaže Strom roka 2015. Hruška z Bošáce sa stala Stromom roka a v medzinárodnej súťaži o najkrajší strom Európy obsadila v minulom roku tretie miesto.

„Ide o krásnu prastarú hrušku. Je výnimočná v tom, že ako jediná z histórie Stromu roka má chutné plody, na ktorých si dokážete veľmi pochutnať. Hruška ružovka reprezentuje všetky staré lokálne odrody z Bielych Karpát, zastrešuje celú plejádu starodávnych odrôd,“ dodal Vašš.



Ovocie sa v minulosti v Bošáci spracovávalo rôznymi spôsobmi. Okrem destilovania má stáročnú tradíciu aj varenie lekváru či jeho sušenie. I preto občianske združenie GenoFond a združenie Zelené oázy pomocou Nadácie Ekopolis zrekonštruovali storočnú sušiareň ovocia v bošáckej miestnej časti Zabudišová. Zrekonštruovaná tradičná bielokarpatská sušiareň ovocia je príkladom zachovania vzácneho kultúrneho dedičstva a dnes v nej sušia ovocie rovnakou technológiou ako v dávnej minulosti.

Legendárnu bošácku slivovicu pálili už pred tromi storočiami

V Bošáckej doline sa alkohol pálil od nepamäti. Presný rok vzniku známej Bošáckej pálenice sa nezachoval, podľa je terajšieho majiteľa Miroslava Kaššovica sa ústnym podaním traduje, že existovala už pred viac ako 300 rokmi.

„Vo vykopávkach sa zatiaľ nepodarilo nájsť nejakú kamennú pálenicu, ale tá pálenica je tu od pradávna,“ povedal s úsmevom Kaššovic s tým, že ľudia potvrdili, že už pradedovia ich pradedov v Bošáci pálili destiláty. Dôvodom celoslovenskej obľúbenosti bošáckej slivovice je podľa neho nielen mikroklíma v Bošáckej doline a mimoriadne priaznivé zloženie pôdy, ale aj technologické zariadenie pálenice.



„Technologické zariadenie je jedinečné na zachytávanie éterických látok z ovocia. Top produktmi pálenice sú preto slivovica a vzácne destiláty, ktoré sa tu v minulosti robili - oskorušovica a belovica. Myslím si, že na belovicu nemá žiadny destilát na svete. Nikto nič lepšie nenapálil zo žiadneho ovocia ako z belíc,“ zdôraznil pálenčiar.

Stromy belice sú podľa neho už dnes raritou, existujú však snahy o ich opätovné navrátenie do Bošáckej doliny. „Pred niekoľkými rokmi som urobil taký experiment, zobral som vrúble vtedy žijúcej belice pri cintoríne v Bošáci a zaštepili sme ich do iného prostredia. Nebudem zverejňovať kde, ale dnes nám žije už 40 rodiacich stromov. Perspektíva je, že možno ten genofond vrátime naspäť a pôvodné bošácke belice sa opäť vrátia sem,“ doplnil Kaššovic. Vyjadril spokojnosť s tým, že starosta Bošáce je jedným z tých, ktorí podporujú návrat starých krajových odrôd ovocných stromov.

Minulý rok bola úroda sliviek jedna z najnižších za posledné roky. Slivkový deficit nahrádzajú záujemcovia o pálenie v Bošáckej pálenici slivkami aj z iných regiónov či dokonca zo zahraničia. V posledných rokoch klesá výťažnosť destilátu zo sliviek, pred rokmi podľa Kaššovica dávali slivky až 14 – 16 litrov destilátu zo 100 litrov kvasu. Najväčšiu výťažnosť podľa neho mali slivky durandzie.

„Bohužiaľ, neexistuje tu žiadny organizovaný sad durandzií. Slivovica z durandzií tečie zlatistá hneď pri destilácii. Kvalitné slivky sú aj v iných regiónoch, no je záležitosťou nášho spracovania, že na našom tradičnom starodávnom zariadení dokážeme vyrobiť vysokokvalitné destiláty porovnateľné s destilátmi zo sliviek z Bošáckej doliny,“ skonštatoval Kaššovic.

Z obchodných dôvodov nekonkretizoval množstvo destilátu, ktoré ročne v Bošáci vypália, zdôraznil však, že Bošácka pálenica je v širokom okolí najväčší spracovateľský ovocný podnik.

Poplatok za odvoz odpadu je v obci jeden z najnižších na Slovensku

Obyvatelia obce Bošáca platia ročne za odvoz komunálneho odpadu 12,41 eura. Podľa starostu Daniela Juráčka je to jeden z najnižších poplatkov na Slovensku. Dôvodom je vlastný model odpadového hospodárstva s dôrazom na separovanie.



„Systém funguje jednoducho, nie je to nič zložité, je len potrebné, aby sa tomu niekto venoval. Nový zberný dvor sme postavili na mieste bývalej skládky, teda na mieste, ktoré je pre obec nevyužiteľné, a dnes tam zhromažďujeme separovaný odpad. Postavili sme ho v roku 2015 za 752.000 eur, riadiacim orgánom bolo Ministerstvo životného prostredia SR,“ skonštatoval starosta.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Ako dodal, obec má vlastné 19-tonové vozidlo, veľkoobjemové kontajnery, ktoré plnia zmesovým odpadom z domácností a sami si ho odvážajú na skládku v Hrašnom. Dôvodom nízkej ceny za odvoz odpadu pre obyvateľov obce je podľa starostu skutočnosť, že kompletné odpadové hospodárstvo si zabezpečujú sami, využívajú ľudí z úradu práce a majú vlastnú techniku.

„Nenaleteli sme na systém ministerstva životného prostredia, 'vyhádali' sme si, že obec si odpad sama zbiera, upravuje a odváža, a to je to najväčšie pozitívum. Ja tvrdím, že zákon bol robený pre zberové spoločnosti, ktoré na tom ryžujú,“ zdôraznil Juráček s tým, že síce s administratívou majú viac práce, no v konečnom dôsledku je to prínosom pre obyvateľov Bošáce.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Obec si podľa neho za posledných šesť rokov nezobrala ani jeden úver a vďaka dotáciám z ministerstva, Envirofondu, Recyklačného fondu a zamestnávaním ľudí získala viac ako dva milióny eur.

Achillovou pätou obce i celej doliny je absencia kanalizácie

Prvá investičná akcia, ktorá sa v obci Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom dokončila po nástupe súčasného starostu Daniela Juráčka, bola rekonštrukcia tamojšieho námestia. Projekt odštartoval ešte za predchodcu súčasného starostu, námestie nazvali po významnom rodákovi z Bošáce - generálovi Štefanovi Jurechovi.

„Veľkou investíciou bola rekonštrukcia základnej školy, kde vznikli tri nové špeciálne učebne – chemická, jazyková a počítačová, vymenili sa okná a zateplila sa fasáda,“ povedal starosta s tým, že projekt rekonštrukcie námestia i školy bol financovaný z eurofondov. Celková investícia do námestia bola asi 450.000 eur, rekonštrukcia školy stála 550.000 eur.



K pozitívam, ktoré ocenili obyvatelia obce, patrí rekonštrukcia verejného osvetlenia nielen v centre obce, ale aj miestnych častiach. Vďaka celkovej investícii 160.000 eur vzniklo v roku 2015 v obci 248 svetelných bodov, súčasťou rekonštrukcie bola aj kompletná výmena elektrického vedenia. Bošáca sa môže pochváliť takmer kompletnou infraštruktúrou, výnimkou je kanalizácia, ktorej absencia je podľa starostu veľkým problémom.

„Máme si chrániť vodu a ideme sa tváriť, že ideme odkanalizovať Slovensko. Ale napríklad susedné Trenčianske Bohuslavice ležia na zdroji pitnej vody, ktorý zásobuje vodou celý región, a táto obec, rovnako ako celá Bošácka dolina nie sú odkanalizované. Veľkoryso sa zrekonštruovala čistiareň odpadových vôd v Novom Meste nad Váhom. Tá už teraz nestíha, takže keby sme len v našej obci všetkým ľuďom kúpili žumpu a začneme to fekálnym vozidlom zvážať do Nového Mesta, tak to Nové Mesto končí,“ zdôraznil Juráček s tým, že obce mikroregiónu Bošáčka zadali vypracovanie štúdie, ktorá by mala dať odpoveď, aké by bolo najvhodnejšie riešenie problematiky kanalizácie.

Najmä v posledných rokoch evidujú v Bošáci zvýšený záujem o individuálnu bytovú výstavbu. Podľa starostu vykúpila obec za asi 100.000 eur pozemky, v prvej fáze počítajú s výstavbou 40 rodinných domov, víziou je aj postavenie novej bytovky. Inžinierske siete a infraštruktúru si obec vybuduje vo vlastnej réžii, ak všetko pôjde bez problémov, mohli by ľudia už o rok začať stavať rodinné domy. Na obecnom úrade už dnes evidujú asi 20 žiadostí o byt. Ďalšie investičné akcie, ktoré Bošácu čakajú, sú rozšírenie materskej školy a rekonštrukcia chodníkov.

O kultúrno-spoločenské a športové vyžitie obyvateľov Bošáce sa starajú tamojší futbalový oddiel, cyklisti, atlétky, mimoriadne aktívni dobrovoľní hasiči, divadelný súbor Rozmarín so storočnou tradíciou, chovatelia holubov, hubári, krúžok brušných tancov a ďalšie záujmové združenia. Pýchou obce je Múzeum Bošáckej doliny. Sídli v pôvodne sedliackom dome a jeho exponáty prinášajú kultúrno-historický obraz o živote v Bošáckej doline.