Cigeľ 12. apríla (TASR) - Najmä s partizánmi a Slovenským národným povstaním (SNP) je úzko spätá obec Cigeľ v okrese Prievidza. Svoju partizánsku históriu si v dedine pripomínajú každý rok viacerými, aj športovými podujatiami.

Obec pred dvoma rokmi oslávila 650. výročie prvej písomnej zmienky. V minulosti ju obyvatelia hornej Nitry poznali pod viacerými názvami, tak ako prichádzali do tejto lokality rôzne vojská. "Boli to Turci, vtedy sa Cigeľ volal Chygel, neskôr to boli vpády nemecké, maďarské, v súvislosti s ktorými sme sa 1000 rokov volali Czigel," spomenul niektoré z pomenovaní obce jej starosta Štefan Mjartan.

Ľudia, ktorí sem prichádzali, sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, chovom poľnohospodárskych zvierat, v novšej histórii s ňou boli úzko späté bane, keďže približne 60 percent občanov v 50., 60. a 70. rokoch pracovalo v Bani Cigeľ.

Cigeľ je podhorská, banícka a najmä partizánska obec. "Sme na to pyšní, že sa naši občania veľmi aktívne zapojili do SNP. Pomáhali partizánom v horách, kde operoval oddiel Major, ktorý bol začlenený do Hornonitrianskej partizánskej brigády. Najviac našu obec zasiahol 13. január 1945, keď nás obkľúčili nemeckí fašisti a 126 chlapov bolo odvlečených do Prievidze na vypočúvanie. To prvé prebiehalo v miestnej krčme, represálie neskôr pokračovali v Prievidzi. Počas nich zastrelili šesť našich ľudí a ďalších 22 potom padlo v SNP. Takže 13. január je pre nás takým určitým mementom," ozrejmil Mjartan.

Obec leží v Hornonitrianskej kotline, v doline potoka Ciglianka, na úpätí pohoria Vtáčnik. Rozkladá sa na 1735 hektároch a v súčasnosti má 1230 obyvateľov.



Obec trápi nedostatok financií na domov dôchodcov a rozbité chodníky

Foto: TASR/Alexandra Moštková

Prílev obyvateľov do Cigľa zabezpečilo najmä postavenie niekoľkých nájomných bytových domov a predaj pozemkov na rodinnú zástavbu. To, že sa obec dynamicky a stavebne rozvíja, zabezpečuje aj jej účasť v programe Obnova dediny či projekty, ktoré momentálne samospráva realizuje.

Do programu Obnova dediny sa Cigeľ zapája každý rok, prostredníctvom neho samospráva získava prostriedky z Ministerstva financií SR. Podľa slov starostu obce Štefana Mjartana sa vďaka tomu samospráve podarilo zrealizovať v Cigli viacero projektov, obec tiež uspela v súťaži Dedina roka 2011. "Momentálne sme podali projekt na rozšírenie a rekonštrukciu miestneho rozhlasu," priblížil.

Okrem tohto projektu má ciglianska samospráva rozpracované aj ďalšie. "Výstavbu bezpečnostného chodníka s dĺžkou okolo 200 metrov aj s kanalizáciou, tiež v súčasnosti realizujeme rekonštrukciu bývalej základnej školy, v ktorej sídli knižnica. Miesto by tam mala nájsť Únia žien, takisto aj dôchodcovia a mladí. Aby sa mali kde stretávať, keďže takáto miestnosť nám chýba. Síce máme kultúrny dom, ale tam sú vždy rôzne akcie," konkretizoval.

Cigeľ podľa starostových slov trápi nedostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu bývalej materskej školy, ktorá by sa mala zmeniť na domov dôchodcov. "Je to veľmi veľká akcia, uvidíme aké budú teraz výzvy z Európskej únie," podotkol. Ďalším problémom v obci sú miestne rozbité komunikácie. "Problém je so získaním finančných prostriedkov, keďže niektoré z nich nemáme vysporiadané. Toto je žiaľ taká situácia, ktorá trápi určite aj iné obce," ozrejmil.

Pochod vďaky SNP bude v roku 2015 jubilejný

Viacerými športovými turnajmi a kultúrno-spoločenskými akciami si obec Cigeľ pripomína svoju partizánsku minulosť. Jedným z najmasovejších podujatí však je Pochod vďaky SNP, účasť obec ráta v tisíckach.

Pochod vďaky organizuje Cigeľ v súvislosti s udalosťami 13. januára 1945, keď z nej násilím nemeckí fašisti odvliekli 126 mužov do Prievidze na vypočúvanie. Šiesti ho neprežili, ďalších 22 Cigeľčanov padlo počas bojov SNP. Jedno z najväčších turistických podujatí na Slovensku býva v súvislosti s týmto mementom vždy v januári, určené je pre širokú verejnosť rôznych vekových kategórií, pre peších turistov, lyžiarov i bežkárov. Pripravených je pre nich vždy niekoľko tratí s rôznou dĺžkou, v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok.

"Za tých 39 ročníkov sme toho už veľa zažili. Čo sa týka počasia, zažili sme tu akcie bez snehu, so snehom, bol mráz, vietor, pršalo, slnko svietilo. Mali sme tu ročníky, keď napadlo veľmi veľa snehu, mali sme tu obrovské záveje, ktoré sme museli prerážať strojmi. Myslím si, že tí praví turisti prídu za akéhokoľvek počasia, to sú jednoducho "borci", ktorí sa neboja žiadneho počasia," priblížil predseda organizačného výboru a starosta Cigľa Štefan Mjartan.

Ako doplnil, účasť na pochode býva veľmi veľká. "Teraz je taký fenomén, že chodí veľmi veľa žiakov zo základných škôl. Učitelia toto podujatie propagujú, čo si veľmi vážime, pretože v prvom rade je to akcia turistická, v tom druhom je to spomienka na udalosti z 13. januára a SNP," podotkol.

Takou "perličkou" bol pochod v roku 2006, keď nebolo veľa snehu a predstavitelia obcí si časť trate prešli v poltopánkach. "Mysleli sme si, že sa len pokladú vence k Pamätníku padlých, prejdeme sa po dedine, dáme si nejaké občerstvenie. No premiér Robert Fico chcel vidieť aj trasu, on bol na to pripravený aj s obuvou, no my nie," spomenul Mjartan.

Budúci rok bude Pochod vďaky v poradí 40. Obec chce pri tejto príležitosti oceniť ľudí, ktorí sú pravidelnými účastníkmi podujatia. Na jeho organizácii sa podieľa približne 50 ľudí, tí sú nielen v deň jeho konania, ale aj niekoľko mesiacov pred jeho začiatkom zapojení do príprav.

História Pochodu vďaky SNP sa začala písať v roku 1976, známy bol pod názvom Biela stopa a zúčastnilo sa ho celkom 39 obyvateľov Cigľa. Na jeho štvrtom ročníku v roku 1979 bolo prvýkrát použité rádiové spojenie organizátorov na tratiach v obci, v rovnakom roku vznikol pri telovýchovnej jednote v Cigli aj turistický oddiel. V roku 1980 v obci vybudovali lyžiarsky vlek, od toho istého roku nesie podujatie názov, ako ho verejnosť pozná dodnes. V poradí ôsmy ročník v roku 1984 bol súčasťou okresného zimného zrazu turistov, o rok neskôr ho zaradili do celoštátneho zimného zrazu. Od jeho 25. ročníka vykonáva nepretržitú hlásateľskú službu Ján Černák, 32. ročník bol úplne bez snehu.

Tohtoročná lyžiarska sezóna bola podľa starostu slabá

Foto: TASR/Alexandra Moštková

Teplá zima a s tým súvisiaci problém s podmienkami aj na umelé zasnežovanie sa podpísali na slabej zimnej sezóne aj v lyžiarskom stredisku Priedavky-Šabľová v Cigli. Napriek tomu sa v ňom aj vďaka vodnej nádrži lyžovalo oproti strediskám na hornej Nitre dlhšie.

"Tohto roku bola veľmi slabá sezóna, no pokiaľ sa dalo zasnežovať, tak sme zasnežili. Teraz to bolo veľmi zlé, lebo sme dvakrát zasnežili a dvakrát nám to vlastne zmizlo. Zostali sme nejakým spôsobom na nule, keďže sme potom ešte tri týždne prevádzkovali vlek," podotkol Štefan Mjartan, starosta obce Cigeľ, ktorá je vlastníkom tohto strediska. Jeho prevádzkovateľom je obecná firma Ciglianska stavebná spoločnosť. "Cigeľ je známy tým, že mal lyžiarske stredisko na starom vleku, ktoré bolo postavené ešte v 80. rokoch. Lyžovanie tam fungovalo takým spôsobom, že sa lyžiari zachytávali na lanko a pod zadkom mali len polienko. Boli tu však nadšení organizátori, ktorí sa venovali lyžovaniu, na vleku sme robili preteky a boli sme aj v lige, vďaka ktorej sme chodili na preteky. Bol tam však len prírodný sneh," spomenul začiatky strediska Mjartan.

Ako ďalej pokračoval, v 90. rokoch tam bol postavený nový lyžiarsky vlek, osadený prepravným zariadením Tatrapoma H130 a vznikla nová umelo osvetlená zjazdovka s dĺžkou 800 metrov. "To už bolo o inom, je to atypický svah a myslím si, že je to dobrý svah. No pokiaľ nám nenapadol sneh, nelyžovali sme sa. V roku 2010 sme tam však postavili vodnú nádrž a takisto aj zasnežovací systém, ktorý nám veľmi pomohol v tom, že sme predĺžili sezónu. Sme vlastne len tretie stredisko v okrese, ktoré takýto systém má," podotkol.

Stredisko podľa starostu úplne dobudované nie je, chýbajú mu sociálne zariadenia, tiež je tam postavený nedokončený polyfunkčný objekt. "Tam máme uskladnenú našu techniku, ratraky, zasnežovacie delá. Chceli by sme v jeho dobudovaní pokračovať, žiaľ tie finančné prostriedky zatiaľ nie sú. Ak by sa nám ich podarilo získať, vznikol by z neho taký hotel, kde bude možnosť posedieť si v teple, dať si čaj. Postavením toho objektu by sa výrazným spôsobom zlepšili podmienky v stredisku," poznamenal.