Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Trenčiansky kraj

DOMANIŽA:Z krčmy majú klientske centrum a v krypte zavraždeného farára

Na snímke krypta pod gotickým kostolom sv. Mikuláša v Domaniži, v rakve je pochovaný farár Juraj Vrtík, ktorého v roku 1712 postrelil tovariš Juraja Jánošíka Turiak – Huncaga. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Obec Domaniža je s 1560 obyvateľmi jednou z najväčších obcí Považskobystrického okresu.

Domaniža 29. júla (TASR) – Obec Domaniža je s 1560 obyvateľmi jednou z najväčších obcí Považskobystrického okresu. Leží pod Strážovskými vrchmi a prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268. Na budúci rok si tak v Domaniži pripomenú 750. výročie prvej písomnej zmienky. Počiatky obce siahajú do mladšej doby bronzovej. Dokazujú to stopy osídlenia.

História obce je úzko spätá s postavením dnes už neexistujúceho hradu v lokalite Skalka a postavením kostola. Presné začiatky osídľovania sa datujú do 11. - 12. storočia, kedy tu už bolo slovanské sídlo, ktoré sa v prvej písomnej zmienke z roku 1268 nazýva Domanys. Pôvod názvu obce je dodnes nejasný. Podľa historických dokumentov môže pochádzať od názvu kopca Doman. Obec sa pôvodne mala rozkladať práve pod týmto kopcom, ležala „niže“ Domana, z čoho údajne vznikol názov Domaniža.

Domanižu ako súčasť majetku Bystrického hradu daroval Ferdinand I. (1526-1564) Jurajovi Draškovičovi, biskupovi v Maďarsku. Výsadu používať erb udelil vtedajšiemu mestečku Domaniža Ferdinand I. Erb bol podobný rodu Draškovicovcov. Ústredný motívom oboch erbov je grif – heraldická figúra, ktorej horná polovica znázorňuje orla a spodná leva. Rozdiel bol len v tom, že na erbe rodu Draškovicovcov stál grif na trojvrší, na erbe Domaniže vychádzal z vody.

Najväčším prírodným bohatstvom Domaniže je voda vyvierajúca v Strážovských vrchoch. Výdatné vodné pramene zásobujú pitnou vodou nielen okolité obce, ale aj okresné mesto Považská Bystrica. Voda zo Strážovských vrchov patrí k najkvalitnejším na Slovensku a v neupravovanom stave má údajne priaznivejšie zloženie ako balené dojčenské vody.

Obec sa môže pochváliť aj šiestimi národnými kultúrnymi pamiatkami. Najvýznamnejšou z nich je kostol sv. Mikuláša. Románsky kostol bol podľa historických dokumentov pôvodne iba rotundou, iné zdroje tvrdia, že súčasťou rotundy bolo i malé presbytérium. Už v listine z roku 1268 sa uvádza meno kňaza Godislava a fakt, že tu stál kostol, dokazuje ďalšia listina z roku 1272. Súčasnú stavbu postavili na mieste rotundy v 14. storočí.

Koncom 16. a začiatkom 17. storočia bol pôvodne gotický kostol renesančne prestavaný, ďalšími úpravami prešla stavba v roku 1784, kedy zo severnej strany lode pristavali aj novú sakristiu. V roku 1940 dostal kostol dnešnú podobu, keď vybúrali južnú stenu gotickej lode a pristavali tam bočnú loď.


Do obce sa vracajú mladí ľudia, láka ich individuálna bytová výstavba


Na snímke obecná bytovka (vľavo) s detským ihriskom v areáli futbalového ihriska v Domaniži.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Obec Domaniža v Považskobystrickom okrese je s 1560 obyvateľmi jednou z najväčších obcí okresu. Vzdialená je iba 15 kilometrov od okresného sídla. Ku komfortu obyvateľov prispieva vodovod, plynofikácia, kanalizácia s vlastnou čistiarňou odpadových vôd. V obci je niekoľko predajní potravín, pohostinské zariadenia, zdravotné stredisko i lekáreň.

Po poklese počtu obyvateľov pred niekoľkými rokmi sa v posledných rokoch ich počet postupne zvyšuje. Podľa starostu Domaniže Františka Matušíka k nárastu počtu obyvateľov prispelo aj postavenie obecnej nájomnej bytovky s 21 bytmi, prudký rozmach zažíva individuálna bytová výstavba. Na vstupe do obce od Považskej Bystrice nedávno vyrástla ďalšia súkromná bytovka.

„Do obce sa vracajú mladí ľudia, ktorí majú záujem o individuálnu bytovú výstavbu. V tom vidím pozitívum, a preto sa im snažíme všestranne vychádzať v ústrety. Obec síce nemá vlastné stavebné pozemky, no súkromných pozemkov je v obci na predaj dosť. My chceme urobiť zmenu územného plánu, aby vznikol ďalší priestor na výstavbu domov,“ skonštatoval starosta.

Za veľké pozitívum považuje starosta rekonštrukciu verejného osvetlenia, ktorú urobili pred dvomi rokmi. V obci v minulom roku pribudli dve detské ihriská, ktoré si, podobne, ako väčšinu prác v obci, robili svojpomocne vďaka pracovníkom na verejno-prospešných prácach (VPP).

„Pracovníci na VPP sú vďaka úradu práce obrovským prínosom pre obec. Momentálne máme takýchto ľudí zamestnaných 12, predtým ich bolo 20. S ich pomocou sme napríklad vybetónovali celý most v centre obce, teraz robíme rekonštrukciu budovy zdravotného strediska. Napríklad firma vysúťažila práce na zdravotnom stredisku za 140.000 eur, peniaze sme však nedostali. Robíme si ho preto sami a vyjde nás to na približne 45.000 eur,“ pripomenul Matušík s tým, že podobným spôsobom rozšírili materskú školu a vybudovali pri nej parkovisko.

Finančnú úsporu podľa neho každoročne prináša aj zintenzívnenie separovania odpadu. „Urobili sme zberný dvor a spustili separovaný zber. Traktor každú prvú stredu v mesiaci odváža od domov separovaný odpad. Okrem toho je zberný dvor otvorený každú stredu a sobotu. Vrecia na odpad evidujeme, vymieňame ho za žetóny a koncom roka dostanú tí obyvatelia, ktorí separujú, zľavu z poplatku za komunálny odpad. Separovaním sme len za dva roky vyprodukovali o 60 ton komunálneho odpadu menej, čím sme ušetrili za jeho odvoz a skládkovanie,“ zdôraznil starosta s tým, že mesačne v obci vyseparujú asi 1000 vriec odpadu.

Po rokoch letargie sa v obci obnovila činnosť Dobrovoľného hasičského zboru, hasiči dostali nový automobil, obec čiastočne opravila hasičskú zbrojnicu v centre, pripravuje sa jej rekonštrukcia. Aktívny je futbalový oddiel, rovnako ako Jednota dôchodcov, poľovné združenie a environmentálne Občianske združenie Tri studničky. Absenciu kina v obci supluje letné kino. Obec dostala projektor a premietacie plátno, vybavila si licenciu a premietanie pod holým nebom na ihrisku pritiahlo naposledy viac ako 300 ľudí. Obec má vlastné noviny Domanižan, vychádzajú dvakrát ročne, bonusom pre obyvateľov je vlastný televízny infokanál.

Školáci v obci sa už 15 rokov zbytočne tešia na novú telocvičňu


Najväčším problémom, ktorý už 15 rokov kvári obec Domaniža, je nedostavaná telocvičňa. O jej výstavbe sa rozhodlo ešte v roku 1998, stavať sa začala v roku 2002. Zo sľúbených 24 miliónov slovenských korún (asi 800.000 eur) však prišlo z ministerstva školstva iba 600.000 eur, po zvýšení cien tak na jej dokončenie chýba ešte 280.000 eur.

Podľa starostu Domaniže Františka Matušíka je v telocvični dokončená fasáda, strecha, kompletné zázemie so šatňami, sprchami a sociálnymi zariadeniami. Nedokončená je však samotná plocha telocvične, obklady, vykurovanie a osvetlenie.

„Telocvičňu stavali, keď mala škola 550 žiakov, dnes ich je asi 160, takže veľkosť telocvične je predimenzovaná. Samotná plocha, kde sa cvičí, má rozlohu 960 štvorcových metrov. Odborníci tvrdia, že je väčšia ako plocha hádzanárskej mestskej športovej haly v Považskej Bystrici,“ priblížil starosta.



Deti podľa neho cvičia na chodbách, hrajú vybíjanú, hokej, v triedach sa pritom učí. Napriek mizerným podmienkam dosahovali v minulosti školáci z Domaniže výborné športové výsledky aj na celoslovenskej úrovni. V Domaniži sa dokonca hrala žiacka federálna hádzanárska liga – na asfaltovom ihrisku pri škole.

„Dnes je situácia iná, mnoho detí z našej školy aj pre absenciu telocvične odchádza do škôl v Považskej Bystrici. Veľa detí jednoducho na telocviku cvičiť nechce, pretože najmä dievčatám robí problém prezliekanie na toaletách v škole,“ posťažoval si starosta.

Záujmom obce je podľa neho telocvičňu dokončiť, zmeniť však musia takmer 20-ročné projekty, najmä vykurovanie a dodávky teplej vody. Temperovanie telocvične a jej udržiavanie neúmerne zaťažujú obecný rozpočet. „Ak by sme od štátu dostali nejakých 150.000 eur, prispeli by sme na dokončenie aj z obecného rozpočtu a svojpomocne by sme dokázali telocvičňu dokončiť. V budúcom roku oslavuje obec 750. výročie prvej písomnej zmienky a dovtedy sme si dali ako prioritu dokončenie telocvične,“ zdôraznil Matušík.

Krčmová vývarovňa sa zmenila na bezbariérové klientske centrum


Obec Domaniža je jedinou obcou v Považskobystrickom okrese a jednou z mála na Slovensku, kde majú na obecnom úrade klientske centrum. Vzniklo na mieste bývalej vývarovne tamojšej krčmy, ktorá sídli na prízemí v budove obecného úradu.

„Máme taký problém, že úrad je na poschodí, krčma na prízemí. Pôvodne sme chceli dať úrad na prízemie a krčmu presunúť na poschodie. Nevedeli sme si však predstaviť, ako by ľudia chodili večer z krčmy z poschodia. Preto sme sa dohodli s nájomcom krčmy, ktorý nám poskytol už nepoužívanú vývarovňu. Tú sme prerobili na bezbariérové klientske centrum,“ ozrejmil starosta Domaniže František Matušík.



Ako dodal, klientske centrum je výhodou najmä pre starších obyvateľov obce, ktorí nemusia chodiť vybavovať agendu na poschodie. Prakticky všetko si tak vybavia na prízemí obecného úradu. V prípade, že potrebujú niečo zložitejšie, príde do klientskeho centra ďalšia pracovníčka obecného úradu z poschodia.

Podľa starostu to nie je prvýkrát, čo pohostinstvo pod obecným úradom pomohlo obci. Krčma sa spolu s ďalším pohostinským zariadením podieľala na financovaní športu a kultúry v obci. Spojilo sa niekoľko podnikateľov, ktorí celý zisk z dvoch pohostinstiev poskytovali pre kultúru a šport, predovšetkým pre futbal.

„Všetko nešťastie pre rodiny, ktoré vzniklo v krčme, sa obrátilo v šťastie, pretože sa rozvíjal futbal. A to bolo všetko kontrolované. Viete, ako sa kradlo v krčmách? Tu sa nesmel ukradnúť ani jeden halier,“ skonštatoval jeden z bývalých majiteľov krčmy František Koval, podľa ktorého dokonca v pohostinstvách boli zamestnaní samotní futbalisti.


Pod kostolom je pochovaný farár Juraj Vrtík, obeť Jánošíkovej družiny


Na snímke gotický kostol sv. Mikuláša v Domaniži , v krypte kostola je pochovaný farár Juraj Vrtík, ktorého v roku 1712 postrelil tovariš Juraja Jánošíka Turiak – Huncaga.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Krypta pod kostolom v obci Domaniža v Považskobystrickom okrese je miestom posledného odpočinku tamojšieho farára Juraja Vrtíka. Bol jedinou dokázanou obeťou Jánošíkovej družiny a podľa miestneho amatérskeho historika Františka Kovala práve vražda domanižského farára spečatila smrtiaci rozsudok nad Jánošíkom i napriek tomu, že pri vražde pravdepodobne ani nebol.

„Farár z Domaniže Juraj Vrtík slúžil omše aj pre farnosti vo Frivalde a vo Fačkove. Išiel z Domaniže odslúžiť svätú omšu do Frivaldu, dnešnej Rajeckej Lesnej. Na koni vyšiel na vrch Suchá, kde ho stretla Jánošíkova družina. Jeden z jej členov ho tam zabil a ešte dnes sú tam tri stromy, ktoré symbolizujú túto udalosť,“ priblížil Koval.

Ako dodal, farár nezomrel hneď, postrelený sa dostal ešte na faru v Domaniži, kde o niekoľko dní zomrel. „Jánošík však na mieste vraždy nebol, boli to iní členovia jeho družiny. Jánošíkovi to však pri súde veľmi priťažilo. Mali málo dôkazov, aby ho mohli zavesiť na hák, vražda farára však už dôvodom bola i napriek tomu, že sa nikdy nedokázalo, že pri nej bol aj Jánošík," doplnil Koval.



Podľa historických dokumentov na Vrtíka vystrelil Jánošíkov tovariš Turiak – Huncaga 4. septembra 1712, spolu s ním bol ďalší tovariš Palučík. Krvácajúceho farára previezol kôň do Domaniže, na následky zranenia zomrel 2. októbra 1712. Pochovali ho 5. októbra. Turiaka – Huncagu za jeho vraždu obesili v Liptovskom Mikuláši krátko po poprave Jánošíka.

Podľa starostu Domaniže Františka Matušíka je mumifikované telo Vrtíka v hrobke spolu s pozostatkami ďalších dvoch nebožtíkov a je aj po viac ako 300 rokoch v dobrom stave. Ornát je nepoškodený, pekne vidno čižmy. Kryptu by chcela obec podľa starostu sprístupniť verejnosti.

„Predné dvere hrobky by sme chceli preskliť, umiestnili by sme tam informačnú tabuľu, ktorá by informovala, kto tam je pochovaný, aj s príbehom o zavraždení Vrtíka. Vnútri by bola otvorená nasvietená rakva obete Jánošíkovej družiny,“ priblížil Matušík.