Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Trenčiansky kraj

Raritou Omšenia je vodovod, názov obce má pravdepodobne pôvod v machu

Obec Omšenie v Trenčianskom okrese leží v údolí potoka Teplička v juhozápadnej časti Strážovských vrchov asi päť kilometrov východne od kúpeľného mestečka Trenčianske Teplice. I keď prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1332, je zrejmé, že ľudia sa v údolí usadili pravdepodobne už v mladšej dobe bronzovej (1800 – 700 rokov pred našim letopočtom). Na snímke vstup do obce Omšenie. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Vodovod je ešte z roku 1900, ktorý je najstarším široko-ďaleko a jedným z najstarších v Rakúsko-Uhorsku.

Omšenie 12. novembra (TASR) – Obec Omšenie v Trenčianskom okrese leží v údolí potoka Teplička v juhozápadnej časti Strážovských vrchov, asi päť kilometrov východne od kúpeľného mestečka Trenčianske Teplice. I keď prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1332, je zrejmé, že ľudia sa v údolí usadili pravdepodobne už v mladšej dobe bronzovej (1800 – 700 rokov pred naším letopočtom).

História obce bola úzko spätá s dianím v susedných Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne, podľa historikov je teda viac ako isté, že v Omšení sa objavili aj Rimania za čias Marka Aurélia, ktorí zanechali na trenčianskej skale nápis z roku 178 nášho letopočtu. K hustejšiemu osídleniu horskej obce došlo pravdepodobne v čase vpádov polodivých južných národov.

Názov obce

Pôvod názvu obce nie je dodnes úplne jasný. Niektoré zdroje tvrdia, že vznikol v súvislosti s náboženskými obradmi – omšami. Pravdepodobnejšia je však verzia, ktorú v obecnej kronike uvádza učiteľ Pavol Fecek. Podľa nej názov obce určila povaha a rozloha kraja. „Holé skaly vľavo i vpravo od obce boli iste obrastené machom, a teda mach – kraj omošený, miesto omošené – z toho Omšenie,“ uvádza sa v historických materiáloch.

V počiatkoch feudalizmu patrila pôda v Omšení kráľovi. Začiatkom 14. storočia daroval kráľ pôdu rodine podžupana a kapitána Trenčianskeho hradu Pavla Baračkaia. Niektoré časti chotára vlastnila rodina Podmanických a iní zemania. Tamojšie obyvateľstvo sa venovalo najmä chovu oviec, ovca preto nechýba v erbe obce. Na pôvodnej pečati zo 17. storočia bola ovca obrátená vpravo, v dnešnom erbe je obrátená vľavo.

Dnes je Omšenie modernou obcou atakujúcou počtom obyvateľstva dvojtisícovú hranicu. Má kompletnú infraštruktúru, poštu, školu, škôlku, niekoľko predajní potravín a pohostinstiev.

Na snímke erb obce Omšenie.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Raritný vodovod

Obec Omšenie v Trenčianskom okrese leží v malebnej doline obklopenej lesmi Strážovských vrchov. Dominantou obce je bralnatý útvar Omšenská baba (667 metrov nad morom), ktorý v roku 1967 vyhlásili za chránené prírodné územie.

Podľa zástupkyne starostu obce Marcely Malovej o 20 rokov neskôr vyhlásili za chránený prírodný výtvor aj lokalitu Lánce v severnom úpätí masívu Žihlavník - Baske, ktorý je druhou dominantou omšenskej doliny. O tri roky skôr vyhlásili za chránený prírodný útvar aj potok v Havránkovej doline. Pramení pod masívom Baske na rozhraní okresov Trenčína Bánovce nad Bebravou. Potok je neznečistený, tečie v krasovom území a má špecifickú faunu obývajúcu brehy a dno potoka.

V katastri obce vyrástla koncom 60. rokov minulého storočia priehrada Baračka. Pôvodne mala slúžiť ako zdroj vody pre cukrovar v Trenčianskej Teplej, na rekreačné účely, rybolov a aj ako regulačná nádrž prívalových vôd. Na brehoch priehrady a v jej okolí začali vyrastať rekreačné zariadenia. Vodná nádrž je napájaná z potoka Teplička tečúceho naprieč celým Omšením. Keďže až do tohto roka nemala obec kanalizáciu, priehrada bola znečistená a využívajú ju iba rybári, kúpanie v nej je iba na vlastné riziko. Neďaleko vodnej nádrže majú rekreačné zariadenia Ministerstvo spravodlivosti SR, Zbor väzenskej a justičnej stráže a školiace stredisko tam má i Justičná akadémia.

Na snímke potok Teplička tečie stredom obce Omšenie.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Skutočným bohatstvom Omšenia je veľké množstvo kvalitnej pitnej vody v Strážovských vrchoch. Podľa Malovej prameň vytryskne prakticky všade, kde sa zavŕta do zeme. „My sme z tých najšťastnejších, ktorí vlastne pijeme vodu priamo z prameňov a nie sme odkázaní na čistiarne a úpravne vody. Voda spod Lašteka zásobuje aj kúpeľné mesto Trenčianske Teplice,“ pripomenula Malová.

Omšenie sa podľa nej môže pochváliť skutočnou raritou – vodovodom ešte z roku 1900, ktorý je najstarším široko-ďaleko a jedným z najstarších v Rakúsko-Uhorsku. „Voda sa predtým brala z potoka, v ktorom však tieklo kadečo, aj močovka. Zo znečistenej vody sa rozšíril týfus, na epidémiu zomrelo viac ako sto detí. Rakúsko-uhorské úrady preto rozhodli, že sa tu postaví vodovod. Voda tak samospádom zásobuje celú obec. Nie je len na vrchole Žihlavníku – Baske, kde si musia majitelia turistickej chaty i turisti nosiť vlastnú vodu,“ uzavrela Malová.



Investície obce

Obec Omšenie v Trenčianskom okrese zaznamenala najväčší rozvoj najmä v predchádzajúcom programovom období. Vďaka členstvu obce v miestnej akčnej skupine (MAS) Teplička získali dotácie na niekoľko veľkých projektov, keďže členmi MAS boli iba štyri obce. Momentálne je Omšenie súčasťou MAS Strážovské vrchy, kde je až 18 obcí.

Ako informovala Dana Homolová z obecného úradu, väčšinu prostriedkov získali z programu rozvoja vidieka. „Programy boli dosť pestré, keďže sa dotýkali napríklad obecných budov či miestnych komunikácií a verejných priestranstiev. V obci nemáme funkčný kultúrny dom, a tak sme získali dotáciu na nákup veľkého prestrešeného pódia na námestí, kde sa konajú kultúrne podujatia v obci. Z dotácie sme vybudovali detské ihrisko pri základnej škole, zrekonštruovali a zmodernizovali sme športovú halu pri miestnej škole,“ priblížila Homolová.

Ako dodala, ďalšie investície smerovali do obecných budov, opravili dom smútku a čiastočne zrekonštruovali budovu obecného úradu, postavili lávku nad miestnym potokom, zrekonštruovali chodníky a zmodernizovali autobusové zastávky v obci.

„Keďže sa nám neustále navyšujú kompetencie obce a obecný úrad navštevuje čoraz viac občanov, chceme v priestoroch úradu urobiť klientske centrum, ktoré chceme zriadiť z dotácie z ministerstva financií. V rámci prevencie pred kriminalitou sme požiadali o dotáciu na zriadenie vonkajšieho kamerového systému. Prostredníctvom environmentálneho fondu chceme tiež kúpiť pre obyvateľov obce kompostéry a traktor s drvičkou na spracovanie biologického odpadu zo záhrad. Do konca roka chceme ešte požiadať ministerstvo vnútra o dotáciu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,“ skonštatovala Homolová s tým, že obec nemá platný územný plán, keďže nemá 2000 obyvateľov.

Na snímke detské ihrisko v centre obce Omšenie.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


K výraznému skvalitneniu života obyvateľov obce, ako aj k podstatnému zlepšeniu životného prostredia má prispieť nová kanalizácia, ktorú v Omšení po dvojročných prácach dokončili v tomto roku. Vybudovali ju vo svojej réžii Trenčianske vodárne a kanalizácie, zo svojich prostriedkov si obyvatelia obce zafinancujú len individuálne pripojenie. Na lepšie časy tak zrejme svitá aj vodnej nádrži Baračka pod obcou, ktorú výrazne znečisťoval odpad z potoka Teplička, ktorý ju napája.

Počet obyvateľov obce už viac ako desaťročie neúspešne atakuje dvojtisícovú hranicu, momentálne žije v Omšení okolo 1950 obyvateľov. Podľa Homolovej je v obci záujem o výstavbu rodinných domov, pozemkov je dostatok, problémom je len to, že nie sú majetkom obce. Kompletná infraštruktúra, materská škola, základná škola, sieť obchodov, niekoľko pohostinstiev, pošta či bezproblémová autobusová doprava do Trenčianskych Teplíc i Trenčína by mali byť podľa nej lákadlom pre nových obyvateľov. Udržať doterajších a pritiahnuť nových chcú aj výstavbou novej obecnej bytovky. Tá má rozšíriť doterajšiu 19-bytovú obecnú bytovku o ďalšie možnosti bývania.

V obci by v najbližšom období radi zrekonštruovali miestne komunikácie a chodníky po budovaní kanalizácie, chcú pasportizovať miestne komunikácie, vybudovať novú tržnicu, na cintoríne postaviť kolumbárium, ale aj zrekonštruovať nepoužívanú obecnú budovu a ponúknuť priestory v nej na prenájom miestnym podnikateľom.

Folklórna skupina Dolina

Obec Omšenie v okrese Trenčín preslávila aj ďaleko za hranicami chotára folklórna skupina (FS) Dolina. Prvú folklórnu skupinu založila v roku 1969 mama súčasnej zástupkyne starostky Marcely Malovej Jozefína Volkmerová. Nadšená ochotnícka divadelníčka a propagátorka folklóru sa venovala zbieraniu starých ľudových piesní a zvykov, zbierala ľudové kroje.

„Rodičia prišli do Omšenia v 50. rokoch minulého storočia, keď sem otca preložili ako učiteľa z Trenčína. V roku 1970 zostavila mama zo zozbieraných materiálov dvojhodinové folklórne pásmo Omšenská svadba, s ktorým vystúpili na folklórnych slávnostiach v Trenčíne, Mníchovej Lehote a Starom Hrozenkove,“ priblížila zástupkyňa starostu.

Činnosť folklórnej skupiny sa od roku 1982 utlmila, ani v tomto prípade však jablko nepadlo ďaleko od stromu. Malová oslovila chorú matku s návrhom, aby jej pomohla oživiť činnosť folklórnej skupiny. „Najskôr o tom nechcela ani počuť, napokon však vytiahla staré scenáre a kázala mi dať dohromady ľudí, ktorí by boli schopní obnoviť činnosť súboru. V roku 1996 tak vzniklo nové autentické dvojhodinové pásmo Omšenská svadba, s ktorým sa 34-členný súbor už pod názvom Dolina predstavil pri príležitosti 665. výročia prvej písomnej zmienky o obci. V roku 1999 nahral Omšenskú svadbu Slovenský rozhlas a odvysielal ju v rámci hudobno-slovnej relácie Klenotnica ľudovej hudby na rádiu Regina,“ doplnila Malová.

Odvtedy sa FS Dolina predstavila na mnohých podujatiach v Trenčianskom okrese i ďaleko za jeho hranicami, získala množstvo ocenení nielen za Omšenskú svadbu, ale aj za mnoho ďalších folklórnych pásiem. Momentálne má Dolina 15 členov, vedúcou je Helena Matuščinová a v lete si galaprogramom pripomenula 20. výročie svojho „druhého“ vzniku.

Dedina s takmer 2000 obyvateľmi žije aj bohatým spoločenským a športovým životom. Stará sa oň predovšetkým tamojší Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý vznikol už v roku 1929 a je najstaršou organizáciou v obci. V Omšení pôsobí aj miestna organizácia Matice slovenskej, poľovnícke združenie, futbalový, turistický a stolnotenisový oddiel, urbárske spoločenstvo. V roku 2000 vznikol Klub abstinujúcich, ktorý mal štyroch členov, momentálne je už iba trojčlenný. Organizoval zábavy a plesy bez alkoholu, v súčasnosti sa jeho členovia zúčastňujú podujatí Klubu abstinujúcich v Trenčíne.

Na snímke požiarna zbrojnica.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Najznámejší rodák

Obec Omšenie v Trenčianskom okrese si v budúcom roku pripomenie 685. výročie od prvej písomnej zmienky. Podľa zástupkyne starostu Marcely Malovej bude súčasťou osláv aj krst prvej rozsiahlej monografie o Omšení nazvanej Omšenie – dejiny a duša obce v kocke.

„Bolo by vhodné, aby bola komplexne zmapovaná história a súčasnosť obce v jednom celku. Niektoré kroniky sa už stratili a ľudí postupne začína zaujímať tá história. Zostavovateľom publikácie bude Peter Martinák, ktorý si prizval niekoľko odborníkov, niektoré časti knihy budeme robiť my,“ doplnila Malová.

Monografia by mala mať okolo 300 strán na kriedovom papieri, vyjde v náklade asi 1000 kusov, o príspevok na jej vydanie požiadala obec aj Trenčiansky samosprávny kraj. „Žiadna podobná publikácia o Omšení v takom rozsahu nikdy v minulosti nevznikla. Doteraz sme čerpali informácie iba z príležitostných publikácií a z rukopisov Ireny Malecovej, ktorá mapovala a na profesionálnej úrovni dokumentovala dianie v obci v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Unikátne rukopisy historičky sú uložené na miestnej fare,“ priblížila Malová.

Okrem informáciách o prírode, histórii, obecných symboloch, cirkevnom vývoji, pamiatkach, školstve, ľudových tradíciách, spoločenských organizáciách nebudú v monografii chýbať ani významné osobnosti Omšenia. Najvýznamnejším rodákom z Omšenia bol spisovateľ, farár a zástanca protestantského hnutia Daniel Krman. Narodil sa v Omšení v roku 1663, študoval vo Vratislavi a Wittenbergu. Okrem teológie sa venoval aj astronómii a matematike. Patril k najvýznamnejším literátom svojej doby, jeho najznámejším dielom je Cestopisný denník, v ktorom opisuje svoje dramatické putovanie po Poľsku, Litve, Bielorusku, Ukrajine a Moldavsku. Z jeho poézie je najvýznamnejšia oslavná báseň na slovenčinu ako matku všetkých slovanských jazykov. Spolupracoval i s Matejom Belom na vydaní Biblii sväté.

Daniel Krman bol odporcom reakčnej politiky Habsburgovcov, v čase protireformačného tlaku ho v roku 1731 odsúdili na doživotie. Zomrel vo väzení na Bratislavskom hrade 23. septembra 1740. Pri príležitosti 300. výročia narodenia mu pri vchode do budovy základnej školy v Omšení v roku 1963 odhalili pamätnú tabuľu.