Myjava 14. apríla (TASR) - Ovocinársky podnik s tradíciou od roku 1983 v Myjave, ktorý obhospodaruje 190 hektárov pôdy, zatiaľ zvláda boj s jarnými mrazmi s menšími škodami. Aktuálne sa pohybujú vo výške od piatich do desiatich percent. Ohrozené sú síce tie stromy, ktoré kvitnú prvé, teda čerešne a marhule, no samotný podnik by ohrozilo skôr poškodenie čerešní či sliviek. Tie totiž tvoria až 90 percent celkovej odrody. TASR to uviedla Petra Říhová zo spoločnosti Ovosad.

Priblížila, že v jej sade aktuálne začali kvitnúť čerešne, onedlho začnú marhule a slivky. Prvé škody už sú badateľné. „Vyzerá to na slabú prebierku, takže by to nemusela byť veľká škoda. Mrznúť však môže ešte mesiac, je to nevyspytateľné. Keď aj odkvitneme, tak plody sú ešte viacej náchylnejšie na mrazy než kvet,“ skonštatovala.

Říhovej sady sú pestované v extenzívnom systéme, ide o silno rastúce podnože odolnejšie voči suchu i do menej úrodných pôd. Stromy nepotrebujú oporu ani závlahu. Sú silnejšieho a bujnejšieho vzrastu. „Máme korunu vyššie, minimálne v metrovej výške, na rozdiel od invazívnych sadov, čo začínajú už v 30 či 40 centimetroch. Preto sa nás veľakrát prízemný mráz nedotkne. Nám vadí ten mráz, ktorý je od jedného až do dvoch metrov,“ zhrnula.

Práve z tohto dôvodu nemôžu používať ohrevné sviečky, ktoré zohrievajú do výšky jeden až jeden a pol metra. „Nám by teda zohriali iba pol metra, čo je vzhľadom na ich cenu neskutočne neefektívne. Preto využívame zadymovanie. Malý balík má tak jeden meter, keď začne zadymovať, tak zadymuje práve v našej výške - až do dvoch metrov,“ doplnila. Ak však fúka, účinné nie je ani zadymovanie. „Koľkokrát mrzne a nemôžeme nič robiť, lebo závlahy nemáme. Tento rok bol doposiaľ práve preto všelijaký, aj keď sme chceli zadymovať, fúkalo,“ zhrnula.

Říhová uviedla, že úrodu okrem mrazov výrazne ovplyvní aj opeľovanie. „Niekedy je taký silný vietor, že síce nemrzne, ale včely nelietajú. Niekedy je teda problémom vo všeobecnosti opeľovanie než mrazy,“ priblížila. Za dôležitý pri vysádzaní označila aj výber viacerých druhov odrôd. „My ich máme asi 18 a každá sa chová úplne inak, inokedy kvitne, a tým pádom, keď aj prídu neskoršie mrazy, tak nám to vezme jednu odrodu, ale nie všetku,“ uviedla.

Rozhodujúce je podľa nej tiež miesto výsadby. „Už keď sme vysádzali, snažili sme sa, aby sme čo najneskôr išli do kvetu aj rodivosti,“ vysvetlila s tým, že v Myjave majú stromy vysadené skôr na severných svahoch, kde je väčšia šanca, že budú stromy kvitnúť neskôr.