Model vytvorili pomocou dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré PÚ SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) - Pamiatkový úrad (PÚ) SR pripravil ďalší digitálny 3D model archeologického náleziska, v tomto prípade hradiska lužickej kultúry nachádzajúceho sa západne od obce Zemianske Podhradie v okrese Nové Mesto nad Váhom. Model, ktorý je prístupný na platforme Sketchfab, spracovali pamiatkari v rámci série 3D modelov archeologických nálezísk, sprístupnených pri príležitosti Európskych dní archeológie 2021.
Model vytvorili pomocou dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré PÚ SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. "Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti. Žltá farba indikuje vypuklé tvary, napríklad valy, modrozelená farba znázorňuje priehlbiny, teda priekopy, archeologické sondy a podobne," dodávajú pamiatkari na webe PÚ.
Pripomínajú, že areál hradiska s rozlohou 13,4 hektára tvorili dve terasovité plošiny a priečny val ho rozdeľoval na dve polovice – horné a dolné hradisko. "Archeologickým výskumom, ktorý sa konal ešte na konci 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia, sa získali cenné informácie o opevnení a obydliach a tiež o type použitého dreva a pestovaných rastlinách. Na digitálnom 3D modeli hradiska sú dobre viditeľné nielen fortifikačné prvky hradiska, ale aj miesta výkopov, kde sa robil archeologický výskum," dodáva PÚ.
Model vytvorili pomocou dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré PÚ SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. "Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti. Žltá farba indikuje vypuklé tvary, napríklad valy, modrozelená farba znázorňuje priehlbiny, teda priekopy, archeologické sondy a podobne," dodávajú pamiatkari na webe PÚ.
Pripomínajú, že areál hradiska s rozlohou 13,4 hektára tvorili dve terasovité plošiny a priečny val ho rozdeľoval na dve polovice – horné a dolné hradisko. "Archeologickým výskumom, ktorý sa konal ešte na konci 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia, sa získali cenné informácie o opevnení a obydliach a tiež o type použitého dreva a pestovaných rastlinách. Na digitálnom 3D modeli hradiska sú dobre viditeľné nielen fortifikačné prvky hradiska, ale aj miesta výkopov, kde sa robil archeologický výskum," dodáva PÚ.