Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tradíciu fašiangových sprievodov si niektoré obce v regióne zachovali z minulosti až do dnešných dní, ďalšie ich po vzore vedľajších obnovili, spomenul folklorista Jozef Ďuráči.
Autor TASR
Nová Dubnica 4. februára (TASR) - Fašiangové obdobie sa spája i so sprievodmi v maskách podľa starých slovanských zvyklostí. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala silnejšiu moc odstrašiť démonov a zlých duchov. Tradičné masky, ktoré sa s fašiangami spájajú, vytvoril folklorista Jozef Ďuráči. Jeho zbierku si môže verejnosť od nedele pozrieť v Kultúrnom centre (KC) Panorex v Novej Dubnici.
"Fašiangové obdobie bolo počas agrárnej dovolenky. Nič sa na roliach nerobilo, lebo boli poorané. Gazdovia si museli jedine okolo statku obriadiť. Ľudia sa potrebovali zabaviť, lebo vedeli, že potom nasleduje 40-dňový pôst," uviedol Ďuráči.
Tradíciu fašiangových sprievodov si niektoré obce v regióne zachovali z minulosti až do dnešných dní, ďalšie ich po vzore vedľajších obnovili, spomenul Ďuráči.
Podnetom k vytvoreniu masiek podľa neho bolo, keď na dedinách videl, aké moderné masky si ľudia do sprievodu obliekali, či už to bol Batman, Spiderman alebo čerti- krampusáci. "V minulosti po dedine išlo mnoho krásnych postáv. Každá maska mala pritom kedysi aj svoju funkciu," vysvetlil Ďuráči.
Zbierka umelca zahŕňa celkom 16 masiek, celý sprievod tak môže vyzerať podľa tradičných zvyklostí. "Netreba k tomu veľa, stačí pár starších krojových súčastí, na ktoré si ľudia dávali masky," priblížil umelec s tým, že na to, aby sa človek obliekol do fašiangovej masky, netreba veľa peňazí, stačilo pár starých látok či koží. Pri výrobe masiek použil Ďuráči i originálne súčasti krojov z okolia Trenčína. V jeho zbierke je i lajblík z roku 1889.
Súčasti masiek vedeli ľudia i opätovne použiť. "Napríklad maska medveďa bez hlavy slúžila podľa adventného zvykoslovia ako oblečenie pre Kuba. Čerta zase využívali počas svätého Mikuláša," doplnil Ďuráči.
Medzi maskami podľa neho nechýbajú ani ženích s nevestou. "Ženíchom bola väčšinou dievka, nevesta bola chlap, niekde i fúzatý. Na Fašiangy totiž bolo všetko naopak, ženy boli za chlapov, chlapi za ženy," podotkol Ďuráči.
Výstavu fašiangových masiek si verejnosť bude môcť pozrieť v Panorexe do 23. februára.
"Fašiangové obdobie bolo počas agrárnej dovolenky. Nič sa na roliach nerobilo, lebo boli poorané. Gazdovia si museli jedine okolo statku obriadiť. Ľudia sa potrebovali zabaviť, lebo vedeli, že potom nasleduje 40-dňový pôst," uviedol Ďuráči.
Tradíciu fašiangových sprievodov si niektoré obce v regióne zachovali z minulosti až do dnešných dní, ďalšie ich po vzore vedľajších obnovili, spomenul Ďuráči.
Podnetom k vytvoreniu masiek podľa neho bolo, keď na dedinách videl, aké moderné masky si ľudia do sprievodu obliekali, či už to bol Batman, Spiderman alebo čerti- krampusáci. "V minulosti po dedine išlo mnoho krásnych postáv. Každá maska mala pritom kedysi aj svoju funkciu," vysvetlil Ďuráči.
Zbierka umelca zahŕňa celkom 16 masiek, celý sprievod tak môže vyzerať podľa tradičných zvyklostí. "Netreba k tomu veľa, stačí pár starších krojových súčastí, na ktoré si ľudia dávali masky," priblížil umelec s tým, že na to, aby sa človek obliekol do fašiangovej masky, netreba veľa peňazí, stačilo pár starých látok či koží. Pri výrobe masiek použil Ďuráči i originálne súčasti krojov z okolia Trenčína. V jeho zbierke je i lajblík z roku 1889.
Súčasti masiek vedeli ľudia i opätovne použiť. "Napríklad maska medveďa bez hlavy slúžila podľa adventného zvykoslovia ako oblečenie pre Kuba. Čerta zase využívali počas svätého Mikuláša," doplnil Ďuráči.
Medzi maskami podľa neho nechýbajú ani ženích s nevestou. "Ženíchom bola väčšinou dievka, nevesta bola chlap, niekde i fúzatý. Na Fašiangy totiž bolo všetko naopak, ženy boli za chlapov, chlapi za ženy," podotkol Ďuráči.
Výstavu fašiangových masiek si verejnosť bude môcť pozrieť v Panorexe do 23. februára.
