Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Katolícky kňaz Vilhelm Pálesch žil vV Malinovej do roku 1946, potom odišiel za svojou rodinou, ktorá do Nemecka musela odísť už krátko po vojne.
Autor TASR
Malinová 19. mája (TASR) – Park rodákov v bývalej, pred vojnou čisto nemeckej dediny Cach, sa opäť rozšíril o ďalší stromček. Zasadil ho malinovský rodák, 84-ročný katolícky kňaz Vilhelm Pálesch, ktorý tento týždeň prišiel na návštevu rodnej obce.
„Naši rodáci, ktorí sa odsťahovali alebo boli aj vysídlení, v posledných rokoch veľmi často navštevujú našu obec. Preto sme pred piatimi rokmi založili Park rodákov a zaviedli tradíciu, aby si každý mohol na pamiatku vysadiť okrasný stromček a tak symbolicky zanechať v rodisku svoje korene. Je ich už dovedna 23,“ konštatovala starostka obce Malinová Mária Luprichová. „Pán Pálesch neprišiel sám. Sprevádzali ho šiesti jeho kolegovia, tiež ako on emeritní kňazi, ktorí si spolu založili spevokol. V našom kostole počas omše aj zaspievali niekoľko piesní,“ dodala.
Na stretnutí s členmi miestneho Karpatskonemeckého spolku hosť porozprával o svojom pomerne zaujímavom aj pohnutom živote. V Malinovej žil do roku 1946, potom odišiel za svojou rodinou, ktorá do Nemecka musela odísť už krátko po vojne. Vyštudoval teológiu a v roku 1957 ho vysvätili za kňaza. Následne odišiel do ruského gulagu na Sibíri, kde začal pôsobiť ako kňaz medzi nemeckými zajatcami a ďalšími ľuďmi, ktorých tam po vojne odvliekli. Podarilo sa mu vytvoriť pomerne veľkú komunitu veriacich. V dedine Čeľabinsk si dokonca svojpomocne postavila kostol. V Rusku pôsobil 20 rokov.
Na obecnom úrade si pozrel pamätnú izbu, kde sa nachádzajú portréty členov partizánskeho oddielu Ernesta Thälmanna, aj ľudí z dediny, ktorí padli v druhej svetovej vojne, i tých, ktorí zomreli v koncentračných táboroch, alebo ich prežili. Niektorých z nich Vilhelm osobne poznal. Prešiel sa aj po dedine, pochválil starostlivosť o zeleň a dojalo ho, že obec pred tromi rokmi obnovila trojičný stĺp z roku 1822. Postavili ho vtedy po veľkej epidémii pravých kiahní, chorobe, ktorá v dedine i okolí spôsobila smrť 84 ľuďom, prevažne deťom. V 50. rokoch údajne stĺp poškodil spadnutý strom a tak ho odstránili. Navštívil tiež materskú školu, kde sa už rok deti učia nemecký jazyk.
„Naši rodáci, ktorí sa odsťahovali alebo boli aj vysídlení, v posledných rokoch veľmi často navštevujú našu obec. Preto sme pred piatimi rokmi založili Park rodákov a zaviedli tradíciu, aby si každý mohol na pamiatku vysadiť okrasný stromček a tak symbolicky zanechať v rodisku svoje korene. Je ich už dovedna 23,“ konštatovala starostka obce Malinová Mária Luprichová. „Pán Pálesch neprišiel sám. Sprevádzali ho šiesti jeho kolegovia, tiež ako on emeritní kňazi, ktorí si spolu založili spevokol. V našom kostole počas omše aj zaspievali niekoľko piesní,“ dodala.
Na stretnutí s členmi miestneho Karpatskonemeckého spolku hosť porozprával o svojom pomerne zaujímavom aj pohnutom živote. V Malinovej žil do roku 1946, potom odišiel za svojou rodinou, ktorá do Nemecka musela odísť už krátko po vojne. Vyštudoval teológiu a v roku 1957 ho vysvätili za kňaza. Následne odišiel do ruského gulagu na Sibíri, kde začal pôsobiť ako kňaz medzi nemeckými zajatcami a ďalšími ľuďmi, ktorých tam po vojne odvliekli. Podarilo sa mu vytvoriť pomerne veľkú komunitu veriacich. V dedine Čeľabinsk si dokonca svojpomocne postavila kostol. V Rusku pôsobil 20 rokov.
Na obecnom úrade si pozrel pamätnú izbu, kde sa nachádzajú portréty členov partizánskeho oddielu Ernesta Thälmanna, aj ľudí z dediny, ktorí padli v druhej svetovej vojne, i tých, ktorí zomreli v koncentračných táboroch, alebo ich prežili. Niektorých z nich Vilhelm osobne poznal. Prešiel sa aj po dedine, pochválil starostlivosť o zeleň a dojalo ho, že obec pred tromi rokmi obnovila trojičný stĺp z roku 1822. Postavili ho vtedy po veľkej epidémii pravých kiahní, chorobe, ktorá v dedine i okolí spôsobila smrť 84 ľuďom, prevažne deťom. V 50. rokoch údajne stĺp poškodil spadnutý strom a tak ho odstránili. Navštívil tiež materskú školu, kde sa už rok deti učia nemecký jazyk.
