Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z rúk riaditeľky školy Eleonóry Porubcovej si ho Ružena Becková prevzala po 79 rokoch, v roku 1938 ju totiž v rámci rasovej perzekúcie spolu s ďalšími židovskými deťmi zo školy vyhodili.
Autor TASR
Prievidza 26. mája (TASR)- Čestný titul Scholaris honoris causa udelilo dnes Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi 89-ročnej Ruženej Beckovej, pravdepodobne poslednej preživšej holokaust z Prievidze. Z rúk riaditeľky školy Eleonóry Porubcovej si ho prevzala po 79 rokoch, v roku 1938 ju totiž v rámci rasovej perzekúcie spolu s ďalšími židovskými deťmi zo školy vyhodili.
Na obdobie, keď bola prváčkou na gymnáziu, si Becková podľa svojich slov nespomína príjemne. "Boli tam aj synovia gardistov, ktorí ma ťahali za vlasy, keď začala protižidovská doba. Nechápala som to, pri desiatich, jedenástich rokoch kto chápe, že niečo takéto sa môže stať, žila som voľne. Skamarátila som sa s inými deťmi, katolíckymi, či už to boli susedia alebo spolužiaci. Ja som ani nevnímala, kto je Žid alebo evanjelik alebo katolík," povedala.
Po tom, čo ju vyhodili zo školy, ako poznamenala Becková, cítila prázdnotu. "Myslela som, že to tak musí byť. Bol to predsa Slovenský štát, nebolo mi to príjemné dívať sa do novín na pokrivené nosy, na strašné karikatúry, na to, že sme mohli ísť až po desiatej von na ulicu," priblížila. Po gymnáziu začala Becková navštevovať meštiansku, potom židovskú školu.
"Pripravujeme oslavu stého výročia našej školy a tak sme v archívoch našli aj takúto škvrnu na jej histórii a myslím si, že slušní ľudia sa majú so svojou históriou vyrovnať, tak sme sa rozhodli aj my. Je posledná žijúca členka generácie, ktorú v 1938 vyhodili z našej školy iba z dôvodu rasovej príslušnosti," zdôvodnila rozhodnutie školy Porubcová. Povinnosťou školy je podľa nej sprostredkovať študentom dejiny, spoločenský vývoj z rôznych pohľadov, nielen toho, kto je hore, ale i toho, kto to musel vytrpieť.
"Dnes to bolo veľmi srdečné, úctivé, dojalo ma to, pretože to bolo krásne. Len chcela by som, aby naozaj naša mládež pociťovala tiež, ako bolo ukrivdené ľuďom, ktorí vyznávali inú vieru alebo boli iného náhľadu. Mnoho ráz rozmýšľam, prečo ja žijem tak dlho. Používam slová, asi preto, aby som bola svedkom toho, čo sa stalo," dodala Becková.
"Nemali by sme dovoliť, aby sa história v tomto zmysle zopakovala, lebo ak necháme voľný priebeh niektorým negatívnym emóciám a javom, tak bude to možno rýchlejšie, ako by sme chceli," uzavrela riaditeľka gymnázia.
Ružena Becková, rodená Steinerová sa narodila v roku 1927 v Prievidzi. Jej otec bol autodopravca, v centre Prievidze vlastnili dom. Mala jedného brata. V roku 1942 ju spolu s jej rodinou odviezli do koncentračného, neskôr pracovného tábora v Novákoch, kde boli dva roky. Stadiaľ potom ľudí židovskej národnosti odvážali do iných koncentračných táborov. Od smrti Beckovú, jej brata i jej rodičov zachránilo to, že jej otec vedel chovať priadku morušovú. Ďalších jej 33 najbližších príbuzných zomrelo v koncentračnom tábore.
Na obdobie, keď bola prváčkou na gymnáziu, si Becková podľa svojich slov nespomína príjemne. "Boli tam aj synovia gardistov, ktorí ma ťahali za vlasy, keď začala protižidovská doba. Nechápala som to, pri desiatich, jedenástich rokoch kto chápe, že niečo takéto sa môže stať, žila som voľne. Skamarátila som sa s inými deťmi, katolíckymi, či už to boli susedia alebo spolužiaci. Ja som ani nevnímala, kto je Žid alebo evanjelik alebo katolík," povedala.
Po tom, čo ju vyhodili zo školy, ako poznamenala Becková, cítila prázdnotu. "Myslela som, že to tak musí byť. Bol to predsa Slovenský štát, nebolo mi to príjemné dívať sa do novín na pokrivené nosy, na strašné karikatúry, na to, že sme mohli ísť až po desiatej von na ulicu," priblížila. Po gymnáziu začala Becková navštevovať meštiansku, potom židovskú školu.
"Pripravujeme oslavu stého výročia našej školy a tak sme v archívoch našli aj takúto škvrnu na jej histórii a myslím si, že slušní ľudia sa majú so svojou históriou vyrovnať, tak sme sa rozhodli aj my. Je posledná žijúca členka generácie, ktorú v 1938 vyhodili z našej školy iba z dôvodu rasovej príslušnosti," zdôvodnila rozhodnutie školy Porubcová. Povinnosťou školy je podľa nej sprostredkovať študentom dejiny, spoločenský vývoj z rôznych pohľadov, nielen toho, kto je hore, ale i toho, kto to musel vytrpieť.
"Dnes to bolo veľmi srdečné, úctivé, dojalo ma to, pretože to bolo krásne. Len chcela by som, aby naozaj naša mládež pociťovala tiež, ako bolo ukrivdené ľuďom, ktorí vyznávali inú vieru alebo boli iného náhľadu. Mnoho ráz rozmýšľam, prečo ja žijem tak dlho. Používam slová, asi preto, aby som bola svedkom toho, čo sa stalo," dodala Becková.
"Nemali by sme dovoliť, aby sa história v tomto zmysle zopakovala, lebo ak necháme voľný priebeh niektorým negatívnym emóciám a javom, tak bude to možno rýchlejšie, ako by sme chceli," uzavrela riaditeľka gymnázia.
Ružena Becková, rodená Steinerová sa narodila v roku 1927 v Prievidzi. Jej otec bol autodopravca, v centre Prievidze vlastnili dom. Mala jedného brata. V roku 1942 ju spolu s jej rodinou odviezli do koncentračného, neskôr pracovného tábora v Novákoch, kde boli dva roky. Stadiaľ potom ľudí židovskej národnosti odvážali do iných koncentračných táborov. Od smrti Beckovú, jej brata i jej rodičov zachránilo to, že jej otec vedel chovať priadku morušovú. Ďalších jej 33 najbližších príbuzných zomrelo v koncentračnom tábore.
