Je pravdepodobne jedinou ženou na Slovensku, ktorá pri výrobe úžitkových a dekoračných predmetov preferuje klasický hrnčiarsky kruh.
Autor TASR
Prievidza 2. február (TASR) – Už 35 rokov sa venuje klasickému hrnčiarstvu keramikárka Izabela Chylová z Prievidze. Je pravdepodobne jedinou ženou na Slovensku, ktorá pri výrobe úžitkových a dekoračných predmetov preferuje klasický hrnčiarsky kruh.
Absolvovala Umeleckú priemyslovku v Uherskom Hradišti na Morave. Tento odbor si zvolila, pretože už od mladosti sa rada hrala s hlinou a už vtedy dokázala vytvarovať rôzne postavičky ľudí, zvierat a podobne. Na škole sa naučila pracovať na hrnčiarskom kruhu. Hoci je to pre ženu pomerne namáhavá práca. Okrem otáčavého kruhu sú predovšetkým potrebné ruky, ktoré dodávajú tvar hline. Našťastie, takmer od začiatku jej pomáha manžel Anton, pôvodným povolaným chemik. Práve on sa stará o vytváranie technických podmienok v ich keramickej dielni, zabezpečuje záverečnú fázu, glazovanie a vypaľovanie výrobkov. Manželka tak má viac času na prácu s hrnčiarskym kruhom a voľnú tvorbu.
„Základom úspechu je kvalitná, ílovitá hlina,“ tvrdí keramikárka a dodáva, že v okolí Prievidze dostatok takejto hliny našla. Potom sa rozhodovala, čo bude vyrábať. Zaumienila si nadviazať na stáročné tradície hrnčiarstva v regióne hornej Nitry. Hornonitrianski hrnčiari totiž mali svoj cech už začiatkom 16. storočia. Svedčia o tom zachované cechové artikuly.
„Spolu s manželom sme teda ponavštevovali staré domy, prehľadali povaly, vymieňali staré hlinené nádoby za nové, fotografovali práce starých majstrov v múzeách. Sú to všetko na hrnčiarskom kruhu točené výrobky, rôzne druhy mliečnikov, hrncov, džbánov, majú charakteristický tvar, pritom jednoduché vzory a aj farbu glazúry od hnedej po zelenú. Ale často je to len základné červenohnedé zafarbenie vypálenej hliny. Že starí majstri boli veľmi šikovní, svedčia napríklad veľké formy na bábovku. Niektoré majú priemer päťdesiat aj sto centimetrov,“ vysvetľuje Chylová.
Formy na bábovky, nie síce takých rozmerov, vyrába dodnes a samozrejme aj ďalšiu úžitkovú keramiku. Hrnce na masť, alebo lekvár, nádoby na cibuľu či cesnak, Mliečniky, džbány, fľaše na vodu, alebo iné tekutiny, v ktorých si nápoje dlho udržia svoju teplotu. Podľa starých alebo vlastných vzorov vyrába ucelené jedálenské alebo čajové, kávové súpravy, misky na halušky či ovocie. Na hrnčiarskom kruhy vytvára vázy, vonné lampy, originálne svietniky a rôzne zvončeky. Zvončeky v podobe veží kostolíkov patria medzi najžiadanejšie darčekové predmety, niekedy ich nestačí vyrábať. Ľudia sa v súčasnosti vracajú k pôvodným materiálom vrátane keramiky, zo skúsenosti tvrdí Chylová.
Venuje sa však aj voľnej tvorbe. Vytvára drobné i rozmernejšie solitéry aj bytovú či záhradnú keramiku. Práve pri tejto tvorbe môže naplno uplatniť svoju osobitú výtvarnú invenciu.
Absolvovala Umeleckú priemyslovku v Uherskom Hradišti na Morave. Tento odbor si zvolila, pretože už od mladosti sa rada hrala s hlinou a už vtedy dokázala vytvarovať rôzne postavičky ľudí, zvierat a podobne. Na škole sa naučila pracovať na hrnčiarskom kruhu. Hoci je to pre ženu pomerne namáhavá práca. Okrem otáčavého kruhu sú predovšetkým potrebné ruky, ktoré dodávajú tvar hline. Našťastie, takmer od začiatku jej pomáha manžel Anton, pôvodným povolaným chemik. Práve on sa stará o vytváranie technických podmienok v ich keramickej dielni, zabezpečuje záverečnú fázu, glazovanie a vypaľovanie výrobkov. Manželka tak má viac času na prácu s hrnčiarskym kruhom a voľnú tvorbu.
„Základom úspechu je kvalitná, ílovitá hlina,“ tvrdí keramikárka a dodáva, že v okolí Prievidze dostatok takejto hliny našla. Potom sa rozhodovala, čo bude vyrábať. Zaumienila si nadviazať na stáročné tradície hrnčiarstva v regióne hornej Nitry. Hornonitrianski hrnčiari totiž mali svoj cech už začiatkom 16. storočia. Svedčia o tom zachované cechové artikuly.
„Spolu s manželom sme teda ponavštevovali staré domy, prehľadali povaly, vymieňali staré hlinené nádoby za nové, fotografovali práce starých majstrov v múzeách. Sú to všetko na hrnčiarskom kruhu točené výrobky, rôzne druhy mliečnikov, hrncov, džbánov, majú charakteristický tvar, pritom jednoduché vzory a aj farbu glazúry od hnedej po zelenú. Ale často je to len základné červenohnedé zafarbenie vypálenej hliny. Že starí majstri boli veľmi šikovní, svedčia napríklad veľké formy na bábovku. Niektoré majú priemer päťdesiat aj sto centimetrov,“ vysvetľuje Chylová.
Formy na bábovky, nie síce takých rozmerov, vyrába dodnes a samozrejme aj ďalšiu úžitkovú keramiku. Hrnce na masť, alebo lekvár, nádoby na cibuľu či cesnak, Mliečniky, džbány, fľaše na vodu, alebo iné tekutiny, v ktorých si nápoje dlho udržia svoju teplotu. Podľa starých alebo vlastných vzorov vyrába ucelené jedálenské alebo čajové, kávové súpravy, misky na halušky či ovocie. Na hrnčiarskom kruhy vytvára vázy, vonné lampy, originálne svietniky a rôzne zvončeky. Zvončeky v podobe veží kostolíkov patria medzi najžiadanejšie darčekové predmety, niekedy ich nestačí vyrábať. Ľudia sa v súčasnosti vracajú k pôvodným materiálom vrátane keramiky, zo skúsenosti tvrdí Chylová.
Venuje sa však aj voľnej tvorbe. Vytvára drobné i rozmernejšie solitéry aj bytovú či záhradnú keramiku. Práve pri tejto tvorbe môže naplno uplatniť svoju osobitú výtvarnú invenciu.