Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Baníci, ktorí v dôsledku útlmu ťažby prišli o zamestnanie, majú možnosť získať i kompenzačný príspevok.
Autor TASR
Prievidza 18. marca (TASR) - Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) pokračuje s projektom Podpory zamestnateľnosti v regióne horná Nitra. Bilanciu kompetencií a rekvalifikačné kurzy by malo absolvovať 722 účastníkov, väčšina je z Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), 45 je z Elektrárne Nováky (ENO). Projekt rozšíri kraj o ďalších 180 miest. Informoval o tom v pondelok na brífingu v Prievidzi predseda TSK Jaroslav Baška.
Jedným z účastníkov projektu je 54-ročný Jozef Svitok. V bani odpracoval 29 rokov, pôsobil na pozíciách vetrania a bezpečnosti. Pôvodne vyučený elektrikár si podľa svojich slov spravil kurz bezpečnostného technika a skúšky na plynárenské tlakové zariadenie. "Je to veľká zmena, lebo väčšina ľudí, ktorá končila, bola nad 50 rokov. Keď niekto odrobí v jednom podniku 30 rokov, je to dosť dlhá doba. Banícka profesia je navyše dosť špecifická. Projekt je dobrý na to, aby sa tí ľudia uplatnili aj na povrchu, nielen v podzemí," skonštatoval Svitok.
Špecifickou kategóriou sú podľa neho baníci, ktorí odpracovali 30 rokov na príprave či stenovom porube. "Ich zdravotný stav je dosť poznačený tým, že robili v takýchto podmienkach, preto mohli chodiť v 55 rokoch do dôchodku. Nájsť by mohli uplatnenie v trochu ľahších profesiách," podotkol.
TSK rozšíri počet miest o 180 na základe dodatočnej požiadavky HBP, v rekvalifikáciách tak bude pokračovať približne 900 ľudí, avizoval Baška s tým, že rekvalifikácie by mali ukončiť do konca tohto roka, čo je podľa neho náročnejšie na čas i väčší počet ľudí. TSK preto zamestnal väčší počet tútorov. "Projekt je v hodnote 12 miliónov eur, nadväzuje na prvý, v rámci ktorého sa vyčerpalo približne sedem miliónov eur," vyčíslil Baška.
"Medzi rekvalifikačnými kurzami dominujú zváračské kurzy alebo kurzy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, tam spadajú rôzne obsluhy strojov, zariadení, bezpečnostní či revízni technici," spomenula asistentka projektového manažéra Andrea Dubecová.
Veľký záujem je podľa nej i o záhradníkov, keďže ide o pozície, na ktoré hľadajú zamestnancov aj samosprávy z regiónu, i pokiaľ ide o sezónne práce. "Z kurióznejších máme tetovača, obsluhu hydraulickej ruky alebo nakladanie s nebezpečným odpadom," dodala Dubecová.
Baníci, ktorí v dôsledku útlmu ťažby prišli o zamestnanie, majú možnosť získať i kompenzačný príspevok. Jeho výška sa odvíja od odpracovaných rokov. Kompenzačný príspevok štát podľa Bašku, ktorý je i poslancom vládneho Smeru-SD, upraviť neplánuje. Označil ho za veľmi dobre nastavený a veľmi sociálny. "Nemáme ho prečo meniť, ani jeho výšku, ani roky odpracovania či jeho poberania. Využíva ho veľmi veľa baníkov," podotkol Baška. Štát podľa neho nateraz neuvažuje ani nad zmenou sociálnych výhod pre baníkov, je to podľa neho na rokovanie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Jedným z účastníkov projektu je 54-ročný Jozef Svitok. V bani odpracoval 29 rokov, pôsobil na pozíciách vetrania a bezpečnosti. Pôvodne vyučený elektrikár si podľa svojich slov spravil kurz bezpečnostného technika a skúšky na plynárenské tlakové zariadenie. "Je to veľká zmena, lebo väčšina ľudí, ktorá končila, bola nad 50 rokov. Keď niekto odrobí v jednom podniku 30 rokov, je to dosť dlhá doba. Banícka profesia je navyše dosť špecifická. Projekt je dobrý na to, aby sa tí ľudia uplatnili aj na povrchu, nielen v podzemí," skonštatoval Svitok.
Špecifickou kategóriou sú podľa neho baníci, ktorí odpracovali 30 rokov na príprave či stenovom porube. "Ich zdravotný stav je dosť poznačený tým, že robili v takýchto podmienkach, preto mohli chodiť v 55 rokoch do dôchodku. Nájsť by mohli uplatnenie v trochu ľahších profesiách," podotkol.
TSK rozšíri počet miest o 180 na základe dodatočnej požiadavky HBP, v rekvalifikáciách tak bude pokračovať približne 900 ľudí, avizoval Baška s tým, že rekvalifikácie by mali ukončiť do konca tohto roka, čo je podľa neho náročnejšie na čas i väčší počet ľudí. TSK preto zamestnal väčší počet tútorov. "Projekt je v hodnote 12 miliónov eur, nadväzuje na prvý, v rámci ktorého sa vyčerpalo približne sedem miliónov eur," vyčíslil Baška.
"Medzi rekvalifikačnými kurzami dominujú zváračské kurzy alebo kurzy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, tam spadajú rôzne obsluhy strojov, zariadení, bezpečnostní či revízni technici," spomenula asistentka projektového manažéra Andrea Dubecová.
Veľký záujem je podľa nej i o záhradníkov, keďže ide o pozície, na ktoré hľadajú zamestnancov aj samosprávy z regiónu, i pokiaľ ide o sezónne práce. "Z kurióznejších máme tetovača, obsluhu hydraulickej ruky alebo nakladanie s nebezpečným odpadom," dodala Dubecová.
Baníci, ktorí v dôsledku útlmu ťažby prišli o zamestnanie, majú možnosť získať i kompenzačný príspevok. Jeho výška sa odvíja od odpracovaných rokov. Kompenzačný príspevok štát podľa Bašku, ktorý je i poslancom vládneho Smeru-SD, upraviť neplánuje. Označil ho za veľmi dobre nastavený a veľmi sociálny. "Nemáme ho prečo meniť, ani jeho výšku, ani roky odpracovania či jeho poberania. Využíva ho veľmi veľa baníkov," podotkol Baška. Štát podľa neho nateraz neuvažuje ani nad zmenou sociálnych výhod pre baníkov, je to podľa neho na rokovanie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
