Považská Bystrica 23. júla (TASR) – Hoci pohorie Strážovské vrchy nepatrí s rozlohou 900 štvorcových kilometrov medzi veľké pohoria, vyznačuje sa mimoriadnou geomorfologickou rozmanitosťou. Jeho súčasťou je niekoľko stoviek jaskýň. Jaskyniari z nich dodnes zdokumentovali okolo 400.

Podľa bývalého šéfa Slovenskej speleologickej spoločnosti a aktuálneho predsedu Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy Bohuslava Kortmana sa jaskyne v Strážovských vrchoch síce nevyznačujú mimoriadnymi rozmermi, unikátne sú však spôsobom svojho vzniku a vnútornou výzdobou.

„Sú vytvorené nielen vo vápenci, ako väčšina slovenských jaskýň, ale sú vytvorené aj v karbonátových zlepencoch či dolomitoch, prípadne vznikli nielen typickými krasovými procesmi (pôsobením vody na vápenec), ale aj pohybmi pieskovca, prípadne vznikli tektonickými puklinami,“ skonštatoval Kortman.

Niektoré z jaskýň v Strážovských vrchoch sú podľa neho svojím charakterom slovenským unikátom. Veľká temná jaskyňa a Malá temná jaskyňa neďaleko Považskej Bystrice síce vznikli v karbonátových zlepencoch, no napriek tomu je v nich aj kvapľová výzdoba, čo je rarita. „Osídlené boli už v dobe kamennej. Našli sme tam starý hlinený banícky kahanec, odborníci skonštatovali, že ide minimálne o stredoveký kahanec, je možné, že pochádza z Balkánu a pôvod má ešte v dobe bronzovej,“ priblížil jaskyniar.

Ako dodal, z asi 400 jaskýň v Strážovských vrchoch je len niekoľko jaskýň, ktoré boli za určitých podmienok vyhlásené za verejnosti voľne prístupné. V okolí Považskej Bystrice do tohto režimu spadajú Šarkania diera v Súľovských skalách, Partizánska jaskyňa na Veľkom Maníne, jaskyňa Babirátka neďaleko obce Pružina a Pružinská Dúpna jaskyňa. Najdlhšia nesprístupnená jaskyňa v Strážovských vrchoch – Četníkova svadba, je dlhá viac ako 1200 metrov, jednou z najkrajších nesprístupnených jaskýň je Otcova jaskyňa s unikátnym podzemným jazerom.

„Najznámejšia zo sprístupnených jaskýň je Pružinská Dúpna jaskyňa, do ktorej je pre zimovanie netopierov povolený vstup iba od mája do konca októbra. Popisuje ju už v roku 1895 významný trenčiansky jaskyniar Karol Brančík, ktorý vytvoril aj prvú mapu jaskyne. Bola jednou z prvých slovenských jaskýň, ku ktorej vďaka Brančíkovi vznikol turistický chodník,“ doplnil Kortman.

Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy organizuje už niekoľko rokov v Pružinskej Dúpnej jaskyni hudobné koncerty. Spievali tam spevácke zbory, folkloristi, bol tam organový koncert a pred niekoľkými rokmi v jaskyni spievala aj vtedy ešte neznáma Simona Martausová.

„Jej unikátne akustické vlastnosti sú spôsobené takzvaným mäkkým sintrom, ktorý ja nazývam jaskynný tvaroh. Pokrývajú steny jaskyne a ide vlastne o zrazený jaskynný vápenec, ktorý pôsobením špecifických baktérií nestvrdne, ale vytvorí akúsi penovú vrstvu hrubú až niekoľko centimetrov. Tá zabraňuje odrážaniu zvuku a preto je v jaskyni naozaj jedinečná akustika,“ pripomenul.

Pružinská Dúpna jaskyňa je podľa Kortmana unikátna aj tým, že patrí k najbohatším slovenským náleziskám kostí jaskynných medveďov a dokonca i jaskynných levov. Už päť rokov v jaskyni robia výskum paleontológovia zo Zemského múzea v Brne. Časť z nájdených kostí je vystavená v základni Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy, jaskyniari by unikátne nálezy radi predstavili aj verejnosti. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici však podľa neho nemá vhodné priestory, kde by sa kosti mohli uložiť.

„Podľa najnovších zistení niektoré kosti majú až 30.000 rokov, možno aj viac. A to je unikátne v rámci Slovenska. Verím, že tieto nálezy ľuďom ukážeme, komunikovali sme už s Trenčianskym múzeom i pamiatkovým úradom,“ uzavrel Kortman.