Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevníci sa oboznámia s hlavnými banskými činnosťami, ktoré zabezpečujú prípravu banských diel a nasledujúcu ťažbu uhlia v podzemí.
Autor TASR
,aktualizované Sebedražie 8. júla (TASR) - Pohľad na prácu baníkov v autentickom prostredí bane ponúka už 13 rokov verejnosti Hornonitriansky banský skanzen v správe neziskovej organizácie Združenie na záchranu baníckeho dedičstva Hornej Nitry. Ľudský príbeh fárajúceho baníka poskytujú návštevníkom v priestoroch Bane Cigeľ vyslúžení baníci, a to aj za využitia statických a funkčných banských technických zariadení.
Ako pre TASR povedal František Puťoš zo skanzenu, jeho hlavnú myšlienku a cieľ približuje aj názov jeho zriaďovateľa - Združenia na záchranu baníckeho dedičstva na Hornej Nitre. "Aby sa zachovala spomienka. Tak ako všetka ľudská činnosť alebo banská činnosť ťaženia nerastov sa po určitom období končí, aj tu je ten predpoklad v určitom časovom horizonte. Podľa prognóz sa hovorí o približne 15 rokoch," vysvetlil. Baníctvo bolo a je rozhodujúcou činnosťou, ktorá ovplyvňovala a ovplyvňuje celý región, preto si treba zachovať jeho dedičstvo, podčiarkol Puťoš.
S hornonitrianskou banskou činnosťou sa návštevníci v priestoroch Bane Cigeľ pri Sebedraží zoznamujú už 13. rok. Najskôr, ako priblížil Puťoš, dostanú prednášku o jednotlivých banských exponátoch, ktoré sa v priestoroch skanzenu nachádzajú. "Sú oboznámení s hlavnými banskými činnosťami, ktoré zabezpečujú prípravu banských diel a vlastne nasledujúcu ťažbu uhlia v podzemí, s bezpečnosťou práce a činnosťami dôležitými pre celú banskú činnosť. Potom sfárajú do podzemia. V podstate absolvujú to, čo aj naši zamestnanci. Totožne cestu baníka z povrchu do podzemia s tým, že nejdú pracovať. Vykonajú prehliadku v banskom skanzene a tú istú cestu ako baník absolvujú z baní von," doplnil.
Pracovníci banského skanzenu zaznamenávajú od návštevníkov podľa Puťoša pozitívne ohlasy, vážia si, že na rozdiel od iných podobných múzeí má hornonitriansky skanzen autentické a nie umelo vytvorené priestory.
Hornonitrianske bane Prievidza začali vlani v cigeľskej bani s prípravami na ukončenie ťažby. Objekty, ktoré sa tam vrátane skanzenu nachádzajú, by sa mohli podľa myšlienky združenia v budúcnosti stať priestorom, kde by sa združovali mladí kreatívci z hornej Nitry. Vyplýva to zo štúdie pod názvom Stratégia rozvoja - oddychové a náučné centrum so zameraním na históriu a súčasnosť hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre.
"V rámci projektu by tak mohlo v cigeľskej bani, v blízkosti skanzenu, vzniknúť kreatívne centrum pre hornú Nitru a v ňom by sa tiež zachovala banská technika, ktorá má nevyčísliteľnú historickú aj technickú hodnotu. Vytvorili by sa tam priestory na výstavy, workshopy, konferencie alebo na vývoj nových technológií," uviedla ešte vlani pre TASR výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) región horná Nitra-Bojnice Sylvia Maliariková. Vytvorením oddychového a náučného centra by sa tiež podľa nej na hornej Nitre rozšírila ponuka od kultúrneho turizmu až po ten priemyselný.
Štúdia, ako ozrejmil Puťoš, je v štádiu hodnotenia všetkých náležitostí, ktoré sú k vytvoreniu takéhoto priestoru potrebné. "Trinásť rokov prevádzky banského skanzenu hovorí, že ľudia sú spokojní s tým, čo tu vidia, a obdobne by to mohlo byť aj na povrchu," skonštatoval.
Ako pre TASR povedal František Puťoš zo skanzenu, jeho hlavnú myšlienku a cieľ približuje aj názov jeho zriaďovateľa - Združenia na záchranu baníckeho dedičstva na Hornej Nitre. "Aby sa zachovala spomienka. Tak ako všetka ľudská činnosť alebo banská činnosť ťaženia nerastov sa po určitom období končí, aj tu je ten predpoklad v určitom časovom horizonte. Podľa prognóz sa hovorí o približne 15 rokoch," vysvetlil. Baníctvo bolo a je rozhodujúcou činnosťou, ktorá ovplyvňovala a ovplyvňuje celý región, preto si treba zachovať jeho dedičstvo, podčiarkol Puťoš.
S hornonitrianskou banskou činnosťou sa návštevníci v priestoroch Bane Cigeľ pri Sebedraží zoznamujú už 13. rok. Najskôr, ako priblížil Puťoš, dostanú prednášku o jednotlivých banských exponátoch, ktoré sa v priestoroch skanzenu nachádzajú. "Sú oboznámení s hlavnými banskými činnosťami, ktoré zabezpečujú prípravu banských diel a vlastne nasledujúcu ťažbu uhlia v podzemí, s bezpečnosťou práce a činnosťami dôležitými pre celú banskú činnosť. Potom sfárajú do podzemia. V podstate absolvujú to, čo aj naši zamestnanci. Totožne cestu baníka z povrchu do podzemia s tým, že nejdú pracovať. Vykonajú prehliadku v banskom skanzene a tú istú cestu ako baník absolvujú z baní von," doplnil.
Pracovníci banského skanzenu zaznamenávajú od návštevníkov podľa Puťoša pozitívne ohlasy, vážia si, že na rozdiel od iných podobných múzeí má hornonitriansky skanzen autentické a nie umelo vytvorené priestory.
Hornonitrianske bane Prievidza začali vlani v cigeľskej bani s prípravami na ukončenie ťažby. Objekty, ktoré sa tam vrátane skanzenu nachádzajú, by sa mohli podľa myšlienky združenia v budúcnosti stať priestorom, kde by sa združovali mladí kreatívci z hornej Nitry. Vyplýva to zo štúdie pod názvom Stratégia rozvoja - oddychové a náučné centrum so zameraním na históriu a súčasnosť hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre.
"V rámci projektu by tak mohlo v cigeľskej bani, v blízkosti skanzenu, vzniknúť kreatívne centrum pre hornú Nitru a v ňom by sa tiež zachovala banská technika, ktorá má nevyčísliteľnú historickú aj technickú hodnotu. Vytvorili by sa tam priestory na výstavy, workshopy, konferencie alebo na vývoj nových technológií," uviedla ešte vlani pre TASR výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) región horná Nitra-Bojnice Sylvia Maliariková. Vytvorením oddychového a náučného centra by sa tiež podľa nej na hornej Nitre rozšírila ponuka od kultúrneho turizmu až po ten priemyselný.
Štúdia, ako ozrejmil Puťoš, je v štádiu hodnotenia všetkých náležitostí, ktoré sú k vytvoreniu takéhoto priestoru potrebné. "Trinásť rokov prevádzky banského skanzenu hovorí, že ľudia sú spokojní s tým, čo tu vidia, a obdobne by to mohlo byť aj na povrchu," skonštatoval.
