Prievidza 16. júla (TASR) - Sgrafitá na prievidzskom sídlisku Píly nájde verejnosť po novom i na webovej stránke novesidlisko.sk. Farebné obrazy na domoch zmapovalo občianske združenie Ars Preuge. Súčasťou projektu je i aplikácia, prostredníctvom ktorej sa umenie v podobe, ktoré vzniklo vyškrabávaním do omietky, dá do pohybu.

Projektom Nové sídlisko chce združenie upriamiť pozornosť obyvateľov i návštevníkov Prievidze na kultúrne dedičstvo sídliska Píly. Predseda združenia Tomáš Pekár spomenul, že projekt Ars Preuge realizuje od roku 2022 v spolupráci s občianskym združením Priatelia Zeme-CEPA a nadväzuje ním na periodicky sa opakujúce snahy o zviditeľnenie a záchranu sídliska.

"Nafotili sme kompletne všetky sgrafitá sídliska, ktoré sme zapracovali do interaktívnej mapy. Ľudia si tak na nej môžu pozrieť svoje bytové domy, zistia i autorov diel. V mape si ich vedia i vyfiltrovať," povedal pre TASR Pekár.

Ars Preuge podľa neho upozorňuje na umeleckú výzdobu domov na sídlisku i prostredníctvom tzv. živých sgrafít, ktoré sa po načítaní aplikácie a zameraní sa na konkrétne sgrafitá cez rozšírenú realitu dajú do pohybu. "Oslovili sme i slovenských výtvarníkov a ilustrátorov, ktorí vytvoria originálne animácie k sídlisku," priblížil.

Sídlisko Píly alebo staré sídlisko, ako ho volajú Prievidžania, je podľa Pekára zaujímavé práve počtom sgrafít na domoch aj počtom umelcov, ktorí ich vyhotovili. "Sídlisko je pre nás takou živou galériou vo verejnom priestore," podotkol.

Sgrafitá začala fotiť so svojimi niekdajšími zverencami z fotoklubu Junior pri Centre voľného času Prievidza ešte v roku 2010 i Magdaléna Malichová. Prezentovali ich podľa jej slov i na výstavách. "Prešla som veľa miest po Slovensku i v Čechách, od západných Čiech až po východné Slovensko. Toto naše sídlisko je unikát," poznamenala Malichová.

Obytný súbor sídliska Píly budovali od roku 1951 a sgrafitami dotvorili v rokoch 1955 až 1958. Sgrafitová výzdoba domov je ukážkou uplatnenia výtvarného diela v architektúre v 50. rokoch 20. storočia v štýle sorela, kde bolo jednou z požiadaviek spojenie socialistického obsahu s národnou formou. Na výzdobe sídliska sa podieľali výtvarníci Pavol Bley, Jozef Fedora, Mikuláš Klimčák, Milan Laluha, Pavol Maňka, Miroslav Marček, Milan Paštéka, Jarmila Pavlíčková, Ľudovít Štrompach, Imrich Vysočan a sochári Vladimír Kompánek, Anton Čutek, Anton Drexler, Alexander Trizuljak a ďalší. Sgrafitami výtvarne dotvorili 54 obytných domov a tri objekty občianskej vybavenosti, a to Základnú školu (ZŠ) na Ulici Sama Chalupku, Materskú školu na Ulici P. Benického a jasle pri výškovej slobodárni. Reliéfy boli vytvorené i na fasáde domu kultúry a budove niekdajšej ZŠ, dnes obchodnej akadémie.