Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expozícia pozostáva z desiatok sedliackych vozov, brán, pluhov, konských postrojov či sejačiek.
Autor TASR
Diviaky nad Nitricou 26. apríla (TASR) - V dedinskom múzeu, skanzene Mačovské gazdovské dvory v Mačove, miestnej časti obce Diviaky nad Nitricou v okrese Prievidza, dnes sprístupnili novú expozíciu. Pozostáva z desiatok sedliackych vozov, brán, pluhov, konských postrojov, sejačiek, rajtárov na čistenie obilia a množstva náradia, ktoré gazdovia v minulosti používali pri obrábaní pôdy alebo zbere úrody. Napriek nepriaznivému daždivému počasiu si novú expozíciu prišli pozrieť desiatky návštevníkov.
„Náš skanzen sa takto rozrástol na deväť zastávok v jednotlivých bývalých gazdovských domoch, ktoré sme od majiteľov postupne odkúpili,“ informoval jeden z organizátorov, podpredseda občianskeho združenia HIPO Mačov Anton Blaho. „Uskutočnil sa tu zároveň 12. ročník podujatia Gazdovské dvory. Na začiatku prehliadky si návštevníci mohli pozrieť stálu výstavu ľudového nábytku a oblečenia. Máme tu tiež starú klasickú a stále funkčnú pekáreň na chlieb aj kováčsku vyhňu. Hostia mohli ochutnať mačovské kulinárske špeciality, prebehla tiež regionálna súťaž vo varení guľáša,“ dodal.
Veľmi zaujímavá je druhá zastávka - ukážka pôvodnej výroby dechtu nedokonalým spaľovaním borovicového dreva. „Nás Mačovčanov voľakedy volali smoliari. Smolou totiž u nás v minulosti volali decht na mazanie kolies a iných otáčavých častí rôznych zariadení,“ vysvetlil Blaho. Drevo pochádzajúce z pokrivených nízko rastúcich borovíc podľa neho naukladali do niekoľkometrovej pyramídy. Utesnili ju blatom a zvrchu zapálili. Pri obmedzenom prístupe vzduchu a vysokej teplote drevo začne dechtovať. Decht odkvapkáva do zbernej nádoby.
V tejto súvislosti Blaho upozornil na ďalšiu budúcu atrakciu skanzenu. Na pamiatku smoliarskeho remesla sa rozhodli postaviť približne trojmetrovú sochu mačovského smoliara. "Práve dnes ju z topoľového kmeňa začal vyrezávať ľudový umelec, rezbár Michal Bárta z Bystričian. V podstate by to mala byť socha aj podoba môjho otca Štefana, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o zachovanie kultúrneho dedičstva a ľudových zvykov. Bol ešte aj svedkom a tiež pomocníkom pri pálení smoly. Zomrel ako deväťdesiatročný,“ konštatoval hrdý syn Anton Blaho.
Popoludní sa v skanzene stretli rodáci a spoločne spomínali na dávne časy. Potom boli všetci účastníci svedkami stavania mája. Podvečer sa uskutočnil kultúrny program, v ktorom vystúpili folklórne súbory Košarinka z Temeša a Hájiček z Chrenovca – Brusna.
„Náš skanzen sa takto rozrástol na deväť zastávok v jednotlivých bývalých gazdovských domoch, ktoré sme od majiteľov postupne odkúpili,“ informoval jeden z organizátorov, podpredseda občianskeho združenia HIPO Mačov Anton Blaho. „Uskutočnil sa tu zároveň 12. ročník podujatia Gazdovské dvory. Na začiatku prehliadky si návštevníci mohli pozrieť stálu výstavu ľudového nábytku a oblečenia. Máme tu tiež starú klasickú a stále funkčnú pekáreň na chlieb aj kováčsku vyhňu. Hostia mohli ochutnať mačovské kulinárske špeciality, prebehla tiež regionálna súťaž vo varení guľáša,“ dodal.
Veľmi zaujímavá je druhá zastávka - ukážka pôvodnej výroby dechtu nedokonalým spaľovaním borovicového dreva. „Nás Mačovčanov voľakedy volali smoliari. Smolou totiž u nás v minulosti volali decht na mazanie kolies a iných otáčavých častí rôznych zariadení,“ vysvetlil Blaho. Drevo pochádzajúce z pokrivených nízko rastúcich borovíc podľa neho naukladali do niekoľkometrovej pyramídy. Utesnili ju blatom a zvrchu zapálili. Pri obmedzenom prístupe vzduchu a vysokej teplote drevo začne dechtovať. Decht odkvapkáva do zbernej nádoby.
V tejto súvislosti Blaho upozornil na ďalšiu budúcu atrakciu skanzenu. Na pamiatku smoliarskeho remesla sa rozhodli postaviť približne trojmetrovú sochu mačovského smoliara. "Práve dnes ju z topoľového kmeňa začal vyrezávať ľudový umelec, rezbár Michal Bárta z Bystričian. V podstate by to mala byť socha aj podoba môjho otca Štefana, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o zachovanie kultúrneho dedičstva a ľudových zvykov. Bol ešte aj svedkom a tiež pomocníkom pri pálení smoly. Zomrel ako deväťdesiatročný,“ konštatoval hrdý syn Anton Blaho.
Popoludní sa v skanzene stretli rodáci a spoločne spomínali na dávne časy. Potom boli všetci účastníci svedkami stavania mája. Podvečer sa uskutočnil kultúrny program, v ktorom vystúpili folklórne súbory Košarinka z Temeša a Hájiček z Chrenovca – Brusna.
