Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudové tradície žiakom i pedagógom priblížila etnologička Zuzana Strečanská či členovia Folklórneho súboru Senior Vtáčnik.
Autor TASR
Prievidza 3. októbra (TASR) - Kroje či len jeho súčasti, alebo doplnky s ľudovou tematikou si v utorok obliekli študenti a pedagógovia Strednej odbornej školy obchodu a služieb (SOŠ OaS), ľudovo nazývanej Kalina v Prievidzi. Prvý ročník podujatia Slovenský deň kroja v našej škole mal poukázať na ľudové tradície a kultúrne dedičstvo, jeho súčasťou bolo vystúpenie tanečníkov i prezentácia krojov.
Kroj si do školy obliekla i Simona Karasová, požičala si ho od kamarátky, ktorá tancuje vo Vtáčniku. "Veľa to pre mňa znamená, poukázať, že som zo Slovenska. Som na to veľmi hrdá. Myslím, že je veľmi pekné obliecť sa takto do kroja," povedala Karasová. Študentka by si podľa svojich slov nevedela predstaviť chodiť v kroji do školy každý deň, iné by to bolo, ak by to bolo v minulosti. "Samozrejme, treba zachovávať tradície, je to naozaj krásne, ale treba ísť aj s novou dobou," podotkla Karasová.
Iniciátorom Slovenského dňa kroja v našej škole bola predmetová komisia slovenského jazyka a spoločenskovedných predmetov a predmetovou komisiou služieb. "Inšpirovala nás Banská Bystrica, kde v roku 2018 prvýkrát toto podujatie vzniklo. Chceli sme niečo takéto priniesť aj pre našich žiakov," uviedla učiteľka slovenského jazyka a literatúry Jana Lomnická.
Cieľom podujatia je podľa nej šíriť tradície, kultúrne dedičstvo, prekrásne kroje, ľudový odev, hudbu, ľudový tanec a toto všetko priblížiť predovšetkým mladej generácii, aby boli hrdí na svojich predkov a boli pokračovateľmi kultúrneho dedičstva.
Ľudové tradície na prievidzskej Kaline, ktorá si v tomto roku pripomína 104 rokov od svojho založenia, boli i v minulosti. "Keď sme pripravovali publikáciu k 100. výročiu, robili sme analýzu odborov, ktoré sa u nás vyučovali. Mnohé z nich sa tu vyučovali v rámci remeselnej zručnosti, ľudia chceli mať väčšiu kvalifikáciu, chceli sa zdokonaliť. Išlo najmä o odbory brašnár, garbiar, kožušník, obuvník, krajčír," spomenula pedagogička Kvetoslava Ďurčová.
Škola je podľa nej v poslednom čase zameraná najmä na gastronómiu, pričom v predmete gastronomický cestopis vyučujú aj tradičnú slovenskú kuchyňu. "Žiaci tak majú možnosť presvedčiť sa, že naše gazdinky kedysi vedeli z mála surovín vyčariť množstvo variantov chutných, zdravých jedál. To tiež úzko súvisí s ľudovou tradíciou a folklórom," dodala.
Ľudové tradície žiakom i pedagógom priblížila etnologička Zuzana Strečanská či členovia Folklórneho súboru Senior Vtáčnik.
Kroj si do školy obliekla i Simona Karasová, požičala si ho od kamarátky, ktorá tancuje vo Vtáčniku. "Veľa to pre mňa znamená, poukázať, že som zo Slovenska. Som na to veľmi hrdá. Myslím, že je veľmi pekné obliecť sa takto do kroja," povedala Karasová. Študentka by si podľa svojich slov nevedela predstaviť chodiť v kroji do školy každý deň, iné by to bolo, ak by to bolo v minulosti. "Samozrejme, treba zachovávať tradície, je to naozaj krásne, ale treba ísť aj s novou dobou," podotkla Karasová.
Iniciátorom Slovenského dňa kroja v našej škole bola predmetová komisia slovenského jazyka a spoločenskovedných predmetov a predmetovou komisiou služieb. "Inšpirovala nás Banská Bystrica, kde v roku 2018 prvýkrát toto podujatie vzniklo. Chceli sme niečo takéto priniesť aj pre našich žiakov," uviedla učiteľka slovenského jazyka a literatúry Jana Lomnická.
Cieľom podujatia je podľa nej šíriť tradície, kultúrne dedičstvo, prekrásne kroje, ľudový odev, hudbu, ľudový tanec a toto všetko priblížiť predovšetkým mladej generácii, aby boli hrdí na svojich predkov a boli pokračovateľmi kultúrneho dedičstva.
Ľudové tradície na prievidzskej Kaline, ktorá si v tomto roku pripomína 104 rokov od svojho založenia, boli i v minulosti. "Keď sme pripravovali publikáciu k 100. výročiu, robili sme analýzu odborov, ktoré sa u nás vyučovali. Mnohé z nich sa tu vyučovali v rámci remeselnej zručnosti, ľudia chceli mať väčšiu kvalifikáciu, chceli sa zdokonaliť. Išlo najmä o odbory brašnár, garbiar, kožušník, obuvník, krajčír," spomenula pedagogička Kvetoslava Ďurčová.
Škola je podľa nej v poslednom čase zameraná najmä na gastronómiu, pričom v predmete gastronomický cestopis vyučujú aj tradičnú slovenskú kuchyňu. "Žiaci tak majú možnosť presvedčiť sa, že naše gazdinky kedysi vedeli z mála surovín vyčariť množstvo variantov chutných, zdravých jedál. To tiež úzko súvisí s ľudovou tradíciou a folklórom," dodala.
Ľudové tradície žiakom i pedagógom priblížila etnologička Zuzana Strečanská či členovia Folklórneho súboru Senior Vtáčnik.
