Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uvariť ho natvrdo trvá 60 až 90 minút.
Autor TASR
Bojnice 15. apríla (TASR) - Pštrosie vajce môže dosiahnuť hmotnosť až 1,4 kilogramu. Uvariť ho natvrdo trvá 60 až 90 minút, pričom sa z neho dokáže najesť osem až desať ľudí. Nahrádza tak až 24 slepačích vajec, povedala pre TASR Anna Kohutková zo Zoologickej záhrady v Bojniciach.
Zaujímavostiam z oblasti vajíčok bola venovaná i tohtotýždňová prednáška pod názvom Nie je vajce ako vajce, ktorú pripravila Zoo Bojnice pri príležitosti Veľkej noci.
Vajíčka kladú aj plazy
"Vajíčka nenájdeme iba vo vtáčej ríši, takisto ich kladú plazy. Odlišujú sa tým, že majú kožovitý obal, nemajú tvrdú škrupinku ako vtáčie vajíčka. A vajíčka znášajú aj obojživelníky, ktoré však majú iba rôsolovitý obal, kde je malá čierna bodka, čo je vlastne zárodok. Neskôr sa z neho vyvíja žubrienka a potom žaba, ktorá už prechádza na súš," priblížila ďalej Kohutková. Vajcia je podľa nej možné nájsť aj v ríši cicavcov, sú to vlastne vajcorodé cicavce, ktoré žijú v Austrálii a na okolitých ostrovoch, ako napríklad vtákopysky alebo ježury.
Vajcia majú i rôzne tvary a farby, biele majú dutinové hniezdiče, pretože nepotrebujú, aby boli maskované, ostatné vtáky, ktoré majú otvorené hniezda, ich majú farebné alebo fľakaté, aby splývali s prostredím, kde sú nakladené. "Tiež majú tvary od guľatých, cez elipsovité až po špicaté na jednej strane. Tie kladú vtáky, ktoré majú hniezda v útesoch, mimo iných alky. Keby vajíčko chcelo vypadnúť z hniezda, nestane sa to, lebo sa bude krútiť do kolieska," vysvetlila Kohutková.
Najmenšie vajce má kolibrík, má váhu iba spinky, najväčšie má zase žralok obrovský, vo vtáčej ríši sa najväčším vajíčkom môže popýšiť pštros africký, konkretizovala Kohutková. V bojnickej zoologickej záhrade je zase najväčším to od nandu pampového, najmenším od papagája.
Zdobenie vajec
História zdobenia vajec siaha pravdepodobne až do praveku, neskôr sa maľovali v Egypte či Perzii. "V období pôstu ešte naši predkovia nemohli jesť mäso ani vajíčka. Keďže v tomto období začali sliepky veľa znášať, vajca uvarili, lebo vydržali dlhšie a farbili si ich načerveno. Tieto sa dávali kúpačom a ozdobené vyfúknuté slúžili ako kraslice," načrtla Kohutková.
Kraslice už nie sú podľa jej ďalších slov "doménou" len slepačích vajec, po novom sa už robia i z vajec pštrosa či nandu pampového. "Dá sa s nimi lepšie pracovať, keďže majú väčšiu plochu. Vyzerá to aj veľmi pekne," podotkla.
Zaujímavostiam z oblasti vajíčok bola venovaná i tohtotýždňová prednáška pod názvom Nie je vajce ako vajce, ktorú pripravila Zoo Bojnice pri príležitosti Veľkej noci.
Vajíčka kladú aj plazy
"Vajíčka nenájdeme iba vo vtáčej ríši, takisto ich kladú plazy. Odlišujú sa tým, že majú kožovitý obal, nemajú tvrdú škrupinku ako vtáčie vajíčka. A vajíčka znášajú aj obojživelníky, ktoré však majú iba rôsolovitý obal, kde je malá čierna bodka, čo je vlastne zárodok. Neskôr sa z neho vyvíja žubrienka a potom žaba, ktorá už prechádza na súš," priblížila ďalej Kohutková. Vajcia je podľa nej možné nájsť aj v ríši cicavcov, sú to vlastne vajcorodé cicavce, ktoré žijú v Austrálii a na okolitých ostrovoch, ako napríklad vtákopysky alebo ježury.
Vajcia majú i rôzne tvary a farby, biele majú dutinové hniezdiče, pretože nepotrebujú, aby boli maskované, ostatné vtáky, ktoré majú otvorené hniezda, ich majú farebné alebo fľakaté, aby splývali s prostredím, kde sú nakladené. "Tiež majú tvary od guľatých, cez elipsovité až po špicaté na jednej strane. Tie kladú vtáky, ktoré majú hniezda v útesoch, mimo iných alky. Keby vajíčko chcelo vypadnúť z hniezda, nestane sa to, lebo sa bude krútiť do kolieska," vysvetlila Kohutková.
Najmenšie vajce má kolibrík, má váhu iba spinky, najväčšie má zase žralok obrovský, vo vtáčej ríši sa najväčším vajíčkom môže popýšiť pštros africký, konkretizovala Kohutková. V bojnickej zoologickej záhrade je zase najväčším to od nandu pampového, najmenším od papagája.
Zdobenie vajec
História zdobenia vajec siaha pravdepodobne až do praveku, neskôr sa maľovali v Egypte či Perzii. "V období pôstu ešte naši predkovia nemohli jesť mäso ani vajíčka. Keďže v tomto období začali sliepky veľa znášať, vajca uvarili, lebo vydržali dlhšie a farbili si ich načerveno. Tieto sa dávali kúpačom a ozdobené vyfúknuté slúžili ako kraslice," načrtla Kohutková.
Kraslice už nie sú podľa jej ďalších slov "doménou" len slepačích vajec, po novom sa už robia i z vajec pštrosa či nandu pampového. "Dá sa s nimi lepšie pracovať, keďže majú väčšiu plochu. Vyzerá to aj veľmi pekne," podotkla.
