Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Neskôr v tábore zostalo len zariadenie, ktoré potom, ako spomenul Hagara, vyrabovali Košovčania, Nováčania, Laskárčania.
Autor TASR
Nováky 10. mája (TASR) - Ako muničné sklady mal pôvodne slúžiť sústreďovací tábor pre Židov, ktorý bol postavený severne od Laskára blízko Novák. Výstavba skladov sa začala v roku 1936 a židovský sústreďovací tábor tam bol zriadený o päť rokov neskôr.
"Po výstavbe skladov sa zistilo, že tieto nemôžu byť na voľnom priestranstve, lebo by boli v prípade vojny ľahko zasiahnuteľné. Preto sklady, už podzemné, neskôr postavili v Trebianke, v doline, a tieto sklady zostali nevyužité. Keď sa teda zriadili zberné tábory pre Židov, tak tam založili sústreďovací tábor," priblížil niekdajší Nováčan, veterán protikomunistického odboja a politický väzeň Martin Hagara z Bojníc, ktorý tábor aj párkrát navštívil so svojím otcom.
Podľa jeho slov v tábore bolo sústredených asi 1500 až 2000 Židov, ktorí tam mali zriadené rôzne dielne. "Mali tam napríklad krajčírsku dielňu, bolo tam veľa elektrických šijacích strojov, na ktorých šili uniformy pre žandárov, dôstojníkov. Potom tam bola kartonážna dielňa, kde pracovníci vyrábali škatule na topánky, knihárska dielňa. Dokonca tam boli jasle pre deti, škola, modlitebňa," vymenoval.
Tábor podľa Hagaru fungoval tak, že čo si Židia zarobili, z toho žili, väčšinou dostávali štátne zákazky, občas aj od súkromníkov. "Židia boli v tábore sústredení až do roku 1944 do vypuknutia Slovenského národného povstania, a to im vlastne vykrútilo krk. Lebo pokiaľ boli tam a tu neboli Nemci, boli vlastne chránení. To nebol koncentračný tábor ani pracovný tábor socialistický. Mali tam vlastnú samosprávu, strážili ho gardisti aj žandári na hlavnej bráne. Židia sa voľne pohybovali, nakupovali si potraviny, mali vlastnú kuchyňu," vysvetlil. Keď však vypuklo povstanie, časť mužského osadenstva z tábora sa pridala k povstalcom a ostatní sa z neho rozutekali, keď prišli Nemci, buď ich postrieľali, alebo zobrali do koncentračného tábora.
Neskôr v tábore zostalo len zariadenie, ktoré potom, ako spomenul Hagara, vyrabovali Košovčania, Nováčania, Laskárčania.
V laskárskom tábore boli neskoršie sústredení partizáni, Slováci, ktorých potom odvážali do gulagov, Nemci žijúci na Slovensku. V čase komunizmu slúžil ako tábor nútených prác, medzi inými tam istý čas strávil aj spevák František Krištof Veselý. Definitívne zanikol v 60. rokoch 20. storočia. Ako dodal Hagara, ešte dnes by tam však malo byť pod zemou pochovaných niekoľko desiatok pôvodom nemeckých obetí týfusu. Na mieste tábora sa dnes nachádza pole.
"Po výstavbe skladov sa zistilo, že tieto nemôžu byť na voľnom priestranstve, lebo by boli v prípade vojny ľahko zasiahnuteľné. Preto sklady, už podzemné, neskôr postavili v Trebianke, v doline, a tieto sklady zostali nevyužité. Keď sa teda zriadili zberné tábory pre Židov, tak tam založili sústreďovací tábor," priblížil niekdajší Nováčan, veterán protikomunistického odboja a politický väzeň Martin Hagara z Bojníc, ktorý tábor aj párkrát navštívil so svojím otcom.
Podľa jeho slov v tábore bolo sústredených asi 1500 až 2000 Židov, ktorí tam mali zriadené rôzne dielne. "Mali tam napríklad krajčírsku dielňu, bolo tam veľa elektrických šijacích strojov, na ktorých šili uniformy pre žandárov, dôstojníkov. Potom tam bola kartonážna dielňa, kde pracovníci vyrábali škatule na topánky, knihárska dielňa. Dokonca tam boli jasle pre deti, škola, modlitebňa," vymenoval.
Tábor podľa Hagaru fungoval tak, že čo si Židia zarobili, z toho žili, väčšinou dostávali štátne zákazky, občas aj od súkromníkov. "Židia boli v tábore sústredení až do roku 1944 do vypuknutia Slovenského národného povstania, a to im vlastne vykrútilo krk. Lebo pokiaľ boli tam a tu neboli Nemci, boli vlastne chránení. To nebol koncentračný tábor ani pracovný tábor socialistický. Mali tam vlastnú samosprávu, strážili ho gardisti aj žandári na hlavnej bráne. Židia sa voľne pohybovali, nakupovali si potraviny, mali vlastnú kuchyňu," vysvetlil. Keď však vypuklo povstanie, časť mužského osadenstva z tábora sa pridala k povstalcom a ostatní sa z neho rozutekali, keď prišli Nemci, buď ich postrieľali, alebo zobrali do koncentračného tábora.
Neskôr v tábore zostalo len zariadenie, ktoré potom, ako spomenul Hagara, vyrabovali Košovčania, Nováčania, Laskárčania.
V laskárskom tábore boli neskoršie sústredení partizáni, Slováci, ktorých potom odvážali do gulagov, Nemci žijúci na Slovensku. V čase komunizmu slúžil ako tábor nútených prác, medzi inými tam istý čas strávil aj spevák František Krištof Veselý. Definitívne zanikol v 60. rokoch 20. storočia. Ako dodal Hagara, ešte dnes by tam však malo byť pod zemou pochovaných niekoľko desiatok pôvodom nemeckých obetí týfusu. Na mieste tábora sa dnes nachádza pole.
