Vybral sa len kúsok za dedinou, vedel kam. Prešiel sa pozdĺž miestneho potoka a po pár minútach skutočne natrafil na bohatý trs túliacich sa k sebe farebne výrazných plodníc.
Autor TASR
Malinová 10. marca (TASR) – Skúsený hubár a amatérsky mykológ Jozef Vaš z Malinovej, neveľkej dedinky pod Strážovskými vrchmi na hornej Nitre, dnes navaril chutnú polievku z čerstvých húb, plamienok zimných. Ešte včera podvečer sa vybral na prvú tohtoročnú hubársku vychádzku. Správne usúdil, že hoci v noci ešte mrzne, cez deň sa teploty šplhajú k desiatim stupňom Celzia a to je počasie vhodné na rast prvých jedlých húb.
Vybral sa len kúsok za dedinou, vedel kam. Prešiel sa pozdĺž miestneho potoka a po pár minútach skutočne natrafil na bohatý trs túliacich sa k sebe farebne výrazných plodníc. Nemožno si ich pomýliť s inými druhmi drevokazných húb. Rastú často aj počas miernej zimy. Sú nápadné za mladi žltými, neskôr oranžovo-hnedými klobúkmi, belavými lupeňmi, ale najmä podľa tenkého hlúbika, ktorý je odspodu asi do polovice tmavo-plstnatý.
„Skutočne, ako by si huba proti chladu obula hnedé semišové čižmičky,“ smeje sa hubár, ktorý ju z minulosti pozná ako plamienku zamatovohlúbikovú. Je rád, že sa mu podaril takýto úlovok, asi ako prvému v dedine. Myslí si, že je to dobrá predzvesť pre tohoročnú hubársku sezónu, ktorá by mohla byť taká bohatá ako vlani. Čoskoro by už podľa neho mohli začať rásť aj smrčky a smrčkovce. Miesta, kde každý rok rastú, tiež dobre pozná. Už sa teší.
Plamienok naoberal takmer polovicu košíka. Odlúpil si aj kúsok dreva prerasteného podhubím. Doma si ním zaštepí pripravený klátik, aby mu na ňom huby vyrástli. Dnes ráno vstal skôr, aby huby spracoval. Manželku prekvapil uvarenou hubovou polievkou na kyslo, so smotanou. V takej chrumkavé plamienky najlepšie chutia.
Vybral sa len kúsok za dedinou, vedel kam. Prešiel sa pozdĺž miestneho potoka a po pár minútach skutočne natrafil na bohatý trs túliacich sa k sebe farebne výrazných plodníc. Nemožno si ich pomýliť s inými druhmi drevokazných húb. Rastú často aj počas miernej zimy. Sú nápadné za mladi žltými, neskôr oranžovo-hnedými klobúkmi, belavými lupeňmi, ale najmä podľa tenkého hlúbika, ktorý je odspodu asi do polovice tmavo-plstnatý.
„Skutočne, ako by si huba proti chladu obula hnedé semišové čižmičky,“ smeje sa hubár, ktorý ju z minulosti pozná ako plamienku zamatovohlúbikovú. Je rád, že sa mu podaril takýto úlovok, asi ako prvému v dedine. Myslí si, že je to dobrá predzvesť pre tohoročnú hubársku sezónu, ktorá by mohla byť taká bohatá ako vlani. Čoskoro by už podľa neho mohli začať rásť aj smrčky a smrčkovce. Miesta, kde každý rok rastú, tiež dobre pozná. Už sa teší.
Plamienok naoberal takmer polovicu košíka. Odlúpil si aj kúsok dreva prerasteného podhubím. Doma si ním zaštepí pripravený klátik, aby mu na ňom huby vyrástli. Dnes ráno vstal skôr, aby huby spracoval. Manželku prekvapil uvarenou hubovou polievkou na kyslo, so smotanou. V takej chrumkavé plamienky najlepšie chutia.