Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Náklady na elektrickú energiu, plyn a teplo podľa neho stúpli o viac ako 300 percent.
Autor TASR
Trenčín 15. decembra (TASR) – Celkové príjmy a výdavky mesta Trenčín by v budúcom roku mali byť na úrovni takmer 140 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na rok 2023, ktorý spolu s programovými rozpočtami na roky 2024 a 2025 na štvrtkovom zasadnutí schválili poslanci mestského zastupiteľstva.
Rozpočet počíta s bežnými príjmami 65,87 milióna eur, kapitálové príjmy by mali byť 42,5 milióna eur. Bežné výdavky sú rozpočtované na 65,2 milióna eur, kapitálové vo výške 71,48 milióna eur.
Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový (+665.783 eur), kapitálový rozpočet je schodkový (-29,34 milióna eur). Príjmové finančné operácie sú rozpočtované vo výške 30,99 milióna eur. Sú naviazané na kapitálové výdavky a splátky istín z poskytnutých úverov, ktoré sú rozpočtované v časti výdavkových finančných operácií vo výške 2,31 milióna eur.
"Pretrvávajú následky pandémie, pokračuje vojna na Ukrajine, energetická kríza priniesla rekordnú infláciu a tlačí nás rast cien tovarov a služieb. Pripočítať k tomu treba legislatívne zmeny na úrovni štátu, ktoré významne zhoršujú ekonomické postavenie samospráv," predostrel problémy pri tvorbe rozpočtu trenčiansky primátor Richard Rybníček.
Rozpočet podľa neho počíta s prijatím troch úverov. Bankový úver vo výške deväť miliónov eur na financovanie kapitálových výdavkov, ďalšie dva v celkovej výške 14,95 milióna eur z Environmentálneho fondu chce radnica použiť na rekonštrukciu verejného osvetlenia. V roku 2023 by z neho mesto malo vyčerpať 6,5 milióna eur.
"V rokoch 2024 a 2025 nepočítame s prijatím nového úveru ani s použitím rezervného fondu na bežné a kapitálové výdavky. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti berie kompetencie voleným zástupcom samospráv a núti ich stagnovať," zdôraznil Rybníček.
Snahou mesta je podľa neho zachovať vitálne, zákonné a zmluvné povinnosti a radikálne neobmedziť rozsah a kvalitu služieb. Radnica je po zapracovaní legislatívnych zmien štátu nútená pristúpiť k zvýšeniu poplatkov (sociálne služby, školy, školské zariadenia, parkovanie, poplatky za odpad a ďalšie).
Náklady na elektrickú energiu, plyn a teplo podľa neho stúpli o viac ako 300 percent. Pri tvorbe rozpočtu museli prehodnotiť údržbu komunikácií, verejnú zeleň, kultúru, údržbu budov. O 20 percent sa znížia finančné prostriedky určené na dotácie.
"Rozpočet je jeden z najrozvojovejších, ale zároveň aj jeden z najrizikovejších, aké som predkladal. Je to napäté, svojím spôsobom rizikové. Ale keďže sme sa v posledných rokoch správali zodpovedne, aj v takejto neľahkej situácii si môžeme dovoliť menšie riziko, aby sme čo najviac vyšli ľuďom v ústrety," doplnil Rybníček.
Rozpočet počíta s bežnými príjmami 65,87 milióna eur, kapitálové príjmy by mali byť 42,5 milióna eur. Bežné výdavky sú rozpočtované na 65,2 milióna eur, kapitálové vo výške 71,48 milióna eur.
Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový (+665.783 eur), kapitálový rozpočet je schodkový (-29,34 milióna eur). Príjmové finančné operácie sú rozpočtované vo výške 30,99 milióna eur. Sú naviazané na kapitálové výdavky a splátky istín z poskytnutých úverov, ktoré sú rozpočtované v časti výdavkových finančných operácií vo výške 2,31 milióna eur.
"Pretrvávajú následky pandémie, pokračuje vojna na Ukrajine, energetická kríza priniesla rekordnú infláciu a tlačí nás rast cien tovarov a služieb. Pripočítať k tomu treba legislatívne zmeny na úrovni štátu, ktoré významne zhoršujú ekonomické postavenie samospráv," predostrel problémy pri tvorbe rozpočtu trenčiansky primátor Richard Rybníček.
Rozpočet podľa neho počíta s prijatím troch úverov. Bankový úver vo výške deväť miliónov eur na financovanie kapitálových výdavkov, ďalšie dva v celkovej výške 14,95 milióna eur z Environmentálneho fondu chce radnica použiť na rekonštrukciu verejného osvetlenia. V roku 2023 by z neho mesto malo vyčerpať 6,5 milióna eur.
"V rokoch 2024 a 2025 nepočítame s prijatím nového úveru ani s použitím rezervného fondu na bežné a kapitálové výdavky. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti berie kompetencie voleným zástupcom samospráv a núti ich stagnovať," zdôraznil Rybníček.
Snahou mesta je podľa neho zachovať vitálne, zákonné a zmluvné povinnosti a radikálne neobmedziť rozsah a kvalitu služieb. Radnica je po zapracovaní legislatívnych zmien štátu nútená pristúpiť k zvýšeniu poplatkov (sociálne služby, školy, školské zariadenia, parkovanie, poplatky za odpad a ďalšie).
Náklady na elektrickú energiu, plyn a teplo podľa neho stúpli o viac ako 300 percent. Pri tvorbe rozpočtu museli prehodnotiť údržbu komunikácií, verejnú zeleň, kultúru, údržbu budov. O 20 percent sa znížia finančné prostriedky určené na dotácie.
"Rozpočet je jeden z najrozvojovejších, ale zároveň aj jeden z najrizikovejších, aké som predkladal. Je to napäté, svojím spôsobom rizikové. Ale keďže sme sa v posledných rokoch správali zodpovedne, aj v takejto neľahkej situácii si môžeme dovoliť menšie riziko, aby sme čo najviac vyšli ľuďom v ústrety," doplnil Rybníček.
