Odznejú zaznamenané príhovory preživšieho Ladislava Welwarda a emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka a tiež modlitba za zosnulých rabína M. B. Kapustina.
Autor TASR
Trenčín 7. septembra (TASR) - Mesto Trenčín sa v piatok (8. 9.) pridá k tretiemu ročníku celoslovenského podujatia s názvom Nezabudnutí susedia. Informovala o tom trenčianska hovorkyňa Erika Ságová.
Pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia (9. september) zaznejú od 10.00 h na 130 miestach celého Slovenska sirény a zvony, ktoré otvoria pietnu slávnosť na všetkých miestach s rovnakým scenárom. V Trenčíne bude dejiskom podujatia priestor pri synagóge na Štúrovom námestí.
Odznejú zaznamenané príhovory preživšieho Ladislava Welwarda a emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka a tiež modlitba za zosnulých rabína M. B. Kapustina. Na každom mieste sa potom už naživo budú čítať mená obetí holokaustu a tiež mená záchrancov.
Nariadením vlády slovenského štátu z 9. septembra 1941 (Židovský kódex) stratili ľudia židovského vierovyznania občianske práva.
Trenčianska židovská komunita tvorila v roku 1940 približne 1800 osôb z celkového počtu viac ako 11.000 obyvateľov. Trenčianski židia patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné.
V roku 1941 však prišlo na rad potupné označovanie židovských obchodov, nosenie žltej hviezdy a zákazy voľného pohybu napríklad aj po lesoparku Brezina, mestskom parku či Hlinkovom, dnes Mierovom námestí.
Ich prenasledovanie bolo zavŕšené na jar 1942 transportom väčšiny trenčianskych židov do nacistických koncentračných táborov. Takmer z dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo vyše 1500 ľudí.
Pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia (9. september) zaznejú od 10.00 h na 130 miestach celého Slovenska sirény a zvony, ktoré otvoria pietnu slávnosť na všetkých miestach s rovnakým scenárom. V Trenčíne bude dejiskom podujatia priestor pri synagóge na Štúrovom námestí.
Odznejú zaznamenané príhovory preživšieho Ladislava Welwarda a emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka a tiež modlitba za zosnulých rabína M. B. Kapustina. Na každom mieste sa potom už naživo budú čítať mená obetí holokaustu a tiež mená záchrancov.
Nariadením vlády slovenského štátu z 9. septembra 1941 (Židovský kódex) stratili ľudia židovského vierovyznania občianske práva.
Trenčianska židovská komunita tvorila v roku 1940 približne 1800 osôb z celkového počtu viac ako 11.000 obyvateľov. Trenčianski židia patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné.
V roku 1941 však prišlo na rad potupné označovanie židovských obchodov, nosenie žltej hviezdy a zákazy voľného pohybu napríklad aj po lesoparku Brezina, mestskom parku či Hlinkovom, dnes Mierovom námestí.
Ich prenasledovanie bolo zavŕšené na jar 1942 transportom väčšiny trenčianskych židov do nacistických koncentračných táborov. Takmer z dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo vyše 1500 ľudí.