Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trenčianska radnica podľa hovorkyne priebežne revitalizuje trávniky vo verejnej zeleni a zakladá kvitnúce lúky a zmiešané kvetinové porasty, najmä v zelených pásoch medzi cestami a chodníkmi.
Autor TASR
Trenčín 7. septembra (TASR) – Trenčianska radnica spracovala v rokoch 2019 – 2020 Stratégiu adaptability mesta Trenčín na zmenu klímy. Dokument definuje systematický súbor krokov na zníženie citlivosti a zvýšenie adaptívnej kapacity na vplyvy zmeny klímy. Opatrenia postupne premieta do územného plánu mesta.
Ako informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová, v rokoch 2019 - 2021 samospráva zrealizovala viaceré projekty revitalizácií sídliskových vnútroblokov, verejných priestorov a verejných parkov. Dôraz kládli na zlepšenie biodiverzity, integráciu prvkov zelenej a sivej infraštruktúry pre trvalo udržateľné hospodárenie so zrážkovými vodami a tiež na ochranu a podporu ekosystémových služieb, ktoré sú poskytované stromami vo verejnej zeleni. Tieto projekty boli financované prevažne prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Európskej únie.
„Komplexná revitalizácia verejných priestranstiev a vnútroblokov v rokoch 2019 – 2021 sa týkala celkovej rozlohy takmer 50.000 štvorcových metrov. Tieto projekty boli financované prevažne prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Európskej únie. Na ich realizáciu sme získali viac ako 2,6 milióna eur. Mesto sa podieľalo piatimi percentami zo svojho rozpočtu,“ informovala Ságová.
Ako dodala, mestským projektmi rozvíjajú systém sídelnej zelene v urbanizovanom prostredí, ako sú parky a záhrady, pásy izolačnej zelene, vodné prvky a plochy, stromoradia, horizontálne a vertikálne vegetačné prvky na budovách, zelené strechy, pergoly a podobne.
„Vysádzame stromy a vykonávame pravidelné arboristické orezy vzrastlých stromov. Každoročne v rámci náhradnej výsadby sadíme stromy najmä formou stromoradí, a to hlavne v zelených pásoch pozdĺž komunikácií. V ostatných troch rokoch sme vysadili 400 stromov, pričom sme použili špeciálne vaky na ich zalievanie. V suchom období zvyšujú šancu stromov na prežitie,“ doplnila hovorkyňa.
Radnica podľa nej priebežne revitalizuje trávniky vo verejnej zeleni a zakladá kvitnúce lúky a zmiešané kvetinové porasty, najmä v zelených pásoch medzi cestami a chodníkmi. Okrem estetickej hodnoty a zvýšenia biodiverzity je významná ich bioklimatická funkcia v zastavanom území mesta. Zadržiavajú dažďovú vodu, zvyšujú vlhkosť vzduchu a ochladzujú ho.
„Na vytipovaných lokalitách aplikujeme mozaikovité kosenie, plocha sa nekosí naraz celá. Na týchto plochách sú aj nové záhony trvaliek, letničiek, okrasných tráv a cibuľovín. Od roku 2019 sme založili asi 2500 štvorcových metrov zmiešaných kvetinových záhonov a kvitnúcich lúk a strojovo vysadili takmer 800 štvorcových metrov cibuľovín,“ uzavrela Ságová.
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.
Ako informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová, v rokoch 2019 - 2021 samospráva zrealizovala viaceré projekty revitalizácií sídliskových vnútroblokov, verejných priestorov a verejných parkov. Dôraz kládli na zlepšenie biodiverzity, integráciu prvkov zelenej a sivej infraštruktúry pre trvalo udržateľné hospodárenie so zrážkovými vodami a tiež na ochranu a podporu ekosystémových služieb, ktoré sú poskytované stromami vo verejnej zeleni. Tieto projekty boli financované prevažne prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Európskej únie.
„Komplexná revitalizácia verejných priestranstiev a vnútroblokov v rokoch 2019 – 2021 sa týkala celkovej rozlohy takmer 50.000 štvorcových metrov. Tieto projekty boli financované prevažne prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Európskej únie. Na ich realizáciu sme získali viac ako 2,6 milióna eur. Mesto sa podieľalo piatimi percentami zo svojho rozpočtu,“ informovala Ságová.
Ako dodala, mestským projektmi rozvíjajú systém sídelnej zelene v urbanizovanom prostredí, ako sú parky a záhrady, pásy izolačnej zelene, vodné prvky a plochy, stromoradia, horizontálne a vertikálne vegetačné prvky na budovách, zelené strechy, pergoly a podobne.
„Vysádzame stromy a vykonávame pravidelné arboristické orezy vzrastlých stromov. Každoročne v rámci náhradnej výsadby sadíme stromy najmä formou stromoradí, a to hlavne v zelených pásoch pozdĺž komunikácií. V ostatných troch rokoch sme vysadili 400 stromov, pričom sme použili špeciálne vaky na ich zalievanie. V suchom období zvyšujú šancu stromov na prežitie,“ doplnila hovorkyňa.
Radnica podľa nej priebežne revitalizuje trávniky vo verejnej zeleni a zakladá kvitnúce lúky a zmiešané kvetinové porasty, najmä v zelených pásoch medzi cestami a chodníkmi. Okrem estetickej hodnoty a zvýšenia biodiverzity je významná ich bioklimatická funkcia v zastavanom území mesta. Zadržiavajú dažďovú vodu, zvyšujú vlhkosť vzduchu a ochladzujú ho.
„Na vytipovaných lokalitách aplikujeme mozaikovité kosenie, plocha sa nekosí naraz celá. Na týchto plochách sú aj nové záhony trvaliek, letničiek, okrasných tráv a cibuľovín. Od roku 2019 sme založili asi 2500 štvorcových metrov zmiešaných kvetinových záhonov a kvitnúcich lúk a strojovo vysadili takmer 800 štvorcových metrov cibuľovín,“ uzavrela Ságová.
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.
