Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa podpredsedu Včelárskeho ekologického spolku Slovenska Michala Bizoňa bude na Trenčianskom hrade sedem úľov zo smrekového, ale i lipového dreva. Každý úľ má priemer asi meter, výšku dva metre.
Autor TASR
Trenčín 24. júla (TASR) – Priblíženie histórie a súčasnosti včelárstva s dôrazom na ekologický aspekt a vzdelávanie mladej generácie sú hlavnými cieľmi umiestnenia včelích úľov v areáli Trenčianskeho hradu. Na hrade úle umiestnil Včelársky ekologický spolok Slovenska.
Podľa podpredsedu Včelárskeho ekologického spolku Slovenska Michala Bizoňa bude na Trenčianskom hrade sedem úľov zo smrekového, ale i lipového dreva. Každý úľ má priemer asi meter, výšku dva metre.
„História medu sprevádza ľudstvo ako také. Chceme prepojiť históriu včelárenia, históriu medu a medoviny na hradoch, prepojiť včelu s prírodou. To všetko formou vzdelávania. I preto sme pripravili špeciálne úle s vkladacími kazetami a presklenými dvierkami, aby návštevníci včielky videli a nemuseli sme ich stále vyberať,“ priblížil Bizoň.
Včely by mali do nových úľov umiestniť v auguste, prvý med podľa Bizoňa bude závisieť od milosrdnosti prírody. „Chceme deťom ukázať, že včela, príroda a človek sú jeden spojený kruh. Ak včely nebudú mať pašu, nebude med. Ale keď včely nebudú mať pašu, nebudú možno ani jablká. Cez intenzívne poľnohospodárstvo si síce ľudia zásobujú špajze, ale nevnímajú skutočné prírodné produkty. Keď si kúpite v supermarkete med, po roku ho otočíte a ide vzduchová bublinka, tak sa pýtam, aký je to med? Pravý med by mal skryštalizovať,“ zdôraznil Bizoň.
Autor myšlienky umiestnenia úľov na hrad a predseda Včelárskeho ekologického spolku Slovenska Martin Hodoško chcú zaviesť na hrade včelárenie v rámci biochovov. Budú sa snažiť chovať včely ekologicky, no najmä robiť osvetu medzi mladými ľuďmi.
Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne Petra Martiniska je umiestnenie úľov na hrade dobrou myšlienkou. Včelári z Púchova s ňou prišli už pred dvomi rokmi, vedenie múzea s nimi podpísalo memorandum o spolupráci a teraz sa začalo s realizáciou projektu.
„Úle sme umiestnili neďaleko Jeremiášovej bašty do časti hradu, ktorá nie je prístupná verejnosti. Prístup k úľom bude možný iba pod dohľadom odborníkov zo Včelárskeho ekologického spolku v ochrannom odeve. Verím, že vzbudíme záujem najmä u mladých ľudí. Tí môžu vidieť, ako fungovalo včelárstvo, keď bolo ešte remeslom, keď to nebol priemysel,“ uzavrel Martinisko.
Podľa podpredsedu Včelárskeho ekologického spolku Slovenska Michala Bizoňa bude na Trenčianskom hrade sedem úľov zo smrekového, ale i lipového dreva. Každý úľ má priemer asi meter, výšku dva metre.
„História medu sprevádza ľudstvo ako také. Chceme prepojiť históriu včelárenia, históriu medu a medoviny na hradoch, prepojiť včelu s prírodou. To všetko formou vzdelávania. I preto sme pripravili špeciálne úle s vkladacími kazetami a presklenými dvierkami, aby návštevníci včielky videli a nemuseli sme ich stále vyberať,“ priblížil Bizoň.
Včely by mali do nových úľov umiestniť v auguste, prvý med podľa Bizoňa bude závisieť od milosrdnosti prírody. „Chceme deťom ukázať, že včela, príroda a človek sú jeden spojený kruh. Ak včely nebudú mať pašu, nebude med. Ale keď včely nebudú mať pašu, nebudú možno ani jablká. Cez intenzívne poľnohospodárstvo si síce ľudia zásobujú špajze, ale nevnímajú skutočné prírodné produkty. Keď si kúpite v supermarkete med, po roku ho otočíte a ide vzduchová bublinka, tak sa pýtam, aký je to med? Pravý med by mal skryštalizovať,“ zdôraznil Bizoň.
Autor myšlienky umiestnenia úľov na hrad a predseda Včelárskeho ekologického spolku Slovenska Martin Hodoško chcú zaviesť na hrade včelárenie v rámci biochovov. Budú sa snažiť chovať včely ekologicky, no najmä robiť osvetu medzi mladými ľuďmi.
Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne Petra Martiniska je umiestnenie úľov na hrade dobrou myšlienkou. Včelári z Púchova s ňou prišli už pred dvomi rokmi, vedenie múzea s nimi podpísalo memorandum o spolupráci a teraz sa začalo s realizáciou projektu.
„Úle sme umiestnili neďaleko Jeremiášovej bašty do časti hradu, ktorá nie je prístupná verejnosti. Prístup k úľom bude možný iba pod dohľadom odborníkov zo Včelárskeho ekologického spolku v ochrannom odeve. Verím, že vzbudíme záujem najmä u mladých ľudí. Tí môžu vidieť, ako fungovalo včelárstvo, keď bolo ešte remeslom, keď to nebol priemysel,“ uzavrel Martinisko.
