Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Petra Sandtnera sa program začal gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Všetkých svätých.
Autor TASR
Ilava 23. júla (TASR) – Pri príležitosti 40. výročia úmrtia blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka sa dnes v Ilave uskutočnila pietna spomienka na pamiatku nespravodlivo väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici.
Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Petra Sandtnera sa program začal gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Všetkých svätých, ktorý sa nachádza uprostred väznice, a slúžil ju cirkevný historik Peter Borza. "Nasledovala pietna spomienka pri pamätných tabuliach obetí komunistického režimu pred väznicou, pri ktorých položili kvety a predniesli prejavy predstavitelia KPVS a Konfederácie politických väzňov Českej republiky. Prečítali sme svedectvo Rudolfa Bošnáka, ktorý pôsobil v Ilave ako posledný väzenský duchovný do roku 1969. A o dva roky tam bol uväznený. Takže vo svojej knihe porovnal pomery vo väznici pred a po nástupe komunistického režimu," povedal Sandtner.
Doplnil, že program zakončila panychída za zosnulých politických väzňov, návšteva podzemia kostola a mestského múzea s väzenskými exponátmi. "Je v ňom zaujímavá najmä podrobná maketa väznice, na ktorej sa učili dozorcovia," dodal predseda KPVS.
Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské v okrese Bardejov. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Pôsobil na viacerých postoch. Napríklad, keď bola zriadená farnosť v Prahe, biskup Pavol Peter Gojdič vymenoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol spirituálom Kňazského seminára v Prešove. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. Neskôr pôsobil ako profesor pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove. Za biskupa bol vysvätený 11. mája 1947.
V súvislosti s Prešovským soborom 28. apríla 1950, keď vtedajšia štátna moc postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákon, sa ThDr. Vasiľ Hopko ocitol v domácom väzení a neskôr ho internovali na rôznych miestach. V októbri 1950 bol zatknutý a po viac ako roku krutého vyšetrovania ho 24. októbra 1951 odsúdili na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest a stratu občianskych práv na desať rokov. Tým sa preňho začala strastiplná cesta po neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, v českom Mírove a Valdiciach.
Z väzenia ho prepustili v máji 1964 v zlom zdravotnom stave. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 síce vykonával funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Vasiľa Hopka za blahoslaveného 14. septembra 2003 v bratislavskej Petržalke na nádvorí Chrámu Svätej rodiny.
Podľa predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Petra Sandtnera sa program začal gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Všetkých svätých, ktorý sa nachádza uprostred väznice, a slúžil ju cirkevný historik Peter Borza. "Nasledovala pietna spomienka pri pamätných tabuliach obetí komunistického režimu pred väznicou, pri ktorých položili kvety a predniesli prejavy predstavitelia KPVS a Konfederácie politických väzňov Českej republiky. Prečítali sme svedectvo Rudolfa Bošnáka, ktorý pôsobil v Ilave ako posledný väzenský duchovný do roku 1969. A o dva roky tam bol uväznený. Takže vo svojej knihe porovnal pomery vo väznici pred a po nástupe komunistického režimu," povedal Sandtner.
Doplnil, že program zakončila panychída za zosnulých politických väzňov, návšteva podzemia kostola a mestského múzea s väzenskými exponátmi. "Je v ňom zaujímavá najmä podrobná maketa väznice, na ktorej sa učili dozorcovia," dodal predseda KPVS.
Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské v okrese Bardejov. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Pôsobil na viacerých postoch. Napríklad, keď bola zriadená farnosť v Prahe, biskup Pavol Peter Gojdič vymenoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol spirituálom Kňazského seminára v Prešove. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. Neskôr pôsobil ako profesor pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove. Za biskupa bol vysvätený 11. mája 1947.
V súvislosti s Prešovským soborom 28. apríla 1950, keď vtedajšia štátna moc postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákon, sa ThDr. Vasiľ Hopko ocitol v domácom väzení a neskôr ho internovali na rôznych miestach. V októbri 1950 bol zatknutý a po viac ako roku krutého vyšetrovania ho 24. októbra 1951 odsúdili na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest a stratu občianskych práv na desať rokov. Tým sa preňho začala strastiplná cesta po neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, v českom Mírove a Valdiciach.
Z väzenia ho prepustili v máji 1964 v zlom zdravotnom stave. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 síce vykonával funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Vasiľa Hopka za blahoslaveného 14. septembra 2003 v bratislavskej Petržalke na nádvorí Chrámu Svätej rodiny.
