Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Desiaty august je pamätným dňom obetí banských nešťastí, ktoré si doposiaľ vo svojej histórii vyžiadali 466 obetí.
Autor TASR
,aktualizované Prievidza 10. augusta (TASR) – V Handlovej dnes spomínali na obete banských nešťastí. Deň bielych ruží, ako sa spomienka volá, reaguje na najväčšiu tragédiu v histórii slovenského baníctva z 10. augusta 2009, keď v bani v Handlovej zahynulo následkom výbuchu 20 baníkov a banských záchranárov. Spomienka vyvrcholila večer položením kvetov k Pamätníku baníkov na Ulici 29. augusta, obete baní si do Handlovej prišli uctiť minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, poslankyňa Národnej rady SR Katarína Macháčková, zástupcovia štátnej správy, krajskej a miestnych samospráv, pozostalí i banskí záchranári.
"Handlovou otriasla informácia o nevyfáraní, o výbuchu a o 20 obetiach, ktoré ostali v bani. Hneď večer, spontánne, som sa tu stretol s obyvateľmi Handlovej a zapálili sme prvé sviečky pri tomto pamätníku. A sľúbili sme si, že tieto sviečky budú svietiť dovtedy, kým nebudú vynesené posledné telesné pozostatky našich kamarátov z bane Handlová. Ono sa to tak stalo, celý týždeň tu svietili svetlá, svietili tu takisto sviečky, kládli sme tu kvety nielen my, ale každý, kto Handlovou prechádzal," pripomenul udalosti z 10. augusta 2009 vo svojom príhovore primátor baníckeho mesta Rudolf Podoba.
Pre šéfa rezortu práce je pamätník baníkov aj veľkým mementom. "Práca je jeden z najväčších inštitútov ľudského bytia a prináša svoje paradoxy a tragédie, preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme po prvé nezabúdali na tých, ktorí pri práci prišli o svoj život. Ale po druhé, aby sme nezabudli na to, že je potrebné urobiť niečo viac pre to, aby prevencia, aj vyššie náklady, základné normy prinášali čo najmenej takýchto tragických udalostí," povedal vo svojom príhovore.
Podpora baníctva na hornej Nitre, ako ďalej uviedol Richter, je veľmi aktuálnou otázkou, ktorá by mala byť predmetom rokovania terajšej vlády. Jedna vec je podľa jeho slov ekonomika samotnej ťažby, druhá vec je regionálna oblasť, ktorá sa týka politiky zamestnanosti a tá jeho ako ministra práce prirodzene najviac zaujíma. "Preto mojím záujmom je a bude zhodnotiť, čo v tom prípade aj z pohľadu štátu ako ekonóma je lacnejšie. Či investovať stále do ťažby uhlia, zachovať zamestnanosť aj istú sociálno-ekonomickú úroveň obyvateľstva takýchto regiónov, alebo či postupne hľadať a vytvárať nové podmienky. Môj názor je taký, že skôr tá druhá cesta, áno, postupne vytvárať iné podmienky, ale v žiadnom prípade neriešiť gilotínou, jednorazovým opatrením a riešením akékoľvek ukončenie. Aj napriek tomu, že to nemusí byť vždy ziskové. Ten spoločenský záujem vnímam ako veľmi veľký," dodal.
Tento deň je rovnako pamätným dňom obetí banských nešťastí, ktoré si doposiaľ vo svojej histórii vyžiadali 466 obetí. Deň bielych ruží sa začal o 09.30 h rozozvučaním zvonov na Kostole sv. Kataríny, ktoré tak pripomenuli posledné spojenie s baníkmi v podzemí. Počas dňa mohli delegácie položiť kytice kvetov k pamätníku v širšom centre mesta, ako i na cintoríne pri Pamätníku obetí banských nešťastí na hornej Nitre.
Kauzu tragického výbuchu v bani, ktorý si vyžiadal životy 20 mužov, Okresný súd v Prievidzi uzavrel ešte vlani začiatkom mája. Trojicu pracovníkov Hornonitrianskych baní Prievidza, obžalovaných z prečinu všeobecného ohrozenia, odsúdil vlani začiatkom mája samosudca na niekoľkoročné tresty odňatia slobody, ako i zákaz výkonu činnosti vedúcich pracovníkov. Rozsudok nie je právoplatný, obhajcovia obžalovaných i prokuratúra sa odvolali. Kauzou by sa mal teda zaoberať Krajský súd v Trenčíne, termín verejného zasadnutia zatiaľ vytýčený nie je. "Spis bol Krajskému súdu v Trenčíne predložený v marci tohto roka. Odvolací senát si musí spis najprv naštudovať, čo si vyžiada určitý čas. Ide o skutkovo aj právne komplikovanú trestnú vec, spis má viac ako 4300 listov, samotný rozsudok Okresného súdu Prievidza má 69 strán," informoval TASR hovorca trenčianskeho súdu Roman Tarabus.
Novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú poslanci NR SR schválili 26. októbra 2010, priradila do kalendára Pamätný deň Slovenskej republiky - 10. august ako Deň obetí banských nešťastí. Na stretnutí zástupcov Hornonitrianskych baní Prievidza a mesta Handlová, ktoré inicioval v roku 2010 primátor Handlovej, boli ako symbol tohto dňa vybraté práve biele ruže. Biela ako symbol nevinnosti a zelené lístky ako symbol nádeje, že sa už nič také nestane.
Pamätný deň obetí banských nešťastí si dnes na hornej Nitre okrem Handlovej pripomenuli aj v baníckom meste Prievidza. Pôvodne sa mala pietna spomienka uskutočniť pri bronzovej soche baníka, jedného zo symbolov mesta. Pre zlé počasie, vytrvalý dážď, sa účastníci pietnej spomienky, bývalí aj súčasní baníci, členovia Hornonitrianskeho baníckeho spolku, aj príbuzní chlapov, ktorí zahynuli v bani, stretli v obradnej sieni mestského úradu.
Po úvodnej hymnickej piesni Zdar Boh hore, ktorú zaspieval banícky spevokol Kahanec, sa k prítomným prihovorila primátorka mesta, poslankyňa Národnej rady SR Katarína Macháčková. Pripomenula, že horná Nitra je s baníctvom úzko spojená, a preto každé banské nešťastie obyvatelia veľmi citlivo vnímajú. „Banícke povolanie je ťažké, ale aj rizikové. Hoci baníctvo pre mesto prinieslo vo všetkých smeroch predovšetkým úžitok, pretože práve vďaka ťažbe uhlia zaznamenalo mesto nezvyčajný rozvoj, často však prinieslo aj bolesť a smútok. Skloňme preto svoje hlavy v pokore a majme v trvalej úcte ľudí, ktorých si baňa vybrala ako svoje obete. Zdar boh baníci! Zdar boh baníckym obetiam!“ uzavrela Macháčková.
Zúčastneným sa prihovoril aj predseda baníckeho spolku Vladimír Tulis. Pripomenul, že v podzemí zahynulo mnoho chlapov, kamarátov, spolupracovníkov. „Nikdy na nich nezabudneme,“ zdôraznil. Vyzdvihol, že od roku 2010 si na celom Slovensku pripomíname obete banských tragédií ako pamätný deň. Pretože, ako zdôraznil, „baníci nikdy nefárali do podzemia pre svoju slávu, ale úžitok z ich práce mala celá spoločnosť“.
Účastníkov potom vyzval na minútu ticha za zvukov baníckej klopačky. Spomienkovú slávnosť ukončila banícka hymna, ktorú spievali všetci prítomní vrátane primátorky, ktorú pred dvomi rokmi slávnostne prijali do baníckeho stavu. Keďže medzitým dážď ustal, zástupcovia baníckeho spolku sa predsa len vybrali položiť symbolické kytice bielych ruží k soche baníka.
"Handlovou otriasla informácia o nevyfáraní, o výbuchu a o 20 obetiach, ktoré ostali v bani. Hneď večer, spontánne, som sa tu stretol s obyvateľmi Handlovej a zapálili sme prvé sviečky pri tomto pamätníku. A sľúbili sme si, že tieto sviečky budú svietiť dovtedy, kým nebudú vynesené posledné telesné pozostatky našich kamarátov z bane Handlová. Ono sa to tak stalo, celý týždeň tu svietili svetlá, svietili tu takisto sviečky, kládli sme tu kvety nielen my, ale každý, kto Handlovou prechádzal," pripomenul udalosti z 10. augusta 2009 vo svojom príhovore primátor baníckeho mesta Rudolf Podoba.
Pre šéfa rezortu práce je pamätník baníkov aj veľkým mementom. "Práca je jeden z najväčších inštitútov ľudského bytia a prináša svoje paradoxy a tragédie, preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme po prvé nezabúdali na tých, ktorí pri práci prišli o svoj život. Ale po druhé, aby sme nezabudli na to, že je potrebné urobiť niečo viac pre to, aby prevencia, aj vyššie náklady, základné normy prinášali čo najmenej takýchto tragických udalostí," povedal vo svojom príhovore.
Podpora baníctva na hornej Nitre, ako ďalej uviedol Richter, je veľmi aktuálnou otázkou, ktorá by mala byť predmetom rokovania terajšej vlády. Jedna vec je podľa jeho slov ekonomika samotnej ťažby, druhá vec je regionálna oblasť, ktorá sa týka politiky zamestnanosti a tá jeho ako ministra práce prirodzene najviac zaujíma. "Preto mojím záujmom je a bude zhodnotiť, čo v tom prípade aj z pohľadu štátu ako ekonóma je lacnejšie. Či investovať stále do ťažby uhlia, zachovať zamestnanosť aj istú sociálno-ekonomickú úroveň obyvateľstva takýchto regiónov, alebo či postupne hľadať a vytvárať nové podmienky. Môj názor je taký, že skôr tá druhá cesta, áno, postupne vytvárať iné podmienky, ale v žiadnom prípade neriešiť gilotínou, jednorazovým opatrením a riešením akékoľvek ukončenie. Aj napriek tomu, že to nemusí byť vždy ziskové. Ten spoločenský záujem vnímam ako veľmi veľký," dodal.
Tento deň je rovnako pamätným dňom obetí banských nešťastí, ktoré si doposiaľ vo svojej histórii vyžiadali 466 obetí. Deň bielych ruží sa začal o 09.30 h rozozvučaním zvonov na Kostole sv. Kataríny, ktoré tak pripomenuli posledné spojenie s baníkmi v podzemí. Počas dňa mohli delegácie položiť kytice kvetov k pamätníku v širšom centre mesta, ako i na cintoríne pri Pamätníku obetí banských nešťastí na hornej Nitre.
Kauzu tragického výbuchu v bani, ktorý si vyžiadal životy 20 mužov, Okresný súd v Prievidzi uzavrel ešte vlani začiatkom mája. Trojicu pracovníkov Hornonitrianskych baní Prievidza, obžalovaných z prečinu všeobecného ohrozenia, odsúdil vlani začiatkom mája samosudca na niekoľkoročné tresty odňatia slobody, ako i zákaz výkonu činnosti vedúcich pracovníkov. Rozsudok nie je právoplatný, obhajcovia obžalovaných i prokuratúra sa odvolali. Kauzou by sa mal teda zaoberať Krajský súd v Trenčíne, termín verejného zasadnutia zatiaľ vytýčený nie je. "Spis bol Krajskému súdu v Trenčíne predložený v marci tohto roka. Odvolací senát si musí spis najprv naštudovať, čo si vyžiada určitý čas. Ide o skutkovo aj právne komplikovanú trestnú vec, spis má viac ako 4300 listov, samotný rozsudok Okresného súdu Prievidza má 69 strán," informoval TASR hovorca trenčianskeho súdu Roman Tarabus.
Novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú poslanci NR SR schválili 26. októbra 2010, priradila do kalendára Pamätný deň Slovenskej republiky - 10. august ako Deň obetí banských nešťastí. Na stretnutí zástupcov Hornonitrianskych baní Prievidza a mesta Handlová, ktoré inicioval v roku 2010 primátor Handlovej, boli ako symbol tohto dňa vybraté práve biele ruže. Biela ako symbol nevinnosti a zelené lístky ako symbol nádeje, že sa už nič také nestane.
Spomienka bola aj v Prievidzi
Pamätný deň obetí banských nešťastí si dnes na hornej Nitre okrem Handlovej pripomenuli aj v baníckom meste Prievidza. Pôvodne sa mala pietna spomienka uskutočniť pri bronzovej soche baníka, jedného zo symbolov mesta. Pre zlé počasie, vytrvalý dážď, sa účastníci pietnej spomienky, bývalí aj súčasní baníci, členovia Hornonitrianskeho baníckeho spolku, aj príbuzní chlapov, ktorí zahynuli v bani, stretli v obradnej sieni mestského úradu.
Po úvodnej hymnickej piesni Zdar Boh hore, ktorú zaspieval banícky spevokol Kahanec, sa k prítomným prihovorila primátorka mesta, poslankyňa Národnej rady SR Katarína Macháčková. Pripomenula, že horná Nitra je s baníctvom úzko spojená, a preto každé banské nešťastie obyvatelia veľmi citlivo vnímajú. „Banícke povolanie je ťažké, ale aj rizikové. Hoci baníctvo pre mesto prinieslo vo všetkých smeroch predovšetkým úžitok, pretože práve vďaka ťažbe uhlia zaznamenalo mesto nezvyčajný rozvoj, často však prinieslo aj bolesť a smútok. Skloňme preto svoje hlavy v pokore a majme v trvalej úcte ľudí, ktorých si baňa vybrala ako svoje obete. Zdar boh baníci! Zdar boh baníckym obetiam!“ uzavrela Macháčková.
Zúčastneným sa prihovoril aj predseda baníckeho spolku Vladimír Tulis. Pripomenul, že v podzemí zahynulo mnoho chlapov, kamarátov, spolupracovníkov. „Nikdy na nich nezabudneme,“ zdôraznil. Vyzdvihol, že od roku 2010 si na celom Slovensku pripomíname obete banských tragédií ako pamätný deň. Pretože, ako zdôraznil, „baníci nikdy nefárali do podzemia pre svoju slávu, ale úžitok z ich práce mala celá spoločnosť“.
Účastníkov potom vyzval na minútu ticha za zvukov baníckej klopačky. Spomienkovú slávnosť ukončila banícka hymna, ktorú spievali všetci prítomní vrátane primátorky, ktorú pred dvomi rokmi slávnostne prijali do baníckeho stavu. Keďže medzitým dážď ustal, zástupcovia baníckeho spolku sa predsa len vybrali položiť symbolické kytice bielych ruží k soche baníka.
