Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zrubová zvonica patrí medzi najstaršie tohto druhu na Slovensku a dnes je už unikátom medzi podobným stavbami.
Autor TASR
Vyšehradné 2. októbra (TASR) – Po viac než dvoch rokoch rekonštrukčných a reštauračných prác, posvätili a odovzdali do užívania počas tohto víkendu vo Vyšehradnom, miestnej časti Nitrianskeho Pravna v okrese Prievidza, obnovenú drevenú zrubovú zvonicu. Postavili ju v roku 1803 a je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Patrí medzi najstaršie zvonice tohto druhu na Slovensku a dnes je už unikátom medzi podobným stavbami. Potvrdil to historik umenia a etnológ Jozef Lenhart, ktorý jej obnovu inicioval.
„Žiaľ medzi odborníkmi je zatiaľ neprávom opomínaná, ba nedostala sa ani do publikácie o slovenských zvoniciach, ktorá vyšla pred štyrmi rokmi,“ konštatoval Lenhart. Podľa neho je zaujímavá historickou skutočnosťou, že ju postavili v podstate na popud cisárovnej Márie Terézie, ktorá okolo roku 1770 vydala takzvaný Ohňový patent. Podľa neho všetky domy museli mať komín a vo všetkých dedinách, kde nemajú kostol s vežou a zvonmi, museli postaviť samostatné zvonice. Mali slúžiť na upozornenie obyvateľstva pred živelnými pohromami, povodňami, požiarmi a podobne.
Zvonica vo Vyšehradnom sa zachovala v pôvodnom stave. Postupne však začala chátrať. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa prepadla šindľová strecha a vtedy šindle nahradili plechom. Až po roku 1990 sa začalo s jej dôkladnejšou obnovou. Veľkú zásluhu na tom má miestne občianske združenie Vyšehrad. Členovia združenia ju najskôr zrenovovali podľa požiadaviek a pokynov pamiatkarov. Vymenili a spevnili jej vnútornú konštrukciu, pretože tá pôvodná už bola napadnutá drevokazným hmyzom, čo narušilo jej statiku. Hrozilo, že sa zvonica zrúti.
„Ale to ešte na jej záchranu nestačilo. Napokon sme ju museli úplne celú rozobrať a nanovo poskladať, pričom sme asi 50 percent drevených trámov vymenili,“ informovala dlhoročná členka občianskeho združenia Anastázia Kubová. Mnoho ľudí z obce sa obetavo podieľalo obnove zvonice. Vyzdvihla členov, ktorí na tom majú najväčšiu zásluhu. Organizáciou prác sa ujal folklorista, hudobník a aktivista kultúry Andrej Richter, umelec, keramikár Rastislav Haroník pre interiér vytvoril keramickú plastiku malý keramický oltár, s dominantnou Pannou Máriou s mŕtvym Ježišom v náručí. Pretože tam chýbala sakrálna výzdoba. V neposlednom rade to bol Peter Lovas, reštaurátor Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktoré sa aktívne zapojilo do odborných činností.
Pri príležitosti odovzdania zvonice do užívania sa v improvizovaných podmienkach pred zvonicou uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval kaplán tamojšej farnosti Oliver Černák. Potom sa už z nej ozval prenikavý zvuk zvona, ktorý tam inštalovali pred vyše storočím. Rozhýbať zvon si vyskúšali hostia, aj ďalší účastníci slávnosti. „Zvonica bude opäť slúžiť nielen na ohlasovanie pohrôm, ale aj vyzývať veriacich k večerným či ranným modlitbám, ale takisto oznamovať, že niekto z dediny zomrel,“ uzavrela Kubová.
„Žiaľ medzi odborníkmi je zatiaľ neprávom opomínaná, ba nedostala sa ani do publikácie o slovenských zvoniciach, ktorá vyšla pred štyrmi rokmi,“ konštatoval Lenhart. Podľa neho je zaujímavá historickou skutočnosťou, že ju postavili v podstate na popud cisárovnej Márie Terézie, ktorá okolo roku 1770 vydala takzvaný Ohňový patent. Podľa neho všetky domy museli mať komín a vo všetkých dedinách, kde nemajú kostol s vežou a zvonmi, museli postaviť samostatné zvonice. Mali slúžiť na upozornenie obyvateľstva pred živelnými pohromami, povodňami, požiarmi a podobne.
Zvonica vo Vyšehradnom sa zachovala v pôvodnom stave. Postupne však začala chátrať. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa prepadla šindľová strecha a vtedy šindle nahradili plechom. Až po roku 1990 sa začalo s jej dôkladnejšou obnovou. Veľkú zásluhu na tom má miestne občianske združenie Vyšehrad. Členovia združenia ju najskôr zrenovovali podľa požiadaviek a pokynov pamiatkarov. Vymenili a spevnili jej vnútornú konštrukciu, pretože tá pôvodná už bola napadnutá drevokazným hmyzom, čo narušilo jej statiku. Hrozilo, že sa zvonica zrúti.
„Ale to ešte na jej záchranu nestačilo. Napokon sme ju museli úplne celú rozobrať a nanovo poskladať, pričom sme asi 50 percent drevených trámov vymenili,“ informovala dlhoročná členka občianskeho združenia Anastázia Kubová. Mnoho ľudí z obce sa obetavo podieľalo obnove zvonice. Vyzdvihla členov, ktorí na tom majú najväčšiu zásluhu. Organizáciou prác sa ujal folklorista, hudobník a aktivista kultúry Andrej Richter, umelec, keramikár Rastislav Haroník pre interiér vytvoril keramickú plastiku malý keramický oltár, s dominantnou Pannou Máriou s mŕtvym Ježišom v náručí. Pretože tam chýbala sakrálna výzdoba. V neposlednom rade to bol Peter Lovas, reštaurátor Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktoré sa aktívne zapojilo do odborných činností.
Pri príležitosti odovzdania zvonice do užívania sa v improvizovaných podmienkach pred zvonicou uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval kaplán tamojšej farnosti Oliver Černák. Potom sa už z nej ozval prenikavý zvuk zvona, ktorý tam inštalovali pred vyše storočím. Rozhýbať zvon si vyskúšali hostia, aj ďalší účastníci slávnosti. „Zvonica bude opäť slúžiť nielen na ohlasovanie pohrôm, ale aj vyzývať veriacich k večerným či ranným modlitbám, ale takisto oznamovať, že niekto z dediny zomrel,“ uzavrela Kubová.
