Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prívlastky najstaršia, chovom zvierat najväčšia a najnavštevovanejšia patria Zoologickej záhrade v Bojniciach na hornej Nitre.
Autor TASR
Bojnice 3. februára (TASR) - Prívlastky najstaršia, chovom zvierat najväčšia a najnavštevovanejšia patria Zoologickej záhrade v Bojniciach. Rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR, ktorá si tento rok pripomenie už 62. výročie svojho založenia, v súčasnosti chová viac ako 400 druhov zvierat, jedincov má asi 3000.
"Zoologická záhrada Bojnice vznikla v roku 1955 a úzko to súvisí so zámkom, s ktorým susedíme, pretože vtedy tam bolo krajské múzeum. Jeho súčasťou bola aj prírodovedná časť a mali tam aj živé zvieratá, ktoré žili v hradnej priekope. Vlastne tam vznikla myšlienka založiť zoologickú záhradu," načrtla pre TASR hovorkyňa Zoologickej záhrady Bojnice Simona Kubičková. Zoo oficiálne otvorili 1. januára 1955, prvých návštevníkov tam privítali 1. apríla v tom roku, je tak prvou na Slovensku. Rozkladá sa na ploche 40 hektárov, z toho 20 hektárov tvorí expozičná časť.
Prvé zvieratá pochádzali práve z neďalekej hradnej priekopy, bol to jeleň Paľo alebo diviačica Mara, teda zvieratá známe aj z voľnej prírody a až neskôr tam začali pribúdať exotické druhy. "Z tých najstarších sú to určite slonice Maja a Gula, ktoré tento rok oslavujú 35. narodeniny, rovnako ako orangutan bornejský Jago. Je to aj samica kondora veľkého, tá však žije v Ostrave v deponácii. Jednými z najstarších obyvateľov sú aj plameniaky, tam presný vek nevieme, ale tie najstaršie sú tu od roku 1974," priblížila Kubičková.
Vzácnych druhov zvierat chová zoo podľa slov jej hovorkyne veľmi veľa, niektoré sú kriticky ohrozené a ďalšie vo voľnej prírode vyhynuli. "Asi najvzácnejším je mačiak Rolowayov, máme tu samca Toga a samicu Kintu. Ich je v zoologických záhradách menej ako 30, Togo patrí k najstarším v populácií. Zaujímavosťou tiež je, že Kinta má cukrovku a na nej práve učíme, prečo nekŕmiť zvieratá v zoo," doplnila.
Pred asi 40 rokmi nastúpil do bojnickej zoo Vladimír Šrank, ktorý bol aj jej dlhoročným riaditeľom. Podľa jeho slov je zoologická záhrada teraz určite iná a z pôvodných výbehov alebo expozícií zostali len úplné zvyšky, napríklad výbehy dikobrazov alebo niektoré na rajóne kopytníkov. "Keď som sem nastupoval, tak sme seno dorábali z väčšej časti sami na týchto okolitých lúkach. Kosilo sa to viac-menej jednou kosačkou, nakladalo a sušilo sa ručne. Ja sám som bol vychovaný v činžiaku, v meste a tu som sa naučil robiť so senom," spomenul.
Kolekcia zvierat sa rokmi podľa slov Šranka veľmi zmenil, jednak z hľadiska kvality a tiež preto, že sa zoo postupne zapájala do rôznych európskych chovných programov, čo ju zaväzuje k tomu, aby sa venovala ochrane ohrozených druhov. "Tým sa sem dostali aj veľmi vzácne zvieratá, zásluhu mal na tom Peter Lupták, ktorý na toto veľmi dbal a dokázal zohnať a vybaviť aj také zvieratá, ktoré sa v iných zoo nechovajú. Preto tu máme také rarity, ako je antilopa bongo alebo mačiak Rolowayov," poznamenal.
Za pôsobenia Šranka zavítali do bojnickej zoo i filmári, časť priestorov poskytla pre natáčanie Bambuľky či seriálu Safari. "V seriáli Safari až tak veľa záberov z našej zoo nebolo, využili vtedy budovu, kde je riaditeľstvo, ale zvonku. Z našej zoo nebolo rovnako ani veľa záberov zvierat. Napríklad, boli tam žirafy, ktoré sme my v našej histórii ešte nikdy nechovali. Odvtedy to ľudia majú tak zafixované, že sa stále pýtajú a hľadajú žirafy," priblížil. Filmári tiež podľa Šranka využívali tamojšie medvede do prírodopisných filmov. Jeden z bojnických medveďov tiež účinkoval v Sokoliarovi Tomášovi, zvieracích hercov mala zoo však viac. "Bolo tu jedno mláďa leva, opice - veľmi populárny bol Fero," doplnil.
Ošetrovatelia si niektoré zo zvierat brali aj domov. "Umelé odchovy vyžadujú vždy u malých mláďat kŕmenie, starostlivosť aj v noci. Takže to skutočne vyžaduje niekedy veľmi veľké úsilie a povedal by som, že pre niektoré ošetrovateľky boli zvieratá skoro ako ich vlastné deti, tak sa o ne starali," uzavrel bývalý riaditeľ zoo.
Bojnická zoo je členom Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií a členom Svetovej organizácie zoologických záhrad. Chová veľa zvierat, ktoré spadajú pod záchranný program CITES. Do voľnej prírody v rámci programov vypúšťa rysov ostrovidov, plamienky driemavé či bocianov bielych. Súčasťou zoo je i zooškola, ktorá bola otvorená ako prvá v bývalom Československu, dnes je z nej Environmentálne centrum. Zoo v ňom vzdeláva žiakov zo škôl, venuje sa tam aj skupinám so špeciálnymi potrebami či odbornej verejnosti. V areáli zoo je i karanténna stanica. "Slúži hlavne pre potreby zoologickej záhrady, do karantény sa dostávajú niekedy aj zvieratá z voľnej prírody, pretože tu máme aj rehabilitačnú stanicu," spresnila Kubičková. V zázemí zoo je i záchytné centrum CITES. "Tam sa dostávajú zaistené živočíchy, ktoré pochádzajú z nelegálnej činnosti, čiže sú pašované, nelegálne chované. Zostávajú tam, kým sa neuzavrie vyšetrovanie. Ak ich ilegalitu orgány potvrdia, prepadajú do majetku štátu a ostávajú v zoo, ktorá je správcom takéhoto majetku pre SR," uzavrela Kubičková. V ZOO Bojnice momentálne pracuje 87 ľudí.
"Zoologická záhrada Bojnice vznikla v roku 1955 a úzko to súvisí so zámkom, s ktorým susedíme, pretože vtedy tam bolo krajské múzeum. Jeho súčasťou bola aj prírodovedná časť a mali tam aj živé zvieratá, ktoré žili v hradnej priekope. Vlastne tam vznikla myšlienka založiť zoologickú záhradu," načrtla pre TASR hovorkyňa Zoologickej záhrady Bojnice Simona Kubičková. Zoo oficiálne otvorili 1. januára 1955, prvých návštevníkov tam privítali 1. apríla v tom roku, je tak prvou na Slovensku. Rozkladá sa na ploche 40 hektárov, z toho 20 hektárov tvorí expozičná časť.
Prvé zvieratá pochádzali práve z neďalekej hradnej priekopy, bol to jeleň Paľo alebo diviačica Mara, teda zvieratá známe aj z voľnej prírody a až neskôr tam začali pribúdať exotické druhy. "Z tých najstarších sú to určite slonice Maja a Gula, ktoré tento rok oslavujú 35. narodeniny, rovnako ako orangutan bornejský Jago. Je to aj samica kondora veľkého, tá však žije v Ostrave v deponácii. Jednými z najstarších obyvateľov sú aj plameniaky, tam presný vek nevieme, ale tie najstaršie sú tu od roku 1974," priblížila Kubičková.
Vzácnych druhov zvierat chová zoo podľa slov jej hovorkyne veľmi veľa, niektoré sú kriticky ohrozené a ďalšie vo voľnej prírode vyhynuli. "Asi najvzácnejším je mačiak Rolowayov, máme tu samca Toga a samicu Kintu. Ich je v zoologických záhradách menej ako 30, Togo patrí k najstarším v populácií. Zaujímavosťou tiež je, že Kinta má cukrovku a na nej práve učíme, prečo nekŕmiť zvieratá v zoo," doplnila.
Pred asi 40 rokmi nastúpil do bojnickej zoo Vladimír Šrank, ktorý bol aj jej dlhoročným riaditeľom. Podľa jeho slov je zoologická záhrada teraz určite iná a z pôvodných výbehov alebo expozícií zostali len úplné zvyšky, napríklad výbehy dikobrazov alebo niektoré na rajóne kopytníkov. "Keď som sem nastupoval, tak sme seno dorábali z väčšej časti sami na týchto okolitých lúkach. Kosilo sa to viac-menej jednou kosačkou, nakladalo a sušilo sa ručne. Ja sám som bol vychovaný v činžiaku, v meste a tu som sa naučil robiť so senom," spomenul.
Kolekcia zvierat sa rokmi podľa slov Šranka veľmi zmenil, jednak z hľadiska kvality a tiež preto, že sa zoo postupne zapájala do rôznych európskych chovných programov, čo ju zaväzuje k tomu, aby sa venovala ochrane ohrozených druhov. "Tým sa sem dostali aj veľmi vzácne zvieratá, zásluhu mal na tom Peter Lupták, ktorý na toto veľmi dbal a dokázal zohnať a vybaviť aj také zvieratá, ktoré sa v iných zoo nechovajú. Preto tu máme také rarity, ako je antilopa bongo alebo mačiak Rolowayov," poznamenal.
Za pôsobenia Šranka zavítali do bojnickej zoo i filmári, časť priestorov poskytla pre natáčanie Bambuľky či seriálu Safari. "V seriáli Safari až tak veľa záberov z našej zoo nebolo, využili vtedy budovu, kde je riaditeľstvo, ale zvonku. Z našej zoo nebolo rovnako ani veľa záberov zvierat. Napríklad, boli tam žirafy, ktoré sme my v našej histórii ešte nikdy nechovali. Odvtedy to ľudia majú tak zafixované, že sa stále pýtajú a hľadajú žirafy," priblížil. Filmári tiež podľa Šranka využívali tamojšie medvede do prírodopisných filmov. Jeden z bojnických medveďov tiež účinkoval v Sokoliarovi Tomášovi, zvieracích hercov mala zoo však viac. "Bolo tu jedno mláďa leva, opice - veľmi populárny bol Fero," doplnil.
Ošetrovatelia si niektoré zo zvierat brali aj domov. "Umelé odchovy vyžadujú vždy u malých mláďat kŕmenie, starostlivosť aj v noci. Takže to skutočne vyžaduje niekedy veľmi veľké úsilie a povedal by som, že pre niektoré ošetrovateľky boli zvieratá skoro ako ich vlastné deti, tak sa o ne starali," uzavrel bývalý riaditeľ zoo.
Bojnická zoo je členom Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií a členom Svetovej organizácie zoologických záhrad. Chová veľa zvierat, ktoré spadajú pod záchranný program CITES. Do voľnej prírody v rámci programov vypúšťa rysov ostrovidov, plamienky driemavé či bocianov bielych. Súčasťou zoo je i zooškola, ktorá bola otvorená ako prvá v bývalom Československu, dnes je z nej Environmentálne centrum. Zoo v ňom vzdeláva žiakov zo škôl, venuje sa tam aj skupinám so špeciálnymi potrebami či odbornej verejnosti. V areáli zoo je i karanténna stanica. "Slúži hlavne pre potreby zoologickej záhrady, do karantény sa dostávajú niekedy aj zvieratá z voľnej prírody, pretože tu máme aj rehabilitačnú stanicu," spresnila Kubičková. V zázemí zoo je i záchytné centrum CITES. "Tam sa dostávajú zaistené živočíchy, ktoré pochádzajú z nelegálnej činnosti, čiže sú pašované, nelegálne chované. Zostávajú tam, kým sa neuzavrie vyšetrovanie. Ak ich ilegalitu orgány potvrdia, prepadajú do majetku štátu a ostávajú v zoo, ktorá je správcom takéhoto majetku pre SR," uzavrela Kubičková. V ZOO Bojnice momentálne pracuje 87 ľudí.
