Trnava 13. októbra (TASR) – Slávnostnú ďakovnú omšu pri príležitosti životného jubilea slávil v sobotu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave Ján Sokol. Emeritný trnavský arcibiskup a metropolita Slovenska sa dožil 9. októbra 85 rokov.

Na omši, venovanej aj 30. výročiu biskupskej konsekrácie, sa zúčastnili rodinní príslušníci a početné duchovenstvo, medzi pozvanými hosťami bol aj pápežský nuncius Giacomo Guido Ottonello. Ján Sokol sa vo svojom príhovore poďakoval všetkým, ktorí mysleli a myslia na neho vo svojich modlitbách. Vyjadril nádej, že spolu vytrvajú napriek ťažkých prekážkam a skúškam pri svojej viere a nedajú sa manipulovať a strhávať z cesty spásy, aby "zostali verní cirkvi, nedali sa zlomiť, aj keď to bude vyžadovať veľké obety".

Hlavným kazateľom na omši bol súčasný trnavský arcibiskup Ján Orosch. Spomenul významné životné medzníky oslávenca, zdôraznil, že emeritný arcibiskup sa rád vo svojich kázňach vracia k biblickému hosana a ukrižuj. "Kňaz možno zabúda pri všetkej svojej práci v prospech blížnych, že sa to týka predovšetkým jeho. A tak aj arcibiskupa Sokola, jeho život je toho dôkazom," zdôraznil.

Emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol sa narodil sa 9. októbra 1933 v Jacovciach. V roku 1953 vstúpil do kňazského seminára. Po absolvovaní teologického štúdia na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave ho 23. júna 1957 trnavský apoštolský administrátor, biskup Ambróz Lazík vysvätil za kňaza. Webová stránka trnavskej arcidiecézy uvádza, že vtedajší režim mu neudelil štátny súhlas a tak dlhé roky zastával len najnižšiu funkciu kaplána v Šuranoch, Leviciach, Bratislave a Štúrove. Po uvoľnení režimu v roku 1968 ho biskup Lazík vymenoval za prefekta kňazského seminára v Bratislave. V čase normalizácie ho úrady z tohto postu odvolali, vrátil sa do Serede. V roku 1981 ho biskup Július Gábriš navrhol za správcu farnosti Trnava-mesto. S týmto návrhom však štátne orgány nesúhlasili, pretože pre štát bol stále neprijateľný. Neprijateľný pre špičky vtedajšieho komunistického režimu bol i ako kandidát na biskupa, akceptovaný bol iba Vatikánom.

Biskup Gábriš tajne vymenoval Jána Sokola v roku 1981 za metropolitného konzultora. Keď v novembri 1987 biskup zomrel, musel zbor konzultorov zvoliť nového administrátora Trnavskej arcidiecézy. Zvolený bol seredský dekan Sokol. Avšak režim voľbu neschválil. Sokol zostal vo funkcii nelegálne, voči štátnym orgánom v nasledujúcom období tak zastupovala Trnavskú arcidiecézu iná osoba z cirkevnej hierarchie.

Štát vydal súhlas až 18. mája 1988 po rokovaniach so zástupcami Vatikánu. Sokol prijal 12. júna 1988 v Trnave v Katedrále sv. Jána Krstiteľa biskupské svätenie z rúk biskupa Francesca Colasuonna. Do úradu arcibiskupa ho uviedli 10. septembra 1989. Počas návštevy Československa 22. apríla 1990 mu potom pápež Ján Pavol II. v Bratislave - Vajnoroch odovzdal symbol metropolitného úradu - arcibiskupské pálium. Ako prvý a zároveň posledný metropolita Slovenska pôsobil do roku 1995, kedy vznikla nová arcidiecéza. "Arcibiskup Sokol bol v prvých rokoch 21. storočia médiami obviňovaný zo spolupráce s komunistickou Štátnou bezpečnosťou, avšak tieto obvinenia vážne spochybnila Konferencia biskupov Slovenska, keď v januári 2007 zverejnila historické dokumenty, ktoré spoluprácu jasne vyvracajú," uvádza stránka arcidiecézy. Z funkcie odstúpil v roku 2009 po dosiahnutí veku 75 rokov.

Meno Jána Sokola v posledných rokoch vo verejnosti rezonovalo v súvislosti s odvolaním jeho nástupcu Róberta Bezáka. Neukončený je jeho súdny spor s časopisom Týždeň, ktorý vyšiel s informáciami o dvojakom hospodárení a predaji pozemkov na arcidiecéze.