Budmerice 16. augusta (TASR) – Prezentáciu výsledkov päťročného výskumu na archeologickom nálezisku opevnenej osady maďarovskej kultúry pri Budmericiach predstavili na včerajšom stretnutí v priestoroch vykopávok zástupcovia združenia SAHI Bratislava. Toto združenie v spolupráci s Malokarpatským múzeom v Pezinku počas tohtoročnej sezóny otvorilo už piatu etapu archeologického výskumu jednej z najvýznamnejších pravekých opevnených osád na našom území.

Osadu vybudoval ľud maďarovskej kultúry, nazvanej podľa obce Maďarovce, ktorá na území západného Slovenska existovala na konci staršej a na začiatku strednej doby bronzovej, čo je obdobie z polovice 18. až polovice 15. storočia pred naším letopočtom. Žilo v nej podľa odhadov asi 1000 ľudí, čo bol v tej dobe na tomto území nadštandardný počet. Lokalita je známa od 50. rokov 20. storočia.

„Odvtedy bolo na nej uskutočnených len niekoľko menších záchranných výskumov a zberov. Zámerom nášho výskumu je preskúmať lokalitu čo najkomplexnejšie a to pomocou prírodovedných disciplín, ktoré sú na Slovensku zatiaľ nadštandardné. Získané výsledky bude možné použiť k čo najobsiahlejšej rekonštrukcii vtedajšej krajiny a každodenného života, ktorý sa v nej odohrával. Teda od krajiny, hospodárskeho zázemia osady, architektúry a urbanizmu, ekonomických činností sa môžeme dostať až k sociálnej štruktúre a prejavom duchovného života jej obyvateľov, pokiaľ to archeologické pramene a použité metódy dovolia,“ priblížil šéf archeologického výskumu zo SAHI Pavol Jelínek.

Fotogaléria: Archeologické nálezisko pri Budmericiach


Archeologický výskum

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Ako dodal, použité prírodovedné metódy rozširujú poznatky o ľuďoch v minulosti žijúcich v osade v ich životnom prostredí a tiež, akým spôsobom si ho prispôsobovali. „Preto sme sa rozhodli zakomponovať ich do nášho archeologického výskumu. K nim patria napríklad antropológia, archeozoológia či archeobotanika. Už predbežné výsledky jednotlivých výskumných sezón významne prispievajú k rekonštrukcii životného prostredia v dobe bronzovej. Zároveň priniesli dáta pre ekonomické modelovanie poľnohospodárstva, ale aj pre dobové rozvíjanie sa pravekej metalurgie.“

Osobitým príspevkom sú jednotlivé nálezy, dokladajúce sociálne a obchodné kontakty so susednými stredoeurópskymi kultúrami, ale aj so vzdialenejším a vtedy civilizačne vyspelejším východným Stredomorím. K mimoriadnym nálezom patria artefakty a nálezové situácie umožňujúce vzhliadnutie do duchovného života obyvateľov opevnenej osady. „Sú tu zaujímavé nálezy staré približne 3700-3400 rokov. Počas výskumu sa nám podarilo zachytiť obvodové hlinené múry obydlí, jamy, ktoré slúžili pravdepodobne ako zásobárne potravín, prípadne osiva. Našli sa bronzové predmety, ako náušnice, rôzne ozdobné závesky, prsteň, hroty šípu i dýky, ihlice, pracovné nástroje. A čo je zaujímavé, tiež aj pozostatky po metalurgických peciach, v ktorých sa spracúvala vyťažená meď a cín. Meď sa pravdepodobne ťažila v baniach v blízkych Malých Karpatoch, pričom sa ďalej spracovávala na medené alebo bronzové ingoty.“

"Zaujímavé sú aj kostrové nálezy. Popri kostiach divých zvierat, dokonca aj medveďa, sa našli kosti z chovaných oviec či kôz a ďalších domácich zvierat. Ba našla sa aj veľmi zachovaná kostra pochovanej ženy. Nálezy množstva zuhoľnatených zŕn pšenice a jačmeňa dokazujú, že miestni obyvatelia opevnenej osady boli už aj vyspelými poľnohospodármi,“ doplnil Jelínek. Podľa nálezov niektorých ľudských kostí so známkami varenia sa možno domnievať, že títo naši predchodcovia sa nevyhýbali ani konzumácii ľudského mäsa.

Výskum a jeho predbežné výsledky významne prispievajú k poznaniu vývoja kultúr na prelome staršej a strednej doby bronzovej v strednej Európe. Tieto výstupy však v žiadnom prípade nie je možné chápať ako konečné, preto je nutné lokalitu naďalej skúmať a legislatívne ju chrániť pre budúci výskum, ako dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva, uzavrel Pavol Jelínek.