Trnava/Bratislava 1.septembra (TASR) - Na doskách vtedy ešte Divadla pre deti a mládež v Trnave pôsobili dnes už významné divadelné osobnosti ako režiséri Blahoslav Uhlár či Juraj Nvota a herci Vladimír Jedľovský, Zuzana Kronerová, Marián Zednikovič, Jaroslav Filip, Tatiana Kulíšková alebo Marián Geišberg. Divadlo sídli v budove z roku 1831 a považuje sa za najstaršiu zachovanú budovu tohto druhu na Slovensku, v ktorej sa pravidelne hrávalo.

V nedeľu 1. septembra uplynie 50 rokov ako Divadla pre deti a mládež (DPDM), dnešné Divadlo Jána Palárika v Trnave, uviedlo svoje prvé predstavenie.

Pred vznikom DPDM pôsobil v Trnave v rokoch 1960 - 1965 podľa teatrológa Mareka Godoviča z Divadelného ústavu prvý profesionálny súbor Krajového divadla. Po jeho zániku sa divadlo v meste hrávalo hlavne vďaka činnosti ochotníckych súborov. V roku 1974 vzniklo DPDM, ktoré podľa neho už vo svojom štatúte malo danú dramaturgickú líniu orientujúcu sa na detského a mladého diváka. Čo bol vo vtedajšom slovenskom divadelnom kontexte jedinečný počin.

"Divadlo uviedlo 1. septembra 1974 svoju prvú premiéru a to inscenáciu hry slovenského dramatika Osvalda Zahradníka Prekroč svoj tieň v réžii Blahoslava Uhlára. Divadlo po texte siahlo vďaka jeho povstaleckej tematike, na ktorú chcela vtedajšia dramaturgia pri príležitosti 30. výročia Slovenského národného povstania reagovať," uviedol pre TASR Godovič.

Zakladajúci súbor divadla tvorili podľa neho vtedajší absolventi herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU), ktorých na jar v roku 1974 oslovil prvý riaditeľ DPDM Ján Rybárik, aby prijali angažmán do nového divadla.

"Boli medzi nimi Zuzana Kronerová, Hana Gregorová, Petronela Dočolomanská a Mária Teplicová, neskôr Jedľovská. Z mužov Juraj Ďurdiak, Jaroslav Gažovič, Vladimír Jedľovský, Ladislav Konrád, Peter Kuba, Ján Topľanský a Marián Zednikovič. Súbor doplnili vekovo príbuzní Annamária Kočanová a Ladislav Kočan. Z iných divadiel a z ochotníckych radov nastúpili Klára Dubovicová, Tatiana Maťašovská, Katarína Mrázová a Margita Šefčovičová, Július Farkaš, Ľudovít Moravčík, Michal Monček, Emil Adamík, Oldřich Kratochvíl a Jozef Sodoma. Do súboru neskôr prišiel aj Jaroslav Filip. Dramaturgmi sa stali Ladislav Podmaka a Mikuláš Fehér. Režisérmi Ladislav Farkaš a spomínaný Uhlár. Neskôr sa interným scénografom stal Ján Zavarský," spresnil Godovič.

V roku 1977 do divadla nastúpil režisér Juraj Nvota aj s niekoľkými spolužiakmi. Od tohto času sa podľa Godoviča začína datovať legendárne obdobie trnavského divadla, kde sa na jednom javisku začali objavovať dve rôzne poetiky odzrkadľujúce spôsoby práce Uhlára a Nvotu.

"Uhlára zaujímala predovšetkým sila divadelnej výpovede. Odpovede, ktoré vzišli z dramatického textu, nachádzal v tvorbe s hercom. Počas svojho pôsobenia postupne viedol hercov k autorskej kolektívnej výpovedi. Nvota zase v hercoch a herečkách objavoval ich výrazové danosti, rozvíjal ich predstavivosť a fantáziu. Veril divadelnému textu. Okrem inscenácií pre deti divadlo uvádzalo aj tituly pre dospelých a tak výrazne vstúpilo do povedomia obyvateľov mesta," vysvetlil teatrológ.

V roku 1990 sa DPDM premenovalo na Trnavské divadlo čím podľa Godoviča vyjadrilo svoju spätosť s mestom. Od 1. januára 2002 nesie názov Divadlo Jána Palárika v Trnave ako odkaz na dramatika Jána Palárika ktorý ako kňaz pôsobil v neďalekom Majcichove a jeho najznámejšia hra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch mala premiéru práve v Trnave.

Divadlo patrilo od svojich začiatkov k moderným a progresívnym divadelným scénam na Slovensku. "V 70.- 80. rokoch 20. storočia do Trnavy chodievala kritická i laická kultúrna obec práve na tituly, ktoré sa vymykali bežnému priemeru regionálneho divadla a hlavne nachádzali v inscenáciách Uhlára či Nvotu jedinečný divadelný jazyk, ktorý dobre reflektoval vtedajšiu dobu," zdôraznil Godovič.

Po roku 1990 prišlo však podľa neho k obdobiu hľadania svojho miesta na slovenskej divadelnej mape. V dramaturgii sa striedali tituly klasickej dramatickej tvorby s orientáciou na poéziu, ale aj snaha priniesť na javisko súčasnú dramatickú tvorbu, čo sa najmarkantnejšie prejavilo v inscenáciách režiséra Viktora Kollára.

V roku 2015 nástupom Zuzany Hekel na miesto riaditeľky nastali podľa Godoviča už aj pre bežného diváka viditeľné zmeny v repertoári a vo výtvarnej komunikácii divadla. Vznikli aktivity podporujúce prácu s divákmi naprieč generáciami či podujatia, ktorými sa divadlo viac otvára obyvateľom mesta a jeho návštevníkom.

"V divadle postupne v posledných rokoch hosťovali režisérske osobnosti ako Marián Amsler, Martin Čičvák, Rastislav Ballek, Gejza Dezorz, Andrej Kalinka či Matúš Bachynec. Dramaturgia divadla sa púšťa aj do medzinárodných spoluprác. Organizuje tiež medzinárodný festival pre mládež Teen Theatre Fest, ktorý mal svojho predchodcu aj v minulosti v podobe divadelnej prehliadky Divadlo deťom," dodal pre TASR Marek Godovič teatrológ z Divadelného ústavu.