Dolná Krupá 12. septembra  (TASR) – Divadelníci v Dolnej Krupej pri Trnave naštudovali ako zatiaľ poslednú inscenáciu veselohru S brokovnicou na manžela. Po úspešnej premiére v polovici tohtoročného januára odohrali vzápätí tri reprízy, aby potešili aj všetkých diváckych záujemcov z obce i okolia. A potom prišla pandémia nového koronavírusu. Niekoľko mesiacov sa súbor nezišiel a hercom pri prvej "oprašovačke" chvíľku trvalo, kým si spomenuli na texty. Do obrazu sa ale dostali veľmi rýchlo.

Divadelný ochotnícky súbor funguje od svojho obnovenia už desať rokov a má v súčasnosti sedem členov. Spája ich radosť z divadelníčenia a ochota obetovať tomuto koníčku časť osobného voľna. Pritom majú na čas náročné povolania ako lekár, učiteľka, remeselník, podnikateľka, bankový úradník. Je to ale trochu aj o divadelných génoch, veď práve ochotnícke rodiny Lehotovcov, Slabých, Skýpalovcov, Drozdovcov a Kumančíkovcov majú v terajšej zostave svojich pokračovateľov. Divadlo sa v obci totiž hrá už vyše sto rokov, a to do tradície nie sú zarátané predstavenia, ktoré kedysi hrávali v už zaniknutom kaštieľskom divadle príslušníci miestnej šľachtickej rodiny Chotekovcov.



Plný názov súboru je DOSKA Marion Stanka Lehotu. "Divadelná ochotnícka skupina krupanských amatérov," vysvetlil skratku člen súboru Juraj Drozda. Pomenovali ho po svojom bývalom režisérovi, zanietenom tvorcovi a skvelom človeku Stanislavovi Lehotovi, ktorý nečakane zomrel pred dvoma rokmi. Bol takým nosným pilierom súboru a hnacím motorom, že po jeho smrti divadlo v roku 2019 novú hru neuviedlo. Dovtedy od roku 2012 prinieslo svojim fanúšikom i divákom v širokom okolí Dolnej Krupej každoročne jedno nové predstavenie. Titul vyberali vždy podľa aktuálnej zostavy súboru. Napríklad jeden odkladali niekoľko rokov, pretože v súbore bolo viac hercov ako postáv a chceli, aby sa na javisko dostal každý.

"Keď naštudujeme novú hru, v repertoári si predošlé nenechávame. Každoročne uvedieme inú veselohru," povedala Martina Slabá, ktorej Lehota odovzdal pred svojím odchodom do divadelného neba pomyselnú režisérsku stoličku. Sled inscenácií Marionu je takýto: rok 2010 – Svadobný závoj, 2012 – Nevesta zo žalára, 2013 - Trampoty s láskou, 2014 - Hľadanie v oblakoch, 2015 - Košieľka, 2016 - Silvestrovská noc, 2017 - Ošklbaný páv, 2018 - Prievan v apartmáne 648, 2020 - S brokovnicou na manžela. A práve tohtoročná bola pre dolnokrupanských divadelníkov jedným z najväčších úspechov s dobrým diváckym ohlasom. "Našim dramaturgickým krédom je, že divák by si mal prísť do divadla oddýchnuť, pobaviť sa, zasmiať, preto siahame po veselohrách. Hlavným motívom býva láska a medziľudské vzťahy," dodal Drozda. Dôležité pri výbere hry je, aby oslovila čo najširšie publikum. Aby si každý prišiel takpovediac na to svoje.



Jedna hra v repertoári má podľa divadelníkov svoje výhody, dajú sa použiť kulisy z predchádzajúcich kusov. "Prípadne si ich upravíme, prispôsobíme,“ konštatujú ochotníci. Na sklade v "starom" kultúrnom dome, kde je ich stála scéna, majú kulís uložených plno, dokonca aj historické, čo majú takmer sto rokov. „Ale na tie nesiahame, používame ich tak, ako sú. Stromy či domy,“ doplnil kulisár a zvukár Teofil Skýpala.

Divadlo v Dolnej Krupej je jednou z posledných scén, ktoré aktívne využíva klasickú šepkársku "kukaňu". Sedáva v nej manželka Stanislava Lehotu Ruženka. "Chodím na všetky skúšky, texty mám osvojené, ale predsa len ten scenár pri sebe mám," povedala. Búdku má prispôsobenú, aj ju opláštili polystyrénom, lebo jej do nej fúkalo. Hoci v Dolnej Krupej majú modernejší kultúrny dom, ochotníci hrávajú v pôvodnej historickej budove z 30. rokov minulého storočia. Táto budova v centre obce má pre nich svoje čaro. Vo foyeri pripravili pre návštevníkov predstavení výstavku s množstvom fotografií z uvedených hier v predchádzajúcich rokoch.

Hoci je zloženie DOSKA Marion Stanka Lehotu personálne v poslednom období stabilné, nebránili by sa tvorcovia novým posilám. Nie je to však jednoduché. V miestnej škole síce funguje divadelný krúžok pod taktovkou Janky Štefunkovej, no prechod detských hercov medzi dospelých je nateraz vecou budúcnosti. "Na premiére to vždy pekne vyzerá, diváci sa bavia, herci tiež, všetci tlieskajú, ale nie každý divák či potenciálny záujemca o herectvo si uvedomí, koľko driny a času treba takémuto koníčku venovať," konštatovali divadelníci.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Dolnokrupanskí ochotníci zvyknú jednu hru študovať zhruba pol roka. Najskôr sa pri naštudovaní novej hry stretávajú približne raz do týždňa, čím viac sa ale premiéra blíži, tým sú skúšky v týždni častejšie. Na skúškach často podľa Drozdu vítajú svojho verného fanúšika a podporovateľa, bývalého správcu miestnej farnosti Miroslava Kováča, aktuálne pôsobiaceho v Dechticiach. "Svojím záujmom a častými otázkami, kedy bude premiéra, je takým naším hereckým svedomím. Neistý termín premiéry dá často na známosť skôr, než sa na ňom všetci úplne zhodneme a tým pádom nám nezostáva už nič iné, než dodržať vyhlásený dátum. Robí to dobre, aby nás takto popohnal," dodal Drozda s úsmevom. Keď mali priestory starého kultúrneho domu problémy s vykurovaním, konali sa skúšky na fare. Finančne súbor podporila v minulosti aj obec, ktorá poskytla dotácie občianskemu združeniu Korompa, pod ktoré DOSKA Marion patrí. V neposlednom rade obec dáva obecné priestory kultúrneho domu k dispozícii divadelníkom.