Dolná Krupá 24. februára (TASR) – Pokiaľ ide o zviditeľňovanie v oblasti turizmu, má obec Dolná Krupá pri Trnave vystarané. Už dávnejšie si definovala svojich vlastných sedem divov a tie sú stálym lákadlom pre jej návštevníkov. Veď kto by nebol zvedavý na priekopnícke dielo vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku, ukážkovú realizáciu ideálnej krajiny podľa anglického vzoru, sakrálnu pamiatku z 19. storočia či jedinečnú stavbu spojenú s beethovenovskou tradíciou.

To všetko sa nachádza takmer na jednom mieste, v centre obce, kde vedľa klasicistického kaštieľa rodiny Brunsvikovcov a Chotekovcov zostala po socialistickom rozparcelovaní ešte časť unikátneho anglického parku. Pri ňom stojí domček, kde býval počas svojich návštev nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven. A za blízkym kostolom sv. Ondreja, ukrývajúceho umelecky hodnotný oltár, je postavené mauzóleum rodiny Chotekovcov. V ňom sú uložené aj ostatky Márie Henriety Chotekovej, ružovej grófky, jednej z najväčších pestovateliek ruží v Európe na začiatku 20. storočia. K dolnokrupským divom však ešte patrí už neexistujúce kaštieľske divadlo či nevšedný umelý pahorok, premyslený zásah do výrazu krajiny, kedysi vybudovaný ako cieľ vychádzok miestneho panstva a ich hostí. O všetkých sa možno dočítať aj v útlej brožúrke, ktorú vydal obecný úrad a ktorej autorom je Stanislav Petráš z občianskeho združenia Korompa, venujúceho sa odhaľovaniu a propagácii histórie obce, jej osobnostiam a rozvoju kultúrneho diania.



K zaujímavostiam, ktoré do obce lákajú, treba pridať aj osobnosti. Je to napríklad Ján Dopjera, syn mlynára, ktorý sa do Dolnej Krupej nasťahoval so svojimi deťmi a ktoré postupne preplávali oceán a usídlili sa Amerike. Už ako John Dopyera vymyslel a skonštruoval celokovovú rezofonickú gitaru dobro, ktorú si osvojili tak, že je považovaná za americký ľudový hudobný nástroj. Poznajú ho na celom svete a hrá sa na ňom doteraz. Domáci si cenia aj odkaz grófa Jozefa Brunsvika, pôsobiaceho v službách cisárovnej Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II. Ako pokrokový a osvietenecký človek - nadšený prívrženec reforiem - bol od roku 1786 vnútorným tajným radcom cisára Jozefa II. a cisársko-kráľovským komorníkom. Aktívne zasahoval do prípravy a realizácie administratívnych a právnych reforiem štátnej správy a súdnictva. Bol autorom niekoľkých kníh, ktoré v rokoch 1765 až 1826 vychádzali v latinčine, nemčine a maďarčine. Za jeho zásluhy ho panovník vyznamenal Rádom sv. Štefana. Gróf investoval nemalé prostriedky do realizácie predstavy ideálneho vidieckeho obydlia a vďaka jeho nadšeniu pre krásu a progresívnym názorom možno na kaštieli v Dolnej Krupej dodnes obdivovať pôsobivosť čistých klasicistických foriem.



Na tomto základe potom neskôr mohla rozvinúť svoje vlohy a lásku k prírode ružová grófka Mária Henrieta. Jej rozárium patrilo už pred 1. svetovou vojnou k najrozsiahlejším a najobdivovanejším v Európe, v čase najväčšej slávy malo až 6000 koreňov ruží. Venovala mu polovicu svojho života a takmer všetky prostriedky, ktoré mala z dedičstva po otcovi a bratovi. S jej úmrtím zanikla aj jej krásna ružová záhrada v Dolnej Krupej. O ružovej grófke pripravuje teraz Stanislav Petráš novú knihu. Dlhé roky pátral po archívoch, najmä v Rakúsku a v Čechách, a našiel veľa informácií a súvislostí, doteraz neznámych. "Paradoxom je, že na Máriu Henrietu nás upozornili nemeckí priatelia ruží, spomenuli si na ňu skôr ako my doma. To bolo zhruba pred dvadsiatimi dvoma rokmi, odvtedy postupne ružovú grófku pre Dolnú Krupú a pre Slovensko objavujeme a pripomíname. Pre nás to bolo spočiatku spoznávanie neznámej postavy, na desaťročia ju zahalil nános socializmu a pre nás bola v podstate zabudnutá," povedal Petráš. V knihe, ktorá by mala byť uvedená počas Slávnosti ruží, plánovanej na 2. a 3. júna, sa bude možno dočítať nielen o jej ružiarstve, ale aj o tom, že bola nadanou herečkou. "Aristokratická mládež hrávala divadlo, v Krupej mali na to vytvorené podmienky. Našli sa pozvánky i programy z predstavení," uviedol Petráš. On sám má veľkú zásluhu na zviditeľňovaní Dolnej Krupej, je autorom monografie Kapitoly z dejín Dolnej Krupej, napísal knižku o miestnom kostole sv. Ondreja, o siedmich divoch obce. Už v roku 1999 vyšla jeho kniha o kaštieli - najvýznamnejšej pamätihodnosti obce.

Obecné budovy sú v dobrej kondícii aj vďaka grantom

Obci Dolná Krupá pri Trnave sa darí udržiavať obecné budovy v dobrom stave. Má ich vo svojej správe nemálo a všetky v priebehu uplynulých rokov prešli obnovou. Obecné zastupiteľstvo so starostom Teofilom Mihalovičom postupom času našli cestu k získaniu prostriedkov na rekonštrukciu objektov, v nemalej miere pomohli Dolnej Krupej i financie z rôznych grantových schém. Obecnému rozpočtu pomáha zase daň za jadrové zariadenia, ktoré obciam v okolí do 11 kilometrov platí atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.

"V posledných rokoch sme zaznamenali veľký rozsah investičnej výstavby," neváhal sa pochváliť starosta. Najväčšími projektmi bola, ako uviedol, rekonštrukcia základnej školy s materskou školou, ktorá bola podporená dotáciou z eurofondov sumou viac ako 660.000 eur, kolaudovali v máji 2010. Odvtedy majú deti i učitelia novú strechu, okná i fasádu. Napriek tejto sume sa na všetky školské objekty neušlo, opravu telocvične o rok neskôr podporil havarijný fond ministerstva školstva sumou 50.000 eur a suma 60.000 eur išla z obecného rozpočtu.



Pýchou dolnokrupských obyvateľov je obnovené centrum obce, ktoré si môže prezrieť každý, kto Dolnou Krupou prechádza, keďže sa nachádza priamo na hlavnom cestnom ťahu. V celkovom náklade 618.172 eur za pomoci 587.000 eur z Európskej únie zahrnula výstavbu 570 metrov nového chodníka, 400 metrov miestnej komunikácie, výstavbu spevnených plôch, dvoch autobusových čakární a revitalizáciu zelene. "Postavili sme aj multifunkčné ihrisko v areáli obecného športového klubu," dodal Mihalovič s tým, že vôbec prvou investičnou akciou jeho troch volebných období bola výstavba nového cintorína s novým domom smútku. "Pociťovali sme akútny nedostatok hrobových miest. Našťastie sa nám podarilo vykúpiť pozemky hneď v susedstve starého cintorína, vytvorili sme tam aj 27 parkovacích miest," dodal. Nasledujúce mesiace a roky priniesli ďalšie investičné výzvy.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

"Napríklad obecný úrad z roku 1981 sme v rámci projektu na znižovanie energetickej náročnosti pred šiestimi rokmi celý zateplili, vymenili na ňom okná, rozvody a kotle za prostriedky, ktoré poskytla Európska banka pre obnovu a rozvoj," povedal pre TASR starosta. Staršiu budovu bývalého národného výboru opravili v roku 2012 z rozpočtu obce. Za peniaze z rezervy vtedajšej premiérky Ivety Radičovej opravili strechu budovy bývalej MŠ, ktorá slúži teraz ako obecné múzeum, bývalé kino s prístavbou za prostriedky z Úradu vlády zrekonštruovali a poskytli pre účely občianskych združení. Pribudli ďalšie metre chodníkov a ciest v rôznych častiach obce, druhé detské ihrisko, zrenovovali tribúnu na štadióne, parkovisko pred obchodom.

„Plány sú aj na ďalšie roky, ale to už bude na rozhodnutí nového starostu a zastupiteľstva," povedal Mihalovič, ktorý sa rozhodol, že už v tohtoročných voľbách do samosprávnych orgánov kandidovať nebude. Je podľa neho čas odísť a oddýchnuť si od náročnej služby.

Nový satelit Potôčky obyvateľom obce bývanie nevyriešil

Na otázku, ako sa žije obyvateľom v Dolnej Krupej, má jej starosta Teofil Mihalovič krátku odpoveď – dobre. Inak by sa podľa neho do obce nesťahovali stále noví ľudia a nestavali si domy na voľných pozemkoch. V obci má trvalý pobyt 2242 ľudí, ďalších 31 je prihlásených na prechodný pobyt a k dispozícii sú všetky základné služby.

"Počet našich obyvateľov pomaly, ale predsa len narastá, prichádzajú k nám nielen ľudia z neďalekej Trnavy, ktorí hľadajú kombináciu pokojnejšieho bývania a lacnejších pozemkov, ale aj z okolitých obcí," povedal Mihalovič pre TASR. Aktuálne rezonuje v tomto smere najmä satelit Potôčky, ktorý síce patrí do intravilánu Dolnej Krupej, ale je čo by kameňom dohodil práve od krajského mesta a tým je pre takýchto záujemcov lákavý. Tam sa už začalo s realizáciou prvých 40 domov, v pláne ich má súkromný investor dohromady až 130. Všetky stavia na úrodnej černozemi, a tak si obecné zastupiteľstvo povedalo, že po štvrtej etape výstavby už dostane od obce stopku. "Tento projekt ale paradoxne nepriniesol riešenie problému s individuálnou bytovou výstavbou (IBV) pre ľudí z našej obce, čo sa prejavilo aj na tom, že medzi záujemcami nie je prakticky žiadny Dolnokrupčan," konštatoval starosta. Aktuálnou príležitosťou najmä pre mladé rodiny je dokončenie 21-bytového domu, ktorý vyrástol v atraktívnej lokalite pri ZŠ neďaleko kaštieľa a parku a začínajú sa v ňom predávať byty.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Obec sa o vytvorenie podmienok na IBV síce snaží, problém je ale s nedostatkom zodpovedajúcich pozemkov. Zámer bol pre lokalitu Záhrady, tam však samospráva narazila na nepochopenie u niektorých vlastníkov pôdy. "Tak sa stavia aspoň jednotlivo, kde je voľné miesto," uviedol Mihalovič.

Dolnokrupčania majú v obci k dispozícii lekára, pediatra i zubára, je tu dostatočná sieť obchodov, materská škola má naplnenú kapacitu 60 detí, do základnej dochádzajú žiaci aj z Hornej Krupej, no ich počet celkovo klesá. Príležitosti na prácu dáva miestne poľnohospodárske družstvo, miestna strojárska firma či medovinárstvo, zvyšok chodí za prácou do Trnavy a do Bratislavy. "Možností na voľnočasové aktivity je u nás veľa, od prechádzok v kaštieľskom parku, blízkych lesoch a pri rybníkoch, cez cykloturistiku až po účasť na činnosti viacerých kultúrnych spolkoch a ich akciách. Plus futbalisti majú družstvá štyroch vekových pásem," dodal Mihalovič. Pre bezpečnosť svojich obyvateľov by chcela obec v blízkej budúcnosti posilniť kamerový systém.

Kaštieľ idú opravovať, Slávnosť ruží ale bude

Obyvatelia Dolnej Krupej pri Trnave sú už desať rokov zvyknutí, že v prvú júnovú sobotu a nedeľu sa koná príjemná Slávnosť ruží. Je venovaná ružovej grófke Márii Henriete Chotekovej, ktorá sa venovala ružiarstvu, bola pestovateľkou i šľachtiteľkou a jej rozárium patrilo k najväčším v Európe. Na jej počesť začali v roku 2008 v kaštieli organizovať slávnosti, kde si grófku pripomínajú a kde sa prezentujú pestovatelia ruží, súťaží sa o Ružu roka, a to všetko je spojené s kultúrnym programom.

Pre tento rok však bola Slávnosť ruží v kaštieli takmer ohrozená. Kaštieľ totiž patrí pod správu Hudobného múzea (HM) Slovenského národného múzea (SNM), a to má už odsúhlasené prostriedky na opravu tejto historickej nehnuteľnosti z programu INTERREG Rakúsko-Slovensko. "Partnermi projektu Poklady strednej Európy sú SNM, Historické a Hudobné múzeum, na druhej strane obec Marcheg a Národopisné múzeum Viedeň," informovala TASR o zámere riaditeľka HM Edita Bugalová. Kaštieľ má byť podľa jej slov zatvorený do roku 2020. No Slávnosť ruží by ešte tento rok mali stihnúť pripraviť a jej organizátorka Alena Krátka je rozhodnutá neprerušiť tradíciu ani počas rekonštrukcie.

Na práce sú vyčlenené viac ako dva milióny eur. Podľa Bugalovej pôjde hoci nie o celkovú, ale zásadnú opravu budovy. Naposledy sa tam robili rozsiahlejšie opravy okolo roku 1981, odvtedy len čiastkové, čomu zodpovedá aj stav kaštieľa. Objekt dostane novú fasádu, urobia sa nové rozvody a ďalšie práce. "Návštevníci sa môžu tešiť na pozitívnu zmenu," dodala. Zdôraznila, že cezhraničný projekt je nastavený na kultúrnu výmenu, vo svojej investičnej časti zahŕňa pre Dolnú Krupú výlučne budovu kaštieľa, parku ani iných nehnuteľností sa netýka. "Stále čakáme na podpis zmluvy," povedala riaditeľka s tým, že práve na tento krok sú naviazané zmluvy s dodávateľmi.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Stanislav Petráš z občianskeho združenia Korompa, čo je historický názov Dolnej Krupej, v súčasnosti finišuje s knihou o ružovej grófke a začiatkom júna ju k 155. výročiu jej narodenia plánuje predstaviť. Pre uvedenie majú pripravený aj záložný plán. "Susediaci areál výrobcu medoviny Apimed, ktorý v rovnakom termíne ako Slávnosť ruží máva deň otvorených dverí. Sídli na pozemku, kde bola kedysi časť kaštieľskych záhrad a dokonca sa chystá na tomto mieste vybudovať vlastné rozárium," informoval Petráš.



Výstavba kaštieľa je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Anton, ktorý vyštudoval právo na Trnavskej univerzite, nechal v rokoch 1749 – 1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu. Mladší syn Jozef sa po otcovej smrti v rokoch 1792 – 1796 podujal na prestavbu na barokovo-klasicistický objekt, postupne k nemu pribúdali divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček, altánky v parku, umelá jaskyňa a ďalšie stavby. Teraz patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Vďaka Brunsvikovcom sa stala Dolná Krupá miestom, ktoré sa aj za hranicami monarchie preslávilo umeleckými zbierkami, bohatou knižnicou či zbierkami minerálov. Z pôvodného anglického parku z roku 1822 s dômyselným vodným systémom troch jazier (Korytnačie, Pstruhové a Veľké) sa však doteraz zachovalo iba torzo.

Zachovávanie tradícií ide ľuďom od srdca, založili aj školu folklóru

Časť obyvateľov Dolnej Krupej má problém doma obsedieť. Z tohto dôvodu v obci funguje viacero zoskupení, v ktorých trávia svoj voľný čas. Milovníci folklóru sa zoskupili do dychovej hudby Dolnokrupanka, do folklórnych súborov Krupanskí črpáci a Karpatskí valaškári, ženskej speváckej skupiny Dolnokrupanka. Priaznivci divadla sa stretávajú na skúškach divadelného súboru Marion, funguje dobrovoľný hasičský zbor, poľovnícke združenie Tri háje a Obecný športový klub a aj spoločenské združenia. Na obec s 2270 obyvateľmi to nie je málo.

"Sme radi všetkým zmysluplným aktivitám našich obyvateľov," povedal pre TASR starosta obce Teofil Mihalovič. Počet spolkov však podľa neho neznamená, že ich členom je pomaly každý druhý obyvateľ obce. "Sú takí, čo sú aj v dvoch-troch a tí ostatní aspoň navštevujú podujatia, čo tieto zoskupenia v Dolnej Krupej pripravujú. Bývajú to oslavy dňa žien, seniorov, vystupujú pri vítaní nových občiankov, na stretnutiach pri jedličke a podobne. Chodia vystupovať aj mimo našu obec, pozývajú ich na rôzne slávnosti či festivaly," dodal starosta.

Taká Dychová hudba Dolnokrupanka je najstarším nepretržite existujúcim kultúrnym súborom v obci. V obecných análoch sa zachovala zmienka z roku 1868. Má za sebou jeden a pol storočia úspešného fungovania a v kronike zapísané mená jej vzácnych dirigentov, v súčasnosti ju vedie Ján Ištvanec. Dychovka stojí aj za myšlienkou organizovania obľúbeného Dychfestu, ktorý sa v Dolnej Krupej koná od roku 1993. Rovnomenná ženská spevácka skupina Dolnokrupanka funguje 33 rokov, no je pokračovateľkou takmer polstoročnej tradície ženského spievania. Nateraz ju vedie Alojz Konečný.

Aj divadelníci z Marionu "jemne" nadviazali na tradíciu divadelných vystúpení v kaštieľskom divadle z predchádzajúcich storočí. Zhurta sa do toho pustili v roku 2012 a každý rok sa im darí naštudovať jeden titul, s ktorým potom tešia divákov v obci i na okolí. V roku 2017 to bol Ošklbaný páv, ktorý režijne pripravil Stanislav Lehota. Divadelný súbor i ostatné zoskupenia majú podporu u obce, obecný úrad im vytvára podmienky na činnosť poskytovaním priestorov na skúšanie i finančnou podporou na realizáciu ich zámerov.

Krupanskí črpáci fungujú od roku 2003, zámerom bolo nastaviť zrkadlo dnešnej uponáhľanej dobe, ukázať, že to, čo robili ich predkovia, malo svoj zmysel a vnútorný svet. Pripravujú rôzne hudobné pásma, s ktorými chodia na podujatia po regióne. V ich réžii je každoročný dolnokrupský vianočný koncert pred polnočnou svätou omšou v miestnom kostole. Vedúcim súboru je František Sekera. Od črpákov sa v roku 2014 odčlenili Karpatskí valaškári, ich cieľom je prezentácia scénického spracovania ľudových zvykov, piesní a tancov. Okrem zamerania na folklór Trnavskej roviny chce súbor viac načierať do studnice celoslovenského folklóru.

Vedúci valaškárov Jozef Sloboda prišiel s myšlienkou výchovy dorastu pre folkloristov a stál za vznikom miestnej Ľudovo-umeleckej školy hudby a tanca Johany Slobodovej. Škola je spoločným projektom folklórneho súboru a občianskeho združenia Korompa a orientuje sa na výučbu folklórneho tanca a hru na nástrojoch, akceptované folklórnym žánrom ako sú husle, viola, kontrabas, cimbal či akordeón. Vznikla vlani a nemá núdzu o žiakov, ďalší sa však stále môžu prihlásiť. "Zapojenie mladej generácie nás môže napĺňať optimizmom, potvrdzuje, že pomenovanie Dolná Krupá-dedina hudby a ruží bude mať svoje opodstatnenie aj v budúcnosti," uviedol starosta.